Na zlyhania na severných úsekoch D1 budú vodiči nadávať ešte

Moderátor: Moderátori

Na zlyhania na severných úsekoch D1 budú vodiči nadávať ešte

Odoslaťod mirecko255 » 31. Máj 2019 06:13

Na zlyhania na severných úsekoch D1 budú vodiči nadávať ešte roky

Investície do slovenských diaľnic nabrali vlani rastúci trend. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) na ne minula 591 miliónov eur, čo bolo o 80 miliónov viac ako v roku 2017. „Výstavbu potiahli najmä tri stavby, ktoré bežia naplno – D1 Prešov západ – Prešov juh, D3 Čadca – Svrčinovec a D1 Budimír – Bidovce,“ povedal pre TREND prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik. Okrem projektov NDS sa stavia zo súkromných zdrojov bratislavský obchvat D4 a nadväzujúca rýchlocesta R7.

Vývoj investícií NDS je v posledných rokoch stabilný. Zaostáva síce za rekordným rokom 2015, no výrazne prevyšuje krízové roky 2011 a 2012. Stavbári však majú obavu, že situácia sa po dokončení rozostavaných úsekov zhorší. Diaľničnej spoločnosti ani Železniciam SR sa totiž nedarí vybrať víťaza v prebiehajúcich tendroch. Výzvou pre dosluhujúcu vládu Petra Pellegriniho bude záväzný harmonogram výstavby, ktorý by mal zlepšiť plánovanie a obmedziť neodborné politické zásahy.

Obchvaty podľa plánu
Výstavba na troch spomínaných úsekoch NDS prebieha plynulo. Podľa hovorkyne firmy Michaely Michalovej platia zmluvné termíny ukončenia: úsek Budimír – Bidovce pri Košiciach má byť dokončený v decembri tohto roka. O rok sa má dokončiť úsek D3 Čadca – Svrčinovec a v júni 2021 tunelová diaľnica Prešov západ – Prešov juh.

Viac problémov sa objavuje v súvislosti s projektom D4/R7 pri Bratislave. Ide o východnú časť obchvatu Bratislavy, ktorú križuje rýchlostná cesta R7 smerom na Dunajskú Stredu. Investorom je súkromné konzorcium Zero Bypass pod vedením španielskej firmy Cintra.

Investor čelí podozreniam, že umožnil doviezť do telesa diaľnice kontaminovanú zeminu. Rizikom je znečistenie pitnej vody na Žitnom ostrove. NAKA v súvislosti s možnou environmentálnou trestnou činnosťou spravila niekoľko razií a obvinila jednu fyzickú a jednu právnickú osobu.

Podľa zmluvy mal byť obchvat hotový v roku 2020. Príprava projektovej dokumentácie a jej schvaľovanie však trvalo dlhšie, ako malo. Preto treba počítať na viacerých úsekoch so zdržaním.

Sever mešká
Najväčším sklamaním je vývoj situácie na severných úsekoch D1 pri Žiline a Ružomberku. Výstavba najdlhšieho slovenského tunela Višňové a priľahlého povrchového úseku pri Žiline sa skončila neúspešne. NDS sa dohodla s taliansko-slovenským združením Salini Impregilo – Dúha na ukončení zmluvy. Dôvodom boli rozdielne predstavy o preplácaní prác nad rámec kontraktu. NDS odmietala zaplatiť firme Salini niektoré práce a nezhody vznikali aj pri schvaľovaní projektovej dokumentácie.

Najväčším sklamaním je vývoj situácie na severných úsekoch D1 pri Žiline a Ružomberku


Konflikt eskaloval až do núteného odchodu Salini zo stavby, čo momentálne prebieha. Mala by nasledovať medzinárodná arbitráž, ktorá rozhodne o nárokoch firmy Salini. Investičný riaditeľ NDS Jiří Hájek TRENDU v rozhovore povedal, že nároky Salini nad rámec zmluvy dosiahli 160 miliónov eur.

Zistiť stav prác
NDS chce teraz vybrať nového dodávateľa. Najskôr potrebuje spraviť inventarizáciu – zistiť, čo stavbári stihli naprojektovať a postaviť a čo treba dokončiť. „Všetky objekty na stavbe a materiál sa pri inventarizácii podrobne ocenia. Podrobnosti o stave diela a ďalšom postupe budú známe po inventarizácii stavby,“ uviedla M. Michalová.

