Štát má dilemu. Namiesto diaľnice môže skončiť s kopou odpad

Moderátor: Moderátori

Štát má dilemu. Namiesto diaľnice môže skončiť s kopou odpad

Odoslaťod mirecko255 » 10. Jún 2020 12:48

Štát má dilemu. Namiesto diaľnice môže skončiť s kopou odpadu

Na bratislavskom obchvate, ktorý je súčasťou D4/R7, sa kopia nevyriešené problémy. Jeho sprejazdnenie ostáva v nedohľadne

Skľučujúce zápchy, ktoré každodenne ochromujú dopravu na vjazdoch do Bratislavy, mal podľa pôvodných sľubov a plánov už tento rok odľahčiť nový nultý obchvat mesta. Dnes je však jasné, že v očakávanom termíne sa to nestane. Výstavba miliardovej diaľnice a rýchlostnej cesty prakticky od začiatku naráža na problémy a podozrenia. Napriek tomu, že viaceré zo súčasných komplikácií predvídali rôzne indície dlhodobo, reakcia v podobe včasných riešení neprichádzala.

Viaceré z problémov medzičasom narástli do rozmerov, keď ohrozujú samotné odovzdanie stavby a tým aj jej sprístupnenie motoristom. Nová vláda zdedila projekt pretkaný policajnými vyšetrovaniami, v ktorom vládne nedôvera medzi jednotlivými účastníkmi. Každý ďalší odklad a omeškanie navyše niečo stoja. Štát zatiaľ za takmer dokončenú stavbu nezaplatil ani euro, celú ju financoval španielsko-rakúsky koncesionár vďaka pôžičkám od širokého spektra bánk. Splácať má tridsať rokov, začne však až po oficiálnom odovzdaní stavby a každý odsun prvej splátky sa zatiaľ premieta do nákladov zhotoviteľa.

Kedy a v akom rozsahu sa obchvat Bratislavy a rýchlocesty naprieč Žitným ostrovom podarí sprejazdniť, sa dnes odhaduje ťažko. Diaľnicu D4 sužujú komplikácie na oboch jej koncoch. Za novým dunajským mostom vyrástol násyp s materiálmi, ktoré tam prinajmenšom z hľadiska stavebného povolenia nemajú čo robiť. A stavba budúcej križovatky obchvatu s existujúcou diaľnicou D1, ktorá mala byť pripravená na začiatku minulého roka, sa ešte len rozbehla.

Kopec plný problémov
Asi najvypuklejšie pochybenia sa spájajú s násypom, po ktorom majú autá prechádzať od novovybudovaného mosta ponad Dunaj ku križovatke s diaľnicou D2 pri Jarovciach. Už minulý rok sa objavili informácie, že materiál, ktorý je použitý v násype, je okrem kameniva nariadeného v stavebnom povolení zmesou neznámych odpadov zo starej skládky na okraji Petržalky. Následný ekologický audit nariadený Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS) preukázal, že v telese sú aj kusy kachličiek, plastov, organických látok či dokonca azbestu. Nesúrodá zmes môže okrem nepriaznivého vplyvu na životné prostredie ohrozovať pevnosť stavby.

Prípadom sa zaoberá ministerstvo životného prostredia i polícia. Expertízy jasne preukázali, že použitý materiál sa so stavebným povolením nezhoduje. „V podstate napĺňa táto stavba alebo tento úsek charakteristiky čiernej stavby,“ skonštatoval generálny riaditeľ sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií rezortu dopravy Peter Varga.

Zhotoviteľ podozrenia odmieta. Spôsob, akým boli vykonané štátne posudky, spochybňuje a kontruje vlastnými. „Posudky nezávislých expertov potvrdzujú, že daný násyp je v súlade s relevantnými normami a dokumentáciou k stavebnému povoleniu. Všetok materiál použitý pri stavbe D4/R7 dodali kvalifikované slovenské spoločnosti, vo všetkých prípadoch s potrebnými licenciami a osvedčeniami,“ reaguje spoločnosť D4R7 Construction.

Dilemu, či sú pochybenia neodpustiteľné alebo ich možno odstrániť a násyp dokončiť, má rozlúsknuť špeciálny stavebný úrad. „Od 9. januára beží konanie o dodatočnom povoľovaní stavby. Prebieha na základe toho, že de facto ide o čiernu stavbu. Stavba nie je v súlade so stavebným povolením,“ hovorí minister dopravy.

