Manažér spoplatnenia diaľnic: chceme, aby nákladiaky...

[Vceliak]

Manažér spoplatnenia diaľnic: Chceme, aby nákladiaky išli po diaľnici, a nie cez obce, ak tam nenakladajú
Daniela Krajanová

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Jaroslava Ivanca čakajú náročné rokovania. Keďže je podpredsedom predstavenstva a riaditeľom úseku spoplatnenia a informačných technológií v Národnej diaľničnej spoločnosti, má v náplni práce aj debaty s vedením prevádzkovateľa elektronického mýta, spoločnosti SkyToll. Tá mýto prevádzkuje po kritizovanom tendri od roku 2010.

V zmluve so SkyTollom sa píše o opcii a tiež o tom, že ak od nej bude štát chcieť kúpiť mýtny systém, mohlo by ho to stáť prinajhoršom aj 400 miliónov eur. Ivancova debata s manažérmi od mýta o prípadnom získaní systému do vlastníctva štátu bude o to náročnejšia, že Národná diaľničná práve pripravuje nový tender. V rozhovore vysvetľuje aj:

kedy NDS vyhlási nový mýtny tender,
čo urobia, ak ho nestihnú dotiahnuť, kým vyprší zmluva so SkyTollom,
ako pomôcť preťaženým obciam od kamiónov,
či sa v budúcnosti ráta, že aj osobné autá prejdú zo známok na mýto, ale aj
prečo diaľniční manažéri dotiahli tender z bývalej éry a objednali kontrolu diaľničných známok za 9 miliónov eur s DPH.
Od februára funguje 365-dňová diaľničná známka. Bol dobrý nápad zaviesť ju?

[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Ukazuje sa, že áno. Ľudia na ňu v drvivej väčšine prechádzajú. Tá pôvodná ročná známka bola cenovo nespravodlivá napríklad pre toho, kto si ju chcel kúpiť v máji. Keďže jej za každých okolností končí platnosť v januári nasledujúceho roka bez ohľadu na to, kedy ste ju kupovali, v lete ste si ju kúpili už len na polročné jazdenie, ale zaplatili ste rovnako 50 eur, ako keby ste si ju kupovali v marci.

V skutočnosti sa vám vlastne navyšoval mesačný poplatok, čím neskôr ste si ju kúpili. Zavedením známky, ktorá platí rovných 365 dní bez ohľadu na dátum nákupu, sa do systému vnieslo viac spravodlivosti.

Aké e-známky platia na Slovensku

10-dňová za 10 eur
mesačná za 14 eur
ročná za 50 eur, ktorá platí vždy do konca januára nasledujúceho roka, najviac teda 13 mesiacov pri nákupe 1. januára
365-dňová známka, ktorá platí 365 dní bez ohľadu na dátum jej kúpy
Koľko percent sa aj naďalej predá klasických ročných známok?

Podiel predaja ročných diaľničných známok je v porovnaní s 365-dňovou známkou minimálny. Je zrejmé, že teraz prechádzajú na 365-dňovú známku aj takí, ktorí si kupovali mesačnú alebo 10-dňovú známku. Len pre predstavu, aj v období, keď sa necestovalo kvôli karanténnym opatreniam, si zahraniční motoristi kupovali 365-dňové známky, pretože očakávali, že v priebehu roka budú po otvorení hraníc využívať naše diaľnice.

Ráta sa pri osobných autách aj do budúcnosti s platbou cez diaľničné známky alebo uvažujete o prechode na mýto?

Sledujeme vývoj vo svete a pozeráme sa aj na to, ktoré autá zaradiť pod známku, a ktoré by už mali platiť mýto. Uvidíme, ako to vyjde. Pokiaľ by to malo znamenať veľkú zmenu a náklady v systéme, tak by som asi pristúpil na to, že tomu dáme prechodné obdobie a uvidíme, ako sa Európska komisia postaví k tomu, či Únia zostane pri známkach alebo sa bude prechádzať na mýto aj pre osobné autá.