NDS ešte v marci TREND informovala, že s dodávateľmi na stavbe rokovala o dokončení niektorých prác, aby nedošlo k škodám a zmareným prácam. Dnes hovorkyňa firmy vraví, že žiadne škody na stavebných objektoch počas pozastavenia prác nevzniknú.

„Napríklad primárne ostenie v tuneli je navrhnuté tak, aby staticky vydržalo minimálne päť rokov. Počas prerušenia stavby sa bude vykonávať monitoring prípadných konvergencií primárneho ostenia,“ uviedla pre TREND.

Budú musieť zabrať
Údaje z inventarizácie budú súčasťou podkladov na novú súťaž. V nej by mala NDS vybrať firmu, ktorej zverí dokončenie úseku. Chce pritom využiť takzvaný súťažný dialóg, ktorý je podľa ministra dopravy Árpáda Érseka pre tento prípad najjednoduchšou a najrýchlejšou metódou verejnej súťaže.

Súťažný dialóg má svoje výhody, no nedá sa jednoznačne povedať, že by bol najrýchlejšou metódou. Oproti klasickej verejnej súťaži obsahuje niekoľko krokov navyše. Obstarávateľ si najskôr vyberá vhodných uchádzačov v predkvalifikácii firmy. Potom sa s nimi radí o nastavení súťažných podkladov. Až napokon im dá stavbu oceniť.

Súťažný dialóg využilo napríklad ministerstvo dopravy v súťaži o bratislavský obchvat. Súťaž trvala rok a štyri mesiace. Aj klasické verejné súťaže v NDS trvajú spravidla vyše roka.

V harmonograme NDS pre úsek pri Žiline majú termíny široký rozptyl. Súťaž chce vyhlásiť v druhom polroku 2019 a výstavbu opätovne rozbehnúť v roku 2020. V takom prípade by mala na dokončenie stavby ešte celé tri roky. Hraničným rokom na čerpanie eurofondov je 2023.

Nie je vylúčené, že sa to stihne, ale NDS nemá veľkú časovú rezervu. A tú pri takýchto veľkých projektoch potrebuje vzhľadom na časté prieťahy vo verejných obstarávaniach a na komplikácie technického charakteru.

Zápchy v Ružomberku
Časté zápchy bývajú aj v Ružomberku. NDS severne od mesta stavia diaľničný obchvat – úsek Hubová – Ivachnová. Výstavba sa začala už v roku 2013, ale potom sa prerušila, lebo stavbári natrafili na odlišné geologické podmienky. Nasledovali nové prieskumy a proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. NDS pristúpila na úpravu zmluvnej ceny z 227 na 289 miliónov eur.

Táto suma však nemusí byť kompletná, lebo úsek po zmenách nemá ešte schválené ani trasovanie. Územné rozhodnutie by malo byť podľa odhadov NDS právoplatné v auguste a stavebné povolenie v novembri tohto roka. No podmienkou je, že nedôjde k odvolaniam. Tie výrazne zbrzdili prvé kolo projektovej prípravy – posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

Na diaľnici sa preto pracuje v obmedzenom režime. „Na úseku D1 Hubová – Ivachnová sa v súčasnosti na tuneli realizuje geologická úloha, pracuje sa na násypoch k oporám mostov a na násypoch na teleso diaľnice,“ uviedla M. Michalová. Podľa pôvodnej zmluvy mala byť táto diaľnica hotová v roku 2017.

Posledná časť
Keď sa dokončia spomínané diaľnice pri Žiline a Ružomberku, na D-jednotke medzi Bratislavou a Košicami bude chýbať už len jeden úsek Turany – Hubová pri Martine. „NDS pokračuje v projektovej príprave úseku v zmysle podmienok záverečného stanoviska EIA, ktoré potvrdilo ministerstvo životného prostredia,“ informovala M. Michalová. NDS musí v ďalšom kroku dokončiť projektovú dokumentáciu na územné rozhodnutie.

NDS predpokladá, že územné a stavebné konania zbrzdia odvolania. Ale ak by bol priebeh týchto procesov optimálny a zároveň by sa podarilo zabezpečiť financovanie výstavby, súťaž by sa podľa NDS dala vyhlásiť už budúci rok. Výstavba by potom prebiehala v rokoch 2021 až 2026.

