Aj keby som dostal dve miliardy, nemám čo stavať, hovorí o d

Moderátor: Moderátori

Aj keby som dostal dve miliardy, nemám čo stavať, hovorí o d

Odoslaťod mirecko255 » 17. Sep 2020 16:15

Aj keby som dostal dve miliardy, nemám čo stavať, hovorí o diaľniciach Doležal

Cesty a diaľnice sa konečne majú stavať podľa toho, ako veľmi sú potrebné. Prvý investičný plán postavený na dátach schválila v stredu vláda. Minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina) v rozhovore pre Denník E vysvetľuje, čím je podľa neho prelomový, čo sú jeho riziká a ako zmení štátne investície.

Zoznam alebo rebríček investičných priorít má jeden veľký problém: úseky ciest, ktoré sú pripravené na výstavbu, nie sú až také potrebné. A tie potrebné zas nie sú pripravené. To potvrdzuje, že v plánovaní výstavby panuje dlhé roky chaos.

Zoznam priorít, ktorý vytvorili analytici Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) ministerstva financií, je iba prvý krok k odstráneniu tohto chaosu. Druhým krokom bude časový harmonogram, ktorý zohľadní aj pripravenosť projektov a finančné krytie. Hotový má byť do 15. októbra.

Minister v rozhovore pre Denník E povedal, že:
- Hlavnou prioritou je dokončenie chýbajúcich úsekov D1 a D3, ktoré sa však nedajú stavať hneď, lebo nie sú pripravené.
- Veľa peňazí preto pošlú na ich projektovanie.
- Okrem toho chcú opravovať cesty prvej triedy, lebo tie nepotrebujú dlhoročnú prípravu.
- Stavať sa dajú aj obchvaty Šale, Košíc, úsek R3 na Orave a rozšírenie D1 po Trnavu.
- Všetko ostatné je buď zle pripravené, alebo je otázne, či to má význam stavať.

Čím je schválený dokument podľa vás výnimočný?

Že vôbec vznikol. Mne ako osobe a ako manažérovi chýbal nejaký exaktný, uchopiteľný zoznam investičných priorít. Doteraz sa to robilo nekoncepčne.

Ktoré úseky a cesty majú podľa prijatej metodiky najvyššiu prioritu?

Najskôr treba povedať, že úseky, ktoré sú vo výstavbe, budú pokračovať. Potom sú vysoko medzi prioritami diaľnice D1 a D3. Nezabúdajme však ani na prioritu číslo 9, a to sú plošné rekonštrukcie ciest prvej triedy. Tie sa dajú spraviť veľmi rýchlo. Je to v princípe len o peniazoch, lebo tam neriešime problém slabej pripravenosti. Ide o približne 40 percent ciest prvých tried, ktoré sú v katastrofálnom stave.

Kedy sa urýchlia tieto rekonštrukcie?

Hneď ako sa skončí súťaž Slovenskej správy ciest. Súťaž je rozdelená na tri regionálne časti – západ, stred, východ. V každej časti sme vyhlásili troch víťazov. Pre každý úsek rekonštrukcie sa bude robiť elektronická aukcia. Jeden z uchádzačov spochybňuje nízku cenu, výsledky alebo neviem, čo presne, ale to je bezpredmetné, lebo tam ešte bude mikrosúťaž na každý úsek. Tento rok už, bohužiaľ, toho veľa zrekonštruovať nestihneme, lebo prichádza zima.

Na investičných prioritách sa niekoľko rokov nevedeli dohodnúť ministerstvá dopravy a financií. Čo bolo na prijatí tohto dokumentu najťažšie?

Možno to bolo o zmene myslenia na ministerstve dopravy – prestali sme brať Útvar hodnoty za peniaze ako súperov, považujeme ich za partnerov. Pre mňa je nová informácia, že s investičnými prioritami bol predtým problém. Ak to tak bolo, môžem sa len domnievať, že moji predchodcovia chceli mať viac pod kontrolou plánovanie a výstavbu úsekov.

Problém je, že obdobie, odkedy sa niečo rozhodne, kým sa to postaví, môže trvať aj niekoľko rokov, čo prekračuje štandardný volebný cyklus viac ako dvojnásobne.

Rebríček priorít je zostavený podľa troch rôznych kritérií. Prvých zhruba desať miest sa obsadzovalo podľa toho, ako veľmi sú preťažené aktuálne cesty. Ďalších zhruba desať miest obsadili úseky, ktoré sú súčasťou medzinárodných koridorov. A až nižšie sú úseky zoradené podľa ukazovateľa spoločenskej návratnosti. Prečo?

Jedna metodika nedokáže zohľadniť všetky požiadavky. Keď je na Kysuciach naplnená kapacita aktuálnej cesty, tak je to jasná priorita a nemám prečo riešiť analýzu nákladov a prínosov a spoločenskej návratnosti. Medzinárodné koridory TEN-T sú medzinárodná nosná sieť, na ktorú sa dajú využívať eurofondy. Musíme to posudzovať multikriteriálne. Nedá sa všetko postaviť iba na dopravnej intenzite a musíme zohľadňovať aj spoločenskú návratnosť.