Ide de facto o čiernu stavbu. Stavba nie je v súlade so stavebným povolením. (Andrej Doležal, minister dopravy)


Špeciálny stavebný úrad môže v zásade rozhodnúť len dvoma spôsobmi. Buď tak, že stavbu možno napriek nesúladu použitých materiálov so stavebným povolením dodatočne povoliť, alebo nariadi jej odstránenie. Aj v prvom prípade by si legalizácia stavby vyžiadala úpravy. Podľa P. Vargu podozrenia možno zúžiť na 400-metrový úsek násypu, konkrétne jeho vrchnú časť. Celý násyp meria 1,4 kilometra a miestami je vysoký až jedenásť metrov.

Môže sa potvrdiť, že v násype sú látky, ktoré časom degradujú a ohrozia tak jeho stabilitu, či sú toxické a ich presakovanie by ohrozilo životné prostredie. Ak to rozsah a povaha materiálov dovolia, úrady môžu staviteľom umožniť úsek opraviť a následne stavbu zlegalizovať. Dodatočné povolenie nevylúčil ani minister dopravy Andrej Doležal, ale len ak sa preukáže, „že stavba je staticky bezpečná na to, aby na nej mohla byť doprava, a zároveň sa nepreukážu žiadne negatívne vplyvy na životné prostredie a zdravie občanov“.

Diaľnica do slepej uličky
Špeciálny stavebný úrad však môže rozhodnúť aj o úplnom odstránení stavby. Podľa ministra by sa náklady mohli vyšplhať až na 80 miliónov eur bez DPH. Určiť povinnú osobu je kompetenciou okresného stavebného úradu. Ak by dal násyp odstrániť štátu, ten by si následne mohol súdnou cestou sumu nárokovať od zhotoviteľa. Ak by za povinnú osobu určil zhotoviteľa, stavebné konzorcium D4R7 Construction by mohlo vyhlásiť insolvenciu a z projektu sa stiahnuť. Štát by tak nemal od koho peniaze vymáhať a okrem stomiliónovej sekery by mu na krku ostal nedostavaný obchvat.

Otázne je aj to, kam by mal byť materiál odvezený. Ak by ho úrady označili za nebezpečný odpad, Slovensko nemá kapacity na jeho uskladnenie a zneškodnenie. Za skládku nebezpečného odpadu by tak mohol byť vyhlásený samotný násyp. A všetky zlyhania pri realizácii megaprojektu by dostali monumentálny pomník.Vyhlásiť násyp za nepoužiteľný či nebezpečný, no zároveň ho ponechať na mieste, by výrazne zdržalo celý projekt. Úsek po napojenie na diaľnicu D2 by bolo nutné pretrasovať, nanovo posúdiť a verejne obstarať. Podľa odhadov by sa sprejazdnenie posunulo aspoň o päť rokov.

Komplikovanosť a závažnosť úradného rozhodnutia dokazuje aj jeho opakované odsúvanie. Na začiatku júna špeciálny stavebný úrad schválil žiadosť staviteľa na predĺženie lehoty o deväťdesiat dní, teda približne do konca leta. Stavebné konzorcium musí v tom čase predložiť materiály, ktoré potvrdia, že stavba je v súlade s verejným záujmom. Teda že je stabilná a bezpečná nielen zo statickej stránky, ale aj vo vzťahu k životnému prostrediu.

Križovatka, čo ešte nestojí
Bratislavský diaľničný obchvat D4 nepriniesol problémy len na pravej strane Dunaja, napojenie na existujúcu infraštruktúru viazne aj na opačnom konci. Masívna križovatka v mieste, kde sa má nultý obchvat Bratislavy stretnúť s existujúcou diaľnicou D1, oproti plánom výrazne mešká. Zabrzdila ju zásadná zmena technického riešenia pre majetkovoprávne vyrovnanie a odpor obcí, ktorých sa to dotýka.

Napriek tomu, že práce mali byť hotové už na začiatku minulého roka, rozbehli sa až tento rok v januári. Ide iba o prvú z troch etáp komplikovaného projektu. Konečným cieľom je starú D1 v oblasti Ivanky pri Dunaji zdvihnúť tak, aby popod ňu mohla viesť nová D4. Stará diaľnica má byť zároveň rozšírená na osem jazdných pruhov.

