Budúcnosť stanice Filiálka? Železnice ukázali očakávanú štúd

[mirecko255]

Budúcnosť stanice Filiálka? Železnice ukázali očakávanú štúdiu

Vrátia sa na stanicu Filiálka na Trnavskom mýte vlaky a aká bude budúcnosť koľajovej dopravy v hlavnom meste? Aj na tieto otázky mala dať odpovede Štúdia realizovateľnosti železničného uzla Bratislava. Tú aktuálne predstavili Železnice Slovenskej republiky.

O potrebe štúdie, ktorá by ukázala východiská pre ďalší rozvoj, sa hovorí dlhé roky. S jej dokončením sa pôvodne počítalo už v auguste 2017, neskôr sa termín postupne presúval až na jar tohto roka.

Štátna firma nakoniec štúdiu zverejnila v týchto dňoch. Analýza vytvorila štyri alternatívy, ktoré ukazujú, ako by mohla byť doprava rozvíjaná v ďalších rokoch.

Všetky pritom počítajú s vytvorením druhej traťovej koľaje v úseku Bratislava–Nové Mesto – Bratislava Hlavná stanica, novej odbočky Ružinov situovanej medzi stanicami Podunajské Biskupice a Bratislava–Nové Mesto, treťou traťovou koľajou na úseku Lamač – Hlavná stanica a modernizáciou Hlavnej stanice v Bratislave.

Alternatíva 1: Preferencia Hlavnej stanice
Táto alternatíva počítala s centralizáciou všetkých segmentov osobnej dopravy. Všetky vlaky (s výnimkou smerov Rajka a Viedeň cez Kittsee) tak vychádzajú, respektíve končia na Hlavnej stanici.

Táto alternatíva predpokladala modernizáciu úseku Bratislava–Lamač a Bratislava Hlavná stanica. Celková hodnota investície by dosiahla 265,5 milióna eur. Miera návratnosti investície je na úrovni 6,81 percenta.

Alternatíva 2: Rozloženie staníc na diaľkovú a regionálne
Druhá alternatíva navrhuje rozdelenie úloh jednotlivých bratislavských staníc. Diaľková a medziregionálna osobná doprava má byť sústredená na Hlavnú stanicu v Bratislave. Regionálna a prímestská doprava je potom rozdelená do železničných staníc: Bratislava Hlavná stanica, Bratislava–Nové Mesto, Bratislava–Petržalka a Podunajské Biskupice.

Táto alternatíva predpokladá modernizáciu úseku medzi Devínskou Novou Vsou, Hlavnou stanicou a Vinohradmi a úseku medzi Novým Mestom a Podunajskými Biskupicami. Celková hodnota investície by dosiahla 274,1 milióna eur. Miera návratnosti investície je na úrovni 6,75 percenta.

Alternatíva 3: Rozdelenie staníc podľa smerov
Tretia alternatíva využíva tzv. rozložený scenár podľa smerov. Napríklad na Hlavnej stanici by končili vlaky v smere z Trnavy, Kútov a Viedne (cez Marchegg), na stanici Bratislava–Nové Mesto by končili vlaky prichádzajúce v smere od Galanty, na stanici Bratislava Predmestie zase vlaky v smere od Dunajskej Stredy a vlaky v smere od Rajky a Videne (cez Kittsee) by mali konečnú v stanici Bratislava–Petržalka.

Podobne ako v prípade druhej alternatívy, aj tu by bolo potrebné modernizovať trate z Devínskej Novej Vsi po Vihohrady a tiež úsek medzi Novým Mestom a Podunajskými Biskupicami. Celková hodnota investície by dosiahla takmer 292 miliónov eur. Miera návratnosti investície je na úrovni 5,91 percenta.

Alternatíva 4: Oživenie stanice Filiálka
Štvrtá alternatíva predpokladá oživenie dnes nevyužívanej stanice Filiálka. Diaľková a medziregionálna doprava má byť sústredená na Hlavnú stanicu, regionálna a prímestská doprava z troch smerov (Pezinok, Senec, Dunajská Streda) má byť sústredená práve do novej železničnej stanicu Filiálka.

Ďalšie tri smery (Malacky, Rajka a Viedeň cez Kittsee) by išli do železničnej stanice Bratislava–Petržalka a smer Viedeň cez Marchegg na Hlavnú stanicu. Celková hodnota investície by dosiahla takmer 292 miliónov eur. Tento návrh by predpokladal modernizáciu úseku medzi Devínskou Novou Vsou, Hlavnou stanicou a Vinohradmi a výstavbu nového úseku medzi stanicami Predmestie a Filiálka.

V prípade tejto alternatívy existujú variantné riešenia. Prvé predpokladá, že trať medzi stanicami Filiálka a Predmestie je vedená čiastočne v tuneli a železničná stanica Bratislava Filiálka je situovaná čiastočne pod terénom, keď je niveleta koľají tri metre oproti terénu).

V druhom variante je trať v úseku medzi Predmestím a Filiálkou aj samotná stanica pri Trnavskom mýte vedená na estakáde, keď je niveleta koľají šesť metrov nad terénom. Celková hodnota investície by dosiahla takmer 363, respektíve 366 miliónov eur. Miera návratnosti investície je na úrovni 6,18, respektíve 5,99 percenta.