Medzi najpotrebnejšími úsekmi veľmi vysoko vyšli úseky D3, ktoré však nie sú pripravené. Podľa štúdie je možné ich stavať až v roku 2023. Ako to, že nie sú pripravené lepšie, keď sú také potrebné?

Je to fakt. Nebudem sa vyhovárať na predchodcov. Oni takúto metodiku jednoducho nemali. Pätnásteho októbra budeme mať harmonogram, ktorý zohľadní pripravenosť alebo skôr nepripravenosť jednotlivých stavieb. To, že niektorý úsek nepôjde do výstavby, neznamená, že nie je prioritou. Potrvá ešte niekoľko rokov, kým sa dostaneme do normálneho štandardu, že harmonogram s naplánovanými peniazmi bude kopírovať zoznam investičných priorít. Musia dobehnúť projekty, ktoré sú rozostavané.

Ja len mením optiku. Niektoré projekty, ktoré doteraz boli v príprave, možno pozastavím, lebo sa podľa tohto zoznamu neukázali ako prioritné.

Máte zrejme na mysli úseky R2 na juhu stredného a východného Slovenska?

Poviem to univerzálne. NDS (Národná diaľničná spoločnosť, pozn. red) pripravovala neúmerne veľa úsekov a tam sa trieštil ten výkon. Nerád by som to hovoril cez R2, ale vo všeobecnosti. Pripravovalo sa príliš veľa aj s vedomím, že na to nie sú peniaze.

To, čo ste hovorili predtým, že rebríček priorít a harmonogram sú dve rôzne veci, zrejme sedí aj na úseky diaľnice D1 východne od Košíc medzi Bidovcami a Sobrancami. Podľa zoznamu priorít sú veľmi potrebné, ale príprava potrvá ešte niekoľko rokov.

Dôležité je, že o nich vieme, že sú už teraz vládou hodnotené ako priority. Keďže tam je iba technická štúdia, tak kým prídeme po verejné obstarávanie, môže prejsť päť – šesť rokov.

Dobre, ale znamená rebríček priorít aspoň to, že sa viac zameriate na úseky, ktoré sú na jeho špičke, a urýchlite prípravu, aby sa mohli stavať čo najskôr?

Znamená to, že keď mi ministerstvo financií pridelí prostriedky, budem napĺňať tieto investičné priority zhora – budem plánovať a prideľovať peniaze podľa tohto zoznamu. Ministerstvo financií mi pridelí napríklad miliardu – ja najskôr dofinancujem to, čo je vo výstavbe, a potom pridelím peniaze na prípravu prioritných úsekov, a tam, kde sa už dá stavať, pridelím prostriedky na výstavbu.

Nebudem len vypĺňať tabuľky v Exceli, ale veľmi intenzívne komunikovať s ministerstvom financií. Jeden príklad za všetky – úsek R3 Tvrdošín – Nižná. Mal som rozpor s Útvarom hodnoty za peniaze. Oni hovorili, že do výstavby to nepôjde, lebo to nie je priorita. A že je jedno, že sme to dlhé roky pripravovali a tri roky prebieha súťaž.

Nakoniec sme sa s nimi dohodli na tom, že úseky, ktoré sú vo vysokom štádiu rozpracovanosti alebo výstavby, budú pokračovať. Bez ohľadu na to, že sú v prioritách niekde nižšie.

V celom zozname priorít dominujú rekonštrukcie ciest prvej triedy a budovanie obchvatov na týchto cestách. Čo to znamená? Je to tým, že boli v minulých rokoch zanedbávané? Môžeme očakávať, že teraz sa štátne výdavky viac preklopia v prospech ciest prvej triedy?

Úplne tak by som to netvrdil, aj keď to tak môže vyzerať. Tie cesty prvej triedy sa tam objavujú najmä preto, že obchvat mesta vie často priniesť vysokú pridanú hodnotu za rozumné peniaze. Preto je relatívne veľa úsekov prvých tried. A áno, je to aj tým, že sú zanedbané, preto dávame veľa peňazí na rekonštrukcie. Ale úseky, ktoré sú v zozname vedené samostatne, sú úplne nové cesty – preložky alebo obchvaty ciest. Myslíme si, že vedia relatívne rýchlo priniesť vysokú hodnotu pre občana.

Prečo už nie je schválený aj harmonogram a kedy bude?

Lebo na rok 2021 mám pridelenú nulu, takže nemám ani čo harmonogramovať. Až keď mi minister financií pridelí peniaze, až potom sa môžeme pohnúť ďalej. Máme, samozrejme, namodelované rôzne harmonogramy s naplánovanými peniazmi podľa toho, koľko dostaneme. Keďže máme s ÚHP dohodu, možno sa mi ľahšie vyboxuje viac peňazí.