Viac na východ
Aktuálny investičný plán NDS sa oproti minulosti viac sústreďuje na východnejšiu časť krajiny. NDS má momentálne otvorených päť verejných súťaží. Ide v nich o severný obchvat Prešova, juhovýchodný obchvat Košíc, pokračovanie R-dvojky od Zvolena smerom na Lučenec a úsek Tvrdošín – Nižná na Orave. Zároveň pri všetkých platí, že nejde o plnohodnotné diaľnice, ale o rýchlocesty. Tie môžu byť o niečo kľukatejšie a užšie ako diaľnice, no väčšinou sa stavajú tiež so štyrmi jazdnými pruhmi.

Tendre na rozdiel od minulosti nevykazujú typické znaky kartelových dohôd. Naznačuje to rôznorodosť súťažných združení aj ich počet. Možno preto tendre trvajú dlhšie. Tri z piatich boli vyhlásené pred vyše rokom. Dôvodom sú podľa NDS najmä námietky účastníkov konaní.

„Keďže nechceme, aby sa opakoval prípad Višňového, v súťažiach žiadame bližšie vysvetliť predložené cenové ponuky v častiach, ktoré sú neštandardne nacenené. Súťažiaci často svoje ponuky odmietajú podrobnejšie vysvetliť a, samozrejme, podľa zákona majú na odpovede stanovený čas,“ tvrdí M. Michalová.

NDS zatiaľ stihla vybrať dodávateľov pre spomínaný úsek na Orave. Je ním združenie pod vedením firmy Swietelsky-Slovakia. S ním však ešte nemôže podpísať zmluvu, lebo v tendri stále prebiehajú námietkové konania.

NDS už prijala rozhodnutie aj v tendri na úsek Mýtna – Lovinobaňa. Vybrala si firmu Metrostav. Á. Érsek avizoval, že výstavba sa začne na jar. Zmluvu však zatiaľ nepodpísali. Ako problematické sa javí avizované obstarávanie na rýchlocestu R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou s tunelom Soroška. NDS už vyhlásila verejné obstarávanie, aj keď v jeho prípade je otázne financovanie z fondov EÚ. Dôvodom tejto neistoty sú vysoké náklady a nízke dopravné intenzity.

Kysucká D3 mešká
Len malý pokrok spravila NDS s chýbajúcimi úsekmi D3 na Kysuciach medzi Žilinou a Čadcou. Lokalita trpí vysokou dopravnou intenzitou a výstavba diaľnice sa neustále odkladá. Príčinou je chýbajúca projektová príprava. NDS dnes avizuje, že budúci rok vyhlási súťaž aspoň na jeden z nich: Kysucké Nové Mesto – Oščadnica. NDS pripravuje tendre na nadväzujúce úseky prešovského a košického obchvatu a na úsek R1 medzi Banskou Bystricou a Slovenskou Ľupčou.

Kým NDS má napriek problémom stabilne vysoké investície, druhý veľký štátny investor – Železnice Slovenskej republiky – sa trápi oveľa viac. V tomto programovom období (2014 – 2020 s predĺžením do roku 2023) zatiaľ vyhlásil dve veľké verejné obstarávania. Stalo sa to v roku 2017, no žiaden z tendrov ešte nie je uzavretý. V oboch prípadoch súťažili s najnižšou cenou firmy z kazašskej skupiny Prime System KZ. Firmy síce majú lokálnych partnerov, ich technické a personálne zázemie je však otázne. Zrejme preto ŽSR firmy s kazašským kapitálom zo svojich súťaží vylúčili.

V jednej z nich potom vybrali svojho favorita. V súťaži na modernizáciu železničnej trate Poprad – Lučivná v januári prijali ponuku firmy Swietelsky-Slovakia. Tá bola po vylúčení spomínaného konzorcia najlacnejšia. Aj tu však niekto podal námietku.

Firmy sa zatiaľ nesťažujú
Tieto naťahovačky zvyšujú na stavebnom trhu nervozitu. „Pre rok 2020 panuje v súčasnosti medzi relevantnými dodávateľmi neistota, že nebude dosť práce, keďže viaceré rozbehnuté verejné obstarávania vypísané NDS alebo ŽSR viaznu. Ruka v ruke s tým vzniká určitá obava, či sa stihnú vyčerpať eurofondy do roku 2023,“ zamýšľa sal P. Kováčik.