Foto N – Tomáš Benedikovič

Jaroslav Ivanco

je podpredsedom predstavenstva Národnej diaľničnej spoločnosti a zároveň riaditeľom úseku spoplatnenia a IT. Jeho predošlá kariéra sa viaže predovšetkým k nadnárodným korporáciám pôsobiacich v IT, pôsobil aj ako generálny riaditeľ sekcie informačných systémov na Štatistickom úrade.


Hovoríte o tom, že komisia roky tlačila na to, že treba mýto aj pre osobné autá, lebo je spravodlivejšie vďaka platbe za prejdenú vzdialenosť.

Nachádzame sa v období, keď je táto iniciatíva v útlme. Nechcem stavať mýtny systém s významnými nákladmi na funkcie, ktoré by sa nepoužili. Pokiaľ by to mala byť zmena, ktorá by mala byť lacná, tak do toho pôjdeme.

S akými variantmi mýta sa u nás ráta
Pripravuje sa nová súťaž o elektronické mýto, keďže pôvodnému dodávateľovi, firme SkyToll, vyprší k 1.1. 2023 zmluva. Budete tam kalkulovať s možnosťou, že by osobné autá prešli na mýto?

Samozrejme, v príprave nového tendra zvažujeme viaceré alternatívy budúceho spoplatnenia aj osobných automobilov. Snažíme sa ho nastaviť tak, aby nový systém bol schopný nie priamo prevádzkovať, ale aby zabezpečoval integračné rozhranie pre dodatočne pripojenie aj pre mýtny systém osobných automobilov.

O akom časovom horizonte sa bavíme pri mýte pre osobné autá?

Určite nie o krátkom úseku, ako sú dva roky, ale skôr v horizonte desiatich rokov. Ak by takáto zásadná zmena mala začať fungovať do dvoch rokov, tak už nový mýtny systém by musel mať túto funkcionalitu priamo zabudovanú. Pripravujeme tender, ktorý môže trvať aj rok a pol, a následne je nutné brať do úvahy aj dĺžku implementačnej doby pre systém nového mýta.

Kedy bude nový tender?

Predpokladáme, že súťaž bude vyhlásená na jeseň. Sme vo vysokom štádiu prípravy.

Veľké tendre sa naťahujú roky. Stíha sa to tak, aby v roku 2023, keď sa končí zmluva so SkyTollom, bola vysúťažená nová?

Máme plán A, B a C. Plán A je, že sa to stihne, plán B je, že nie, ale budeme schopní naďalej vyberať mýtne poplatky. Dnes nemôžem prezradiť detaily, ale máme rozpracovaný plán, ako by sme v prípade komplikácií mohli na nevyhnutný čas spoplatňovať nákladnú dopravu inak než mýtom a napríklad využiť overené systémy diaľničných známok, prípadne plán C zavedenia dočasného spoplatnenia napríklad formou tranzitných tiketov a podobne.

Vieme prepnúť kamióny naspäť na diaľničné známky alebo si môžu kupovať lístky na konkrétne tranzitné trasy priamo na hraniciach?

Napríklad; vôbec nič nám v tom nebráni. Nemôžeme to však robiť dlhodobo. Európska komisia nám prikazuje, že musíme mať mýtny systém, ale myslím si, že v prípade takéhoto problému si to na nevyhnutné obdobie obhájime.

SkyToll je aj dodávateľom predajného systému pre elektronické diaľničné známky. Doteraz ani nevieme, koľko SkyTollu štát zaplatil za zavedenie 365-dňovej známky.

Predmetný dodatok sa stále nachádza v procese schvaľovania. Po schválení a podpise bude riadne zverejnený v centrálnom registri zmlúv. Systém elektronickej diaľničnej známky sa súťažil v roku 2015 a došlo tam k takej súťaži, keď víťazný dodávateľ z môjho pohľadu išiel až na úroveň nákladov. Ten kontrakt z minulosti je mimochodom ultra výhodný (cca. 14 miliónov eur na 8 rokov, pozn. red.). Zmluva by mala byť dostupná.

Samotná zmluva z roku 2015 je dostupná, píše sa v nej, že SkyToll bude služby okolo e-známky poskytovať asi 5 rokov a štát si ju môže opciou predĺžiť asi o tri roky. Rozumiem správne, že tá opcia sa už uplatnila? Nikde o tom nie je zverejnený dodatok.

Právne stanovisko, ktoré som k tomu dostal, bolo, že nebolo potrebné robiť dodatok. Vyžadoval sa len oficiálny list od NDS, ktorý bol odoslaný, a tým pádom bola opcia aktivovaná. To sa stalo už v minulom roku.


Prečítajte si
SkyToll v tendri znova prekvapil, teraz však extra nízkou cenou
Bývalé vedenie opciu objednalo v predstihu alebo riešilo aj alternatívy a čakali do poslednej chvíle?

Opcia sa tradične uplatňuje s ročným predstihom, komerčne to dáva zmysel. Preto rovnako mýtna zmluva so SkyTollom síce trvá do konca roka 2022, ale opciu na jej predĺženie môžeme uplatniť iba do konca roku 2021. V momente, keď sa neuplatní, začnú konať, majú rok na to, aby zrušili firmu, prepustili zamestnancov a podobne.

Aký je váš osobný názor na tieto opcie?

V IT zmluvách je bežné, že si viete podporu predĺžiť, pretože ľudia môžu byť navyknutí na konkrétnu technológiu. Výhodné to môže byť aj pri významnom raste inflácie. Charakteristika kontraktu s opciou sa preferuje aj z iných dôvodov. Konkrétne v oblasti mýta sa bavíme o telematike, a tam nedochádza ku skokovým technologickým zmenám.

Preto nie je dôvod každé štyri roky meniť systém, ale keby ste potom chceli súťažiť o prevádzku systému, tak vzniká riziko, že iný dodávateľ nebude chcieť podporovať systém, ktorý tam je, ale bude si chcieť vybudovať nový, ktorý vie garantovať.

Sú aj takí, ktorí majú mýtne systémy vyvinuté, len prídu a nainštalujú ich. Tú možnosť musíme v súťaži o nový mýtny kontrakt otvoriť aj my, lebo v opačnom prípade by sme diskriminovali potenciálnych súťažiacich.

Zmluvy NDS so SkyTollom sú špecifické oproti iným zmluvám aj tým, že je tam klauzula o tom, že štát si kupuje službu, ale nie samotný systém.

Charakter zmlúv so SkyTollom je oprávnene odlišný od iných kontraktov NDS, pretože mýto a známky sú úplne iný typ aktivity, než NDS bežne vykonáva vo výstavbe a údržbe diaľnic.

Ak SkyToll zostane majiteľom miestneho systému a vy urobíte súťaž, tak bude mať nákladovú výhodu, pretože nič nemusí voziť a inštalovať?

Toto je rovina, ktorá je momentálne veľmi citlivá. O dva mesiace ma totiž čakajú náročné vyjednávania so SkyTollom.

Ako sa pripravuje nový mýtny tender
O tom, či od neho štát kúpi mýtny systém?

O vlastníctve systému. O tom, za akú cenu by sa systém mal alebo nemal stať majetkom štátu. V tej zmluve je to vágna rovina a my sa snažíme postaviť stratégiu vyjednávania tak, aby sme si zároveň neurobili danajský dar do budúcej súťaže o mýto, aby sme sa nedostali do pozície, kde nás možno technológia, systém alebo zapracovaný personál dotlačí k tomu, že zvýhodníme súčasného dodávateľa voči iným.

Tvrdíte, že ak štát odkúpi od SkyTollu systém, tak môže vypísať súťaž pre všetkých s tým, že záujemca nacení buď dobudovanie a prevádzku existujúceho systému, alebo dodávku a prevádzku nového?

Niekde sem aj smerujeme. Ak to bude možné dostať do stavu, že systém vlastní štát za vysoko optimálnych podmienok.

V zmluve so SkyTollom sa píše o cene systému aj cca 400 miliónov eur.

Ja som bol len postavený pred fakt, že je tam nejaká suma, neviem vám povedať, či je to 400 miliónov. Niektoré časti tej zmluvy sú aj sčasti dôverné, takže sa s nimi nedá pracovať ako s verejnou informáciou. Ale môžem povedať otvorene, že akákoľvek suma tam je, dnes absolútne nie je smerodajné pre stratégiu, ktorú máme vo vyjednávaní.

Buď systém odkúpime od SkyTollu, alebo kúpime systém súťažou, ale tu opatrne, lebo uvidíme, čo vyjednáme. Čo ak mi SkyToll povie, že mi to dá zadarmo?

Už teraz vám môžem povedať, že my debatujeme o rádovo inom tendri a úplne inom spôsobe prevádzkovania mýtneho systému. NDS sa má stať výrazným prevádzkovateľom tohto diela a novovysúťažené mýto bude dodané do vlastníctva NDS, teda nie v akomsi vákuu medzi službou a dielom.

Je to v poriadku, že mýto vlastní SkyToll prakticky celé s ohľadom na penzum informácií, ku ktorým má týmto spôsobom prístup?

Technológie a dáta sú rozdiel, dáta sú naše. Takisto pri e-známkach, takže to je v poriadku. Aj správne konanie, teda vyrubovanie pokút pri jazde bez palubnej jednotky alebo bez platnej e-známky robí napríklad okresný úrad odbor dopravy, nie SkyToll. SkyToll zabezpečuje výber spoplatnenia za využívanie cestnej infraštruktúry, ktoré sú v mene NDS.

Idete rokovať so SkyTollom a ste v situácii, keď na jeho manažérov viete tlačiť cez čo? Cez to, že SkyTollu bude končiť aj zmluva na e-známky?

Nemôžem odtajniť stratégiu vyjednávania. Môžem povedať, že sa chceme stať vlastníkom tohto systému a následne byť jeho národným prevádzkovateľom, robiť to vo vlastnej réžii.

Treba od toho oddeliť technickú prevádzku, ktorá môže byť outsourceovaná, teda vysúťažená. Existuje množstvo firiem, ktoré toto zvládnu. Dovolím si povedať, že tá súťaž bude veľmi široká, lebo tento typ systému nie je zas až taká novinka, na trhu je známy, takže ambícia IT firiem súťažiť o jeho podporu bude vysoká.

Do konca roku 2021 sa môžete rozhodnúť aj predĺžiť zmluvu SkyTollu.

To je zložitá právnická otázka, aj spôsob, akým je opcia definovaná v zmluve, je problematický.

Ako vznikajú dodatky v mýte
Vlastníkom systému zostáva SkyToll aj pri známkach. Rozdiel je v tom, že kým cez mýtny kontrakt SkyToll vlastní aj mýtne brány, pri známkach vlastní len softvér a hardvér predajného kanála, ale kamery už nie?

Áno, pri mýte SkyToll vlastní všetky komponenty, pri známkach nie všetky. Je to jeden z dôvodov, pre ktoré dodnes nevidíme, aká je skutočná náročnosť nejakej zmeny, ktorú si v mýte vyžiadame, a aká je jej reálna cena. Na druhej strane sa však nikdy nepotvrdilo, že by SkyToll podvádzal.

Šéf Najvyššieho kontrolného úradu Karol Mitrík povedal, že mýtna zmluva je nastavená tak, že „každá legislatívna zmena, ktorá vstupovala do nastavenia mýtneho systému, stála približne 800-tisíc eur. Každý dodatok, ktorým sa rozširovala mýtom spoplatnená cestná sieť, stál 400-tisíc eur“. Rozumiem tomu tak, že hocijaká zmena stála podľa zmluvy státisíce eur.