Drvivá väčšina prioritných projektov nie je pripravená, nebeží veľa verejných obstarávaní. S akou výstavbou teda môžeme počítať v najbližších rokoch?

To, čo bude pripravené. Okrem úseku R3 Tvrdošín – Nižná, úseku R2 Košice-Šaca – Košické Oľšany by ešte mohol ísť obchvat Šale. Vy ste to však trafili už tou otázkou: veď my nemáme pripravené stavby. Do obstarávania môžu ísť iba veci, ktoré sú pripravené. Možno je to práve dôsledok tej nekoncepčnej práce, že som sa v roku 2020 dostal do stavu, že nemám čo stavať. Ak by som nemal rozostavané stavby na D1, nič nové spustiť neviem a nemám na čo alokovať prostriedky.

Pripravený je napríklad projekt rozšírenia diaľnice D1 medzi Sencom a Trnavou. Dá sa počítať s výstavbou v tomto alebo v budúcom roku?

Áno. Tá pripravenosť tam je relatívne vysoká. Pätnásteho októbra, keď bude hotový harmonogram, vám dám k tomu konkrétnejšie stanovisko. Môže sa stať, že úsek, ktorý je v zozname priorít veľmi nízko, pôjde skôr ako prioritný, ktorý nebude pripravený. Ale pre mňa je elementárne, aby existoval nemenný zoznam priorít. To, že realita bude ešte chvíľu iná, to je fakt.

Podľa schváleného dokumentu sa bude treba rozhodnúť, ktorá trasa severojužného spojenia bude prioritná – či cez Turiec alebo popod Nízke Tatry. Na trase, ktorá má ísť cez Nízke Tatry, je jedna časť, ktorá je veľmi dobre pripravená – úsek R1 Banská Bystrica – Slovenská Ľupča. Je už jeho výstavba istá alebo sa ešte bude debatovať o tom, či je vôbec zmysluplný?

Odpoveď na to nám dá štúdia, ktorú sme si objednali pred zhruba mesiacom. Má posúdiť tieto dve alternatívy. Kým nebude hotová, nebudeme v tej R-jednotke pokračovať.

Ako sme na tom s peniazmi? Čo si môžeme ešte dovoliť stavať okrem toho, čo je už rozostavané?

To je asi otázka na ministerstvo financií. Z môjho pohľadu je tam vysoký investičný dlh. Veľmi trefne ste to pomenovali v jednej z otázok. Ak by som aj teraz dostal dve miliardy, veľká časť peňazí by musela ísť do prípravy, lebo nemám čo stavať. Pre mňa by bolo optimum, keby sme na rok 2021 na výstavbu infraštruktúry kombináciou eurofondov a štátneho rozpočtu dokázali zabezpečiť 1 miliardu.

Vtedy by sme nemuseli zastavovať výstavbu na D1 a R4 a budem môcť poslať do prípravy diaľnicu D3. Ak mierite na fond obnovy, tam som pesimistický. Z neho budeme skôr financovať zelenú ekonomiku – viac železnice ako cesty. Z plánu obnovy sa budem uchádzať aspoň o obchvaty niektorých miest na cestách prvej triedy. Tie môžem presadzovať ako zelené, ale uvidíme, čo povie Európska komisia.

V posledných rokoch sa politici na Slovensku hádajú o tom, či máme využiť aj nejaké nové spôsoby financovania okrem štátneho rozpočtu a eurofondov. Napríklad váš kolega vo vláde Štefan Holý si myslí, že by sa mal štát väčšmi zadlžiť, aby mohol viac investovať do ciest a železníc. Predtým sa hovorilo o uvoľnení dlhovej brzdy. Je to podľa vás vzhľadom na stav pripravenosti potrebné?

Minimálne na rok 2021 nemá význam hľadať iné zdroje, lebo by sme ich nevedeli preinvestovať. Bez toho, aby som išiel proti kolegovi Štefanovi Holému, skôr pripúšťam využitie projektov PPP (public-private partnership – verejno-súkromné partnerstvo znamená, že cestu stavajú aj financujú súkromné firmy, potom sa o ňu spravidla 30 rokov starajú a štát im toto všetko uhrádza v pravidelných splátkach).

Viem si predstaviť, že takto budeme stavať rýchlostnú cestu R4 (od Prešova na severovýchod smerom k poľskej hranici, pozn. red), tunel Karpaty (pokračovanie bratislavského obchvatu, pozn. red.) alebo úsek D1 Turany – Hubová.

https://e.dennikn.sk/2043513/aj-keby-so ... h-dolezal/
mirecko255
pokročilý diskutujúci
 
Príspevky: 412
Založený: 02. Dec 2015 07:38

Naspäť na 2020

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 0 hostí.