Súťaž o práce na prvej etape vlani vyhral Doprastav. „V prvej etape sa vybuduje mostná konštrukcia na D1 tak, aby koncesionár PPP projektu mohol plynule pokračovať vo svojich prácach,“ informuje hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková. Práce za 5,7 milióna eur sa začali v januári a napredujú podľa harmonogramu.

V druhej etape budú vybudované obchádzkové trasy potrebné na rozšírenie D1, zdvihnutie diaľnice a jej rozšírenie bude súčasťou tretej etapy. Podklady na tendre k druhej a tretej etape aktuálne NDS pripravuje, termín ich vyhlásenia zatiaľ neupresnila. Predpoklad ukončenia všetkých troch etáp rekonštrukcie križovatky dvoch diaľnic je v roku 2023.

Dostavba nultého obchvatu – diaľnice D4 – je naplánovaná na rok 2021. Prínos pre hlavné mesto však bude prakticky nulový. Obchvat bude až do úplnej dostavby križovania diaľnic ústiť len na starú Seneckú cestu (I/64) medzi Bratislavou a Ivankou pri Dunaji. Vodiči s cieľom hlavné mesto obísť sa na diaľnicu D1 nedostanú.

Rýchla cesta do zápchy
V dohľadnom čase sa podarí uviesť do prevádzky len väčšiu časť rýchlostnej cesty R7. Už na konci júna by sa po nej mohli motoristi previezť z Holíc, neďaleko Dunajskej Stredy, na predmestie Bratislavy. „Boli vydané rozhodnutia o predčasnom využívaní stavby, preto je termín začiatok leta 2020,“ informoval minister A. Doležal.

Úseky rýchlostnej cesty mali byť pôvodne prejazdné už na prelome marca a apríla. Termín posunulo vystavenie povolení, ktoré okrem hrozby koronavírusu zabrzdili v apríli pochybnosti ministerstva o kvalite prác. Nevyhovujúce vraj boli odtoky, dopravné značenie, zvodidlá i stabilita pôdy na svahoch. Zhotoviteľ preto nedostatky musel dodatočne odstrániť.

Nesúrodá zmes môže okrem vplyvu na životné prostredie ohrozovať pevnosť stavby


Nespokojnosť s kvalitou prác ešte vo februári konštatoval aj trnavský župan Jozef Viskupič. Jeho úrad by mal od staviteľa prevziať niekoľko objektov, prevažne premostenia župných ciest ponad rýchlocestu. Objekty dodnes samosprávny kraj neprevzal. Všetky ich prípadné opravy po prevzatí by totiž musel hradiť z vlastných prostriedkov.

„Úpravy neboli pre vydanie povolení na predčasné užívanie rýchlostnej cesty R7 nevyhnutné, pretože zistené nedostatky neohrozovali bezpečnosť dopravy,“ kontroval generálny riaditeľ spoločnosti D4R7 Construction Michael Heerdt. Prístup, ktorý špeciálny stavebný úrad zvolil po kritike ministerstva, keď prestal povolenia vydávať, je podľa neho v rozpore s povoľovacou a odbornou praxou a nemá oporu v zákone. „Ako dôvod pozastavenia uviedli, že ministerstvo dopravy nesúhlasí s povolením týchto úsekov do užívania, kým nebudú odstránené všetky nedostatky,“ dodal.

Oneskorenie v projektoch, ako je D4/R7, stojí zhotoviteľa rádovo milióny eur mesačne. Aktuálne už dokumenty potrebné na predčasné využívanie vydané sú. Po ich doručení všetkým zúčastneným stranám sa otvorí pre motoristov. Pozitívny vplyv na premávku však R7 bude mať len v niekoľkých obciach a mestách, ktoré obchádza. Motoristi sa z Holíc dostanú ku križovatke Ketelec pri Slovnafte a následne po krátkom úseku obchvatu D4 do Rovinky. Tam sa však pri napojení na starú cestu prvej triedy nevyhnutne vytvorí lievik a zdržanie v kolóne.

https://www.trend.sk/trend-archiv/stat- ... pou-odpadu
mirecko255
pokročilý diskutujúci
 
Príspevky: 412
Založený: 02. Dec 2015 07:38

Naspäť na 2020

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 2 hostí.