Južná rýchlotrať do Česka sa zasekla, eurofondy majú ísť na

[lolo]

Južná rýchlotrať do Česka sa zasekla, eurofondy majú ísť na Kysuce
Ján Kováč


Železnice získali z eurofondov stovky miliónov eur na budovanie rýchlotratí, majú problém peniaze minúť.
Plán B je získanie ďalšieho grantu na budovanie rýchlotrate na Kysuciach.
Železnice SR (ŽSR) si vybavili 366 miliónov eur z eurofondového programu CEF – Nástroj na prepájanie Európy na modernizáciu tratí. Nevyčerpali takmer nič, čas sa kráti a hrozí, že peniaze prepadnú.

Celkovo ide o päť projektov. Najväčšie dva sa nezačali stavať, lebo ŽSR nedokážu ani po troch rokoch ukončiť verejné súťaže a objednať si stavebné práce. Pri ďalších sa súťaže iba začali.

[ TIP: Odoberajte nové články v rubrike Doprava e-mailom. ]
Sľúbených 366 miliónov sa teda začína scvrkávať. Ministerstvo dopravy chce v tejto situácii požiadať o eurofondy na iné úseky.

Prvým má byť päťkilometrový úsek na Kysuciach medzi Čadcou a štátnou hranicou s Českom za 81 miliónov eur. Traťová rýchlosť sa tu má zvýšiť z dnešných 60 – 90 kilometrov za hodinu na 160 kilometrov. Okrem toho sa zruší všetkých 7 priecestí, ktoré nahradia nadjazdy a podjazdy.

V akom stave sú trate na Kysuciach
Kysucká železnica je súčasťou medzinárodného koridoru a postupne by sa mala celá prebudovať na vyššiu rýchlosť. Zatiaľ sa zmodernizoval úsek medzi Žilinou a Krásnom nad Kysucou, ale iba na rýchlosť 140 kilometrov za hodinu.

ŽSR v tomto prípade uprednostnili lacnejší variant, pri ktorom sa zachovali klasické železničné priecestia. Inak zvyknú pri takýchto projektoch rampy rušiť a namiesto nich budovať nadjazdy a podjazdy, lebo je to bezpečnejšie.

Železničiari si dali naprojektovať aj úsek medzi Krásnom a Čadcou. Medzi najbližšími investičnými plánmi však nie je.

Zrejme aj preto, že je mimoriadne nákladný, lebo jeho súčasťou má byť aj štvorkilometrový tunel. Spolu s úsekom medzi Čadcou a štátnou hranicou mal stáť až 640 miliónov eur.

Polovica ide na železnice
Dotácie na trate tvoria zhruba polovicu z celkovej sumy, ktorú si Slovensko doteraz vyrokovalo z programu CEF. O to väčší problém je, že sa nečerpajú.

Dva najväčšie projekty sa ešte ani nezačali stavať. Najväčší problém je s úsekom Devínska Nová Ves – Kúty, ktorý sa má za 300 miliónov eur prebudovať na rýchlosť 200 kilometrov za hodinu. Verejná súťaž trvá už tri roky.

Pred pár dňami nastal posun, keď Úrad pre verejné obstarávanie definitívne ukončil všetky námietkové konania. Ten istý úrad však bude tender ešte raz kontrolovať, čo môže trvať ďalšie mesiace. Na základe doterajšieho priebehu je favoritom tendra združenie talianskej firmy ICM a slovenského Váhostavu – SK.

Dlho sa ťahá aj tender o úsek Poprad – Lučivná. Tu je zase favoritom rakúska firma Swietelsky, ale tiež nie je ešte podpísaná zmluva.


Výstavba severného portálu tunela Turecký vrch v roku 2011 v rámci modernizácie tratí na Považí. Foto – TASR
V oboch prípadoch sa podľa pôvodnej dohody mali vyčerpať eurofondy do konca roka 2020. ŽSR a ministerstvo rokujú o novom termíne.

„Keďže viaceré projekty v celej EÚ meškajú, napríklad z dôvodu dlhotrvajúcich procesov verejného obstarávania, Európska komisia, respektíve jej implementačná agentúra INEA pristúpila k procesu úpravy pôvodných zmlúv o grante, pričom predlžuje lehoty na dokončenie projektov na koniec roka 2022,“ povedala hovorkyňa ministerstva Karolína Ducká.

Podtatranský úsek medzi Popradom a Lučivnou ešte stále je podľa nej uskutočniteľný v tomto termíne. Výstavba má podľa plánu trvať vyše dva roky.

S úsekom Devínska – Kúty je to horšie, lebo výstavba má trvať viac ako tri roky. Ministerstvo preto časť tohto projektu presunula do budúceho programového obdobia.

Vypadol najväčší projekt
Zo zoznamu projektov, ktoré malo Slovensko financovať z CEF, však takto vypadla najväčšia položka v hodnote 200 miliónov eur. Tento projekt Slovensko nevie nahradiť iným v rámci doterajších výziev. Musí si počkať na ďalšie výzvy a požiadať o grant na iné projekty.

„Čo sa týka zdrojov, ktoré by sa uvedeným prístupom uvoľnili, tie sa uvoľnia do výziev pre tento a budúci rok. V rámci uvedených výziev je možné tieto zdroje zazmluvniť na iné projekty,“ vraví Ducká.

Aktuálne je podľa nej vypísaná výzva, v ktorej ŽSR plánujú predložiť kysucký projekt. Aj tu môže byť problém dokončiť stavebné práce včas. Z programu CEF sa v tomto programovom období dá čerpať len do konca roka 2023.

„Ďalšie projekty plánuje ŽSR predložiť do výzvy, ktorá by mala byť vypísaná zo strany Európskej komisie do konca roku 2020. Medzi možných kandidátov na ďalšie projekty patrí modernizácia a elektrifikácia cezhraničného úseku Bratislava – Marchegg,“ uviedla hovorkyňa Ducká.

O dotácie z CEF sa podľa nej môžu uchádzať aj súkromní prijímatelia, tento nástroj funguje podľa nej iným spôsobom ako klasické eurofondy. „Záujemcovia zo Slovenska takpovediac súťažia o voľné zdroje so záujemcami z iných členských štátov a vyberú sa tie najlepšie projekty,“ hovorí Ducká.

Členské štáty nemajú vyčlenenú presnú sumu peňazí tak, ako je to pri klasických eurofondoch.
Zdroj: https://e.dennikn.sk/1756369/juzna-rych ... e/?ref=tit