Aj ja som sem nastúpil s touto informáciou zverejnenou prostredníctvom médií. Preto, aby nevznikal tento stav, bude pri novom systéme všetko jasne oddelené. Systém musí byť v našom vlastníctve, potom ho vieme veľmi ľahko a transparentne auditovať a budeme vedieť, koľko ktorá zmena môže stáť.

Rozumiem správne, že zakaždým, keď pribudne kilometer diaľnice a mýto sa rozšíri, SkyToll automaticky inkasuje aj státisíce eur bez ohľadu na to, koľko kilometrov sa odovzdá?

Nové kilometre diaľnic nie sú ten najvážnejší problém. Náš mýtny systém momentálne monitoruje všetky cesty prvej, druhej, tretej triedy aj diaľnice a rýchlostné cesty. Je to preto, že kedysi pred rokmi tu bola snaha zistiť cez satelitné sledovanie, aké sú kde dopravné toky pre podporu modelovania a rozhodovania o investíciách do výstavby.

Malo sa to monitorovať iba určité obdobie, napríklad rok, ale stalo sa z toho desať rokov.

Hovoríte o tom, že máme tisíce kilometrov ciest nižšej triedy, za ktoré kamióny mýto neplatia, ale mýtny systém ich na nich sleduje. Palubná jednotka každú takúto transakciu hlási pípnutím. Za každé pípnutie štát platí. Podľa NKÚ to od roku 2010 do roku 2018 stálo 51,8 milióna eur.

Jedna z prvých vecí, ktoré urobil minister dopravy Andrej Doležal po nástupe do funkcie, bola, že dal príkaz toto okamžite zrevidovať. Povedal: Vypnime to, čo nepotrebujeme. Onedlho vyjde vyhláška s platnosťou od 1. 9., ktorou vypíname monitorovanie ciest tretej triedy. Pri cestách druhej triedy je to trochu náročnejšie a potrebujeme komplexnejšiu analýzu. Pracujeme na tom.

Akú ročnú úsporu na platbách SkyTollu čakáte od novej vyhlášky?

Odhadujeme, že v prvom roku zmeny (od 1. 9. 2020) usporíme na transakciách 227-tisíc. V roku 2021 predpokladáme úsporu vo výške 756-tisíc eur bez DPH a rovnakú úsporu predpokladáme aj za rok 2022.

Využili štátne inštitúcie tie informácie z monitorovania relevantne?

Pravda je, že vo veľmi limitovanej miere. Navyše sa tieto dáta dajú zbierať cez mýto aj šetrnejšie. Príklad: Nemusíme sledovať všetky úseky, kade auto prešlo, pretože vieme, že ak išlo z bodu A do bodu B, tak tadiaľ vedú len dve cesty.

Čiže nepotrebujem detailné transakcie o jeho pohybe. Môžeme jeho trasu domodelovať bez toho, aby sme platili 36 mýtnych transakcií navyše. To je prvý pokyn a minister intenzívne rozprúdil aj komunikáciu so župami. Odtiaľ prichádzajú sťažnosti na dopravné toky kamiónov po cestách nižších tried.

Ako odľahčiť obce od kamiónov
Trnavský župan Jozef Viskupič (OĽaNO) apeluje na to, aby sa mýtne poplatky rozšírili aj o niektoré cesty druhej triedy, ktoré ničia nákladiaky.

O tom je diskusia, cieľom nie je spoplatniť dopravcov. Minister dal úlohu: Poďme používať mýto ako nástroj riadenia dopravného toku. Poďme možno zákazovými značkami manažovať dopravný tok tak, aby kamióny obchádzali dediny a neničili cesty a domy, ale aby išli po tých komunikáciách, ktoré sú na takú záťaž stavané.

V prípade Trnavského kraja je tu komplikácia, pretože v Dunajskej Strede máte veľké prekladisko, odkiaľ sa distribuuje tovar, ibaže dopravca v tomto regióne nemá veľa možností, kadiaľ ísť, okrem ciest nižšej triedy. Potom je tu možnosť spoplatniť dopravcu, ale otázka je, či to prinesie dosť peňazí na opravu tých ciest. Zatiaľ to vyzerá tak, že nie.


Prečítajte si
Trnavský župan Viskupič: Mýto je zle nastavené, dediny sa spojili
Ale tam, kde je cesta nižšej triedy paralelná s diaľnicou, tam by ste rovnocenne spoplatnili obidve, aby to dopravcov nelákalo na lacnejšiu cestu?

Presne tak. Ale kľúčom je riadiť dopravný tok. Snažíme sa napočítať, koľko by bol fiktívny výber mýta, keby sme niektorú cestu spoplatnili, a koľko je potrebné na udržanie takej cesty. V prípade trnavskej župy to znamená, že treba urobiť z cesty druhej triedy cestu prvej triedy, aby zvládala ťažšie vozidlá. Ak už chceme toho dopravcu dodatočne spoplatniť, tak potom by sme mu mali aj vybudovať infraštruktúru.

Kedy prídete s riešením pre trnavskú župu?

Do konca leta to musí byť.

Čo na to treba? Vyhlášku?

Áno, je to vyhláška. Do konca leta je ambícia, aby sa začal legislatívny proces. Celkovo sa snažíme pochopiť a modelovať dopravné toky na južnom Slovensku, tam spolupracujeme aj s Výskumným ústavom dopravným, ale tých problémov, na ktoré sa zameriavame, je viac.

Chceme sa pozrieť na to, prečo sú také vysoké intenzity áut na starej Seneckej ceste. Sledujeme, či sú to typy áut, ktoré nemôžu ísť inou trasou, pretože inak by sa nedostali na miesto vykládky alebo na prekladisko. Diskutujeme aj o intravilánoch, napríklad Košíc a Prešova, kde máme vysoký dopravný tok na ceste, ktorá nie je spoplatnená a ničí sa, ale snažíme sa vytvoriť aj priestor pre domácich dopravcov, ktorí tam musia ísť nakladať a vykladať.

Analyzujeme, či nedáva zmysel spoplatniť intravilán, aby sme vrátili tranzitujúcich na diaľnicu. Napríklad medzi Prešovom a Košicami je cesta paralelná s diaľnicou, ktorá je len o kilometer dlhšia, ale o 50 percent lacnejšia, takže to láka kamióny, ktoré tadiaľ len tranzitujú.

Dnes je to tak, že kamión neplatí mýto, ak v mieste vykladá alebo nakladá, a to sa meria tak, že je tam viac ako 40 minút. Analyzujeme, či tento čas nie je príliš dlhý, ale ideme do odbornej diskusie, ktorá by nepoškodila slovenského dopravcu.

Prečo objednali kontrolu známok za 9 miliónov
Minulá vláda vám nechala rozbehnutý tender na kontrolu e-známok za viac ako 9 miliónov eur. To potrebujeme alebo nie?

Potrebujeme.

Máme málo kamier? Doteraz nám stačili.

Toto je kontrakt na prevádzkovanie kontrolného systému. Na kontrolu e-známok máme kamery, toto nekontrolujú mýtne brány, je to zvlášť. V novom kontrakte doobjednávame aj kontrolu na deviatich nových pruhoch diaľnic.

Víťaz dobuduje kamerový systém a prevezme prevádzku kontrolného systému? Ak tomu správne rozumiem, tak NDS historicky tvrdila, že celú kontrolu robí vo vlastnej réžii.

V tomto kontrakte je prevádzka na 48 mesiacov, dobudovanie kamier a výmena starých kamier. Tie sa budú obmieňať postupne tak, ako starnú.