Spoločnosť Váhostav-SK hodnotí pozitívne, že štátne firmy začali obstarávať projektovú dokumentáciu aj stavebné práce pre niektoré úseky rýchlostných ciest a diaľnic. Plný rozbeh výstavby týchto úsekov sa dá podľa mediálneho zástupcu firmy Tomáša Halána očakávať v tomto roku. „Otázne bude, ako sa bude realizovať samotné obstarávanie, či nenastanú prieťahy alebo sa obstarávanie nebude časovo naťahovať tak, ako sme to už v minulosti neraz zažili,“ pripomína T. Halán. Firma oligarchu Juraja Širokého prešla reštrukturalizáciou, no musí stále splácať staré záväzky. Preto je pre firmu, závislú od štátnych zákaziek, dôležité, aby zákazky získavala naďalej.

Práce málo nie je
Hroziaci nedostatok práce nie je to jediné, čo trápi firmy v súvislosti so sklzmi vo verejnom obstarávaní. „Pociťujeme to hlavne v prípadoch, keď sa vyhodnocovanie súťaží ťahá neúmerne dlho a blokujú sa nám kapacity. Čím skôr vieme výsledok súťaže, tým lepšie môžeme s kapacitami pracovať a presmerovať ich na prípravu iného projektu,“ reagoval pre TREND riaditeľ odboru obchodu a riadenia rizík spoločnosti Skanska SK Pavol Abrhan.

Firma so švédskym akcionárom má v súčasnosti viac práce, ako je bežné pre toto obdobie. Súvisí to s veľkou stavbou, ktorú realizuje pri Košiciach, Budimír – Bidovce. Tá sa však má na konci tohto roka dokončiť. „Pripravujeme sa viac na obdobie nasledujúceho roku. Trh má veľké výkyvy a s týmto javom sa snažíme pracovať, čo chce neustále a dlhodobé plánovanie a schopnosť prispôsobiť sa trhovej situácii,“ prízvukuje P. Abrhan.

Politici radi využívajú investície do diaľnic na oslovovanie svojich voličov


Na nedostatok zákaziek sa nesťažuje ani slovenská dcérska firma nemeckého Hochtiefu. Po dokončení úseku D3, ktorý je západným obchvatom Žiliny, sa jej podarilo presmerovať výrobné kapacity na nové projekty na Kysuciach, v Žiline a v Turci, ako povedal pre TREND riaditeľ Hochtief SK Miroslav Beka.

Pozitívne očakávania má aj na ďalšie roky. „Nesťažujeme sa. Ak sa podarí ukončiť výber zhotoviteľa na súťažené úseky strategických projektov dopravnej infraštruktúry do polovice tohto roka, naplníme svoje výrobné kapacity a mohli by sme začať na nových projektoch. Tým by sa vytvoril dostatok práce na zvyšok roka a na ten nasledujúci,“ odhaduje M. Beka. Vychádza aj z toho, že v dopravnej infraštruktúre sú neukončené výberové konania v celkovej hodnote viac ako jednej miliardy eur.

Obmedziť politikov
Podľa P. Abrhana by dodávateľom pomohlo dlhodobé plánovanie súťaží a predstavenie plánov významných obstarávateľov. O riešení momentálne rokuje ministerstvo dopravy s Útvarom hodnoty za peniaze (ÚHP) pri ministerstve financií. Cieľom je, aby ministerstvo dopravy pripravilo a zverejnilo investičný plán spolu s finančným krytím a harmonogramom. Plán má byť hotový do konca októbra. Požaduje to Implementačná jednotka na úrade vlády. Tá sleduje odpočet opatrení, ktoré navrhli analytici ÚHP.

Štátnym investorom, ako je NDS, by takýto plán vytýčil jasné priority. Potom by mohli napríklad pri príprave projektovej dokumentácie postupovať viac cieľavedome. Výsledkom by mohlo byť viac projektov pripravených na výstavbu. Na rozdiel od súčasnosti, keď NDS pripravuje príliš veľa projektov naraz, aj keď je jasné, že len niektoré z nich sa budú v dohľadnom čase stavať.

Stavebné firmy už dlhšie upozorňujú, že štát stále nevypracoval záväzný plán výstavby, v ktorom by jasne a hlavne nemenne definoval svoje priority, pripomína T. Halán. „Tie by boli pritom záväzné pre každú politickú garnitúru, ktorá by po voľbách získala možnosť zostaviť a viesť vládu,“ vysvetľuje.

Problém totiž je, že po zmene vlády spravidla prichádzajú do štátnych podnikov noví manažéri. A tí zvyčajne plány svojich predchodcov radikálne menia, rušia alebo aspoň prehodnocujú a brzdia. „Stále sú obdobia, keď nám chýbajú projekty a všetky stavebné firmy žijú v očakávