Vlakom až k Mostu Apollo? Železnice chcú zistiť, či by sa v

[mirecko255]

Vlakom až k Mostu Apollo? Železnice chcú zistiť, či by sa v prístave dala postaviť stanica

Pokiaľ by ŽSR a magistrát chceli doviesť osobné vlaky až k novej mrakodrapovej štvrti, museli by sa dohodnúť so súkromníkom. Prístav bol za Dzurindovej vlády privatizovaný.

Už bývalý bratislavský primátor Ivo Nesrovnal kandidoval so zrozumiteľným plánom: začnime využívať sieť železničných koľají, ktorými je hlavné mesto poprepletané.

„Bratislava má osemdesiat kilometrov železničných tratí, ktoré zostávajú nevyužité. To je trestuhodná nedbalosť,“ hovoril Nesrovnal v kampani 2014.

Odvtedy sa v tejto oblasti podaril len mierny pokrok. Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) začala využívať trať cez Prístavný most pre osobnú dopravu. Jedenkrát za hodinu tadeto cez pracovné dni jazdia prímestské vlaky medzi Petržalkou a Sencom.

Teraz je na stole ďalší a podstatne ambicióznejší nápad. Do areálu takzvaného Zimného prístavu vedú koľajnice, ktoré sa dnes používajú len pre nákladnú dopravu. Končia sa až pri Moste Apollo, teda kúsok od rastúcej mrakodrapovej štvrte, kde sa bude časom zdržiavať až 200-tisíc ľudí denne.

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) sa s magistrátom dohodli, že preskúmajú možnosť, či by sa do týchto miest nedali doviesť osobné vlaky. To by si vyžadovalo aj vybudovanie stanice či zastávky a príslušného zázemia.

„ŽSR na stretnutí dňa 4. marca so zástupcami mesta Bratislava navrhli preskúmať možnosť vybudovať v lokalite prístavu Pálenisko (Zimný prístav) stanicu na zlepšenie dostupnosti tohto územia,“ potvrdila hovorkyňa ŽSR Ria Feik Achbergerová.

Pre prímestské vlaky
Najprv teória: pokiaľ by sa tento zámer podaril, vlak by sa mohol stať mimoriadne atraktívnou alternatívou pre tisíce ľudí, ktorí denne dochádzajú do Bratislavy.

Nestáli by v zápchach na vjazde do mesta či v samotnej Bratislave, vlak by ich doviezol priamo do oblasti, kde pribúdajú kancelárske priestory i obchodné centrá.

„Vlaky do Zimného prístavu by zjednodušili prístup zo severovýchodu a odľahčili by tým hlavne cesty,“ hovorí viceprimátorka Bratislavy Tatiana Kratochvílová.

Železniciam by tento plán pomohol v tom, že by čiastočne odbremenili hlavnú stanicu, kde dnes končí väčšina vlakov. Tieto by totiž mohli zachádzať až k Mostu Apollo, a to vrátane vlakov v smere od Záhoria či z Rakúska.

Až k električke
Ďalším potenciálnym lákadlom pre cestujúcich by bola možnosť prestúpiť na električku, ktorú chce do týchto miest doviesť primátor Matúš Vallo.

„Zimný prístav sa nachádza v dobrej dostupnosti rozvíjajúceho sa centra Bratislavy a je aj potenciálnym prestupným bodom na MHD vrátane plánovanej električky na Pribinovej a Košickej,“ dodáva Kratochvílová.

A ďalšie pozitívum: takýto projekt by železnice a magistrát mohli urobiť bez nutnosti meniť územný plán či vykupovať pozemky.

ŽSR chcú teraz počkať na vypracovanie štúdií, ktoré by tieto možnosti posúdili. A zároveň by zhodnotili aj varianty, kde presne by bolo možné stanicu postaviť.

„Odpoveď na ďalšie otázky bude možná až po vypracovaní urbanistickej štúdie/štúdie realizovateľnosti,“ uvádzajú ŽSR.

Kedy budú tieto dokumenty hotové, však zatiaľ železnice nepovedali.

Bez súkromníka to nepôjde
A teraz praktická stránka: keby chceli ŽSR či mesto niečo robiť so železnicou v tejto oblasti, museli by sa dohodnúť so súkromníkmi. Bratislavský prístav, spoločne s prístavom v Komárne, totiž v rokoch 2000 až 2002 prešiel privatizáciou.

Výsledkom je zvláštny vzťah. Pozemky v areáli prístaviska naďalej vlastní štátna firma Verejné prístavy, ktorú spravuje ministerstvo dopravy. Lenže koľajnice, väčšina budov a celá infraštruktúra patria súkromnej firme Slovenská plavba a prístavy.