V hre dve alternatívy
Analýza poukazuje na to, že v prípade prevej alternatívy sú rizikom kapacitné možnosti. Aj v budúcnosti sa totiž predpokladá s nárastom frekvencie vlakových spojov a súčasná kapacita nebude vyhovovať. Štvrtá alternatíva je náročná v oblasti prípravy a realizácie, ako aj v zabezpečení krytia zvýšených investičných a prevádzkových nákladov.

Štúdia v analýze plusov a mínusov ako prvú vylúčila tretiu alternatívu. Podľa nej má „najhoršie ekonomické parametre“ a „nemá žiadnu významnú výhodu oproti ostatným alternatívam“. Vylúčená bola aj prvá alternatíva, keďže nedokáže „zabezpečiť dostatočnú kapacitu pri zvýšení rozsahu dopravy“.

Do finále sa tak dostali druhá alternatíva, ktorá počíta s rozložením staníc pre diaľkovú a regionálnu dopravu a alternatíva s oživením stanice Filiálka s tunelom. „Pre obidve alternatívy je potrebné spracovať štúdie širších socioekonomických dopadov a potenciálnych prínosov vzhľadom na urbanistický rozvoj Bratislavy a dotknutých lokalít,“ píše sa v štúdii.

Samotné ŽSR neurčili alternatívu, ktorá je pre nich vhodnejšia. „ŽSR nepreferujú konkrétnu alternatívu, ale akcie s najväčšími prínosmi v oblasti zvýšenia bezpečnosti a zrýchlenia dopravy, či zlepšenia komfortu pre cestujúcich a obyvateľov mesta Bratislava a priľahlých obcí,“ uviedol pre TREND Reality hovorca ŽSR Michal Lukáč.

Štátna firma sa chce zamerať na najkritickejšie časti infraštruktúry. Za ne hovorca označil revitalizáciu a modernizáciu Hlavnej stanice a budovanie nových prestupných zastávok. „Zlepší sa obslužnosť územia a skrátia sa cestovné časy. ŽSR už v predmetných veciach začali konať a podnikli prvé kroky v rámci interných procesov, ako aj v komunikácií s externými autoritami. Napriek skutočnosti, že ide o časovo a finančne náročné počiny, prvé výsledky by mali byť viditeľné už v priebehu roka 2020.

V štúdii boli zároveň zverejnené priority, ktoré sa týkajú infraštruktúry. Medzi nimi sa okrem iného objavilo aj vybudovanie novej zastávky v Ružinove či predpríprava Hlavnej stanice na modernizáciu.

Časový harmonogram ďalších prác

Do roku 2025
- zvýšenie výkonnosti úseku Bratislava–Nové Mesto – Podunajské Biskupice realizáciou odbočky Ružinov (ako nevyhnutný predpoklad pre realizáciu TIOP Ružinov)
- prestavba prestupového uzla Vinohrady/predmestie
- zvýšenie výkonnosti úseku Bratislava–Nové Mesto – Bratislava hl. st. (2. traťová koľaj)
- modernizácia úseku Devínska Nová Ves – Bratislava–Lamač
- modernizácia tratí (prioritne úseky ktoré sú súčasťou medzinárodných koridorov v rámci uzla, v ktorých bude realizovaná modernizácia resp. rekonštrukcia železničnej infraštruktúry)
- elektrifikácia úseku Devínska Nová Ves – štátna hranica SR/Rakúsko (Marchegg) (v zmysle projektu Twin City Rail),
- predpríprava projektu modernizácia železničnej stanice Bratislava hl. st.,
- predpríprava projektu revitalizácia úseku Bratislava predmestie – Bratislava filiálka

Do roku 2030
- modernizácia resp. rekonštrukcia úsekov v uzle (Bratislava hl. st. – Bratislava–Rača / Bratislava–Vajnory, Bratislava–Nové Mesto – Bratislava–Petržalka)
- modernizácia tratí (rozhodujúca časť uzla, modernizované a rekonštruované úseky) a Centrum riadenia dopravy v uzle
- revitalizácia úseku Bratislava predmestie – Bratislava filiálka (ak bude prijatá rozvojová alternatíva s filiálkou)
- modernizácia železničnej stanice Bratislava hl. st. (realizácia)

Po roku 2030
- modernizácie a rekonštrukcie úsekov v uzle Bratislava (ŽST Bratislava–Vajnory, Bratislava–Nové Mesto – Podunajské Biskupice, Bratislava–Petržalka – Rusovce a ďalšie)
- zvýšenie výkonnosti úseku Bratislava hl. st. – Bratislava-Lamač (3. traťová koľaj)
- zvýšenie výkonnosti úseku Bratislava–Lamač – Devínska Nová Ves (3. traťová koľaj v nadväznosti na vývoj nákladnej dopravy)
- zvýšenie výkonnosti úseku Devínska Nová Ves – št. hranica SR/RR – Marchegg (2. traťová koľaj v nadväznosti na vývoj nákladnej dopravy),
- zvýšenie výkonnosti úseku Bratislava-Petržalka – št. hranica SR/RR – Kittsee (2. traťová koľaj v nadväznosti na vývoj nákladnej dopravy)
- potenciálne: zapojenie letiska M. R. Štefánika (v nadväznosti na prepojenie letísk Viedeň – Bratislava)
- potenciálne: nové regionálne trate Bratislava – Stupava a Bratislava – Chorvátsky Grob – Pezinok

https://reality.etrend.sk/komercne-nehn ... tudiu.html