Nerozumiem, bavíme sa o cca 9 miliónoch eur. Hovoríte, že NDS tieto služby potrebuje objednať, lebo sa ukázalo, že to sama nezvládala?

Nie, ten systém má tri časti. Jedna je technologická, to sú tie kamery. Potom je tam systém, ktorý spracováva údaje o tom, ktoré autá majú kúpenú známku, a či to sedí s nafotenými evidenčnými číslami z diaľnic. Táto zmluva je na vybudovanie a správu tejto technologickej časti.

Pri drvivej väčšine kamier skončila životnosť. Prečo sa to neriešilo skôr, k tomu sa neviem vyjadriť. Veľká časť z tej sumy, asi 3 milióny eur, je prevádzkovanie toho systému na 48 mesiacov.

Stále nerozumiem, prečo sa nám oplatí za 9 miliónov eur si objednávať kontrolu známok v situácii, keď štát naznačoval, že to robí sám so svojimi kamerami.

Kontrolu známok naozaj robia aj moji ľudia, 20 ľudí – 12 kontrolórov záznamov (klikači), 7 pracovníkov v teréne, 1 koordinátor kontroluje výstup z toho systému, ale kontrolný systém, teda to, čo deteguje toho neplatiča, to sme mali vždy zazmluvnené.

Takže nie je pravda, že si to doteraz robil štát sám?

Nie, to bolo prevádzkované v rámci jednej zmluvy. Výber pokút zabezpečovala NDS a štát, ale prevádzku systému nie. Prevádzkovateľ systému zabezpečuje, že dôjde k odfoteniu evidenčného čísla auta na diaľnici, spracuje údaj v dátovom centre a overuje, či ide o neplatiča alebo je rovnaké evidenčné číslo v databáze úhrad diaľničných známok.

Až potom to celé prechádza na štát, ktorý začína správne konanie a vyrubuje pokuty.

Ak som tomu správne rozumela, NDS naznačovala, že to robí svojimi vlastnými kamerami a kapacitami. Kto bol teda pôvodným dodávateľom a koľko mu NDS platila?

V súvislosti s kontrolným systémom eDZ, ktorý zabezpečuje zaznamenanie prejazdov motorových (36 kontrolných stanovísk s kapacitou kontroly 75 jazdných pruhov vybavených 216 kamerami, dátovými bankami a prepojením na informačné systémy kontroly a spracovania) vozidiel alebo jazdných súprav s celkovou hmotnosťou do 3,5 tony po vymedzených úsekoch diaľnic a rýchlostných ciest, môžem povedať, že tento systém bol vybudovaný prostredníctvom, teda ako ich súčasť, investičných stavieb D1 Fričovce — Svinia, D1 Dubná Skala — Turany, D1 Jánovce – Jablonov II. úsek a R2 Pstruša — Kriváň.

Išlo teda o vybudovanie systému ako takého. Súčasná zmluva rieši podporu prevádzky tohto systému, jeho rozšírenie o ďalšie stanoviská v rámci diaľničnej siete, presne je to špecifikované v opise zákazky, dodávku tejto technológie aj pre mobilné kontrolné jednotky, technickú inováciu, tak v kamerovej a hardvérovej oblasti, ako aj v softvérovej – dobudovanie dátových centier a podobne.

Vaši predchodcovia vybrali za víťaza tohto tendra firmu Betamont (s cenou 9,1 mil. eur vrátane DPH), zmluvu však nepodpísali.

Zmluva je už podpísaná, pretože inak by sme od júla prestali kontrolovať známky.

Hospodárske noviny písali, že tu zasahovala NAKA pre ešte väčší nákup kamier. Sedí to?

Nebola tu NAKA. Dal som preverovať, či sa to nevzťahuje k minulosti, ale nič také neevidujeme.

https://e.dennikn.sk/1962508/manazer-sp ... enakladaju