„Všetky druhy infraštruktúry v uvedenom areáli patria súkromnému vlastníkovi, akciovej spoločnosti Slovenská plavba a prístavy. Akýkoľvek ďalší rozvoj musí byť riešený aj v spolupráci s ním,“ potvrdzuje Martin Kontúr, hovorca štátnych Verejných prístavov.

Dedičstvo privatizácie
Prístavy kúpilo ešte od prvej Dzurindovej vlády za 350 miliónov vtedajších korún konzorcium, ktoré spoluvlastnila skupina Penta – išlo o jeden z prvých veľkých obchodov Penty so štátom.

Niektorí kritici dnes hovoria o zbabranej privatizácii, ktorá zabránila zmysluplnému rozvoju bratislavského prístavu zo strany štátu.

„Infraštruktúra prístavu, teda prekladné hrany, inžinierske siete, cestná a železničná sieť, boli prevedené do vlastníctva súkromnej spoločnosti bez záväzkov a podmienok. Tento stav bráni akýmkoľvek snahám o zveľaďovanie prístavov, čoho výsledkom je súčasný dezolátny obraz exteriéru prístavov a kontinuálny pokles výkonov,“ napísal pred dvomi rokmi bývalý obchodný riaditeľ Slovenskej plavby a prístavov.

Areál niekoľkokrát zmenil majiteľa, dnes sú ako končení užívatelia výhod zapísaní dánsky občan Kristen Mikkel Volmer Lind a lichtenštajnský občan Claudio Frick. Hlavné slovo však má podľa dostupných informácií železničná skupina Budamar.

A čo hovoria na nápad sprístupniť areál aj pre osobnú vlakovú dopravu?

Oficiálne nič. Zástupcovia firmy Slovenská plavba a prístavy Denníku N odpísali, že zatiaľ s nimi o tomto pláne nikto nehovoril.

„Vedenie našej spoločnosti nedisponuje vami uvádzanými informáciami o pripravovanom zámere ŽSR. Keďže o danej aktivite nás nikto neinformoval, nevieme dôvody a nepoznáme ani cieľ tejto aktivity, nevieme sa k nej vyjadriť,“ odpísala mediálna zástupkyňa firmy Helena Tomková.

Teoreticky až k skladu č. 7
Na bratislavskom magistráte si myslia, že pokiaľ by v prístave vyrástla železničná stanica, najpravdepodobnejšie by to bolo blízko rohu ulíc Košická a Prístavná. Teda v miestach, kde je dnes nezastavaná zelená plocha.

Štátna firma Verejné prístavy hovorí, že čisto teoreticky by sa osobné vlaky dali doviesť až k obchodnému centru Eurovea, kam dnes vedie len jednokoľajná železničná vlečka. Na jej konci stojí známa funkcionalistická budova s vežičkami, takzvaný Sklad číslo sedem, ktorá patrí medzi kultúrne pamiatky.

„Ak príde k zhode medzi autormi návrhu, vlastníkom pozemkov a vlastníkom infraštruktúry, teoreticky je možné priviesť osobnú železničnú dopravu až k Skladu číslo 7. Realisticky sa však dá k tejto téme vyjadriť až po spracovaní príslušných štúdií,“ píše hovorca Kontúr.

Táto štátna firma sa podľa hovorcu debatám na túto tému nebráni. „Naším dlhodobým a strategickým cieľom je mať v Bratislave prístav, ktorý umožní obyvateľom prístup k vode, a zároveň ostane zachovaná prístavná činnosť,“ dodáva hovorca.

Štúdia si prístav nevšimla
Potenciálom železnice v tejto oblasti sa minimálne v posledných rokoch nikto seriózne nezaoberal. Odpoveď na to, ako rozvíjať vlakovú dopravu v Bratislave, mala pritom dať už veľká štúdia, ktorú si objednalo jedno z bývalých vedení ŽSR.

Takzvaná Štúdia železničného uzla Bratislava mala byť hotová v lete 2017, potom v lete 2018 a nakoniec ju predstavili až v júni 2019.

Autori v nej navrhli napríklad sprevádzkovanie dnes nevyužívanej zastávky Filiálka neďaleko Trnavského mýta. Traťou k prístavu sa však nezaoberali, preto ŽSR musia teraz túto otázku skúmať nanovo.

„Štúdia železničného uzla posudzovala v podstate len to, čo bolo v zadaní. Je to škoda, ale vývoj sa tým nekončí. Ak sa aj v budúcnosti objavia nové projekty s veľkým potenciálom, nemal by byť problém štúdiu aktualizovať,“ hovorí k tomu Kratochvílová.

https://e.dennikn.sk/1958649/vlakom-az- ... it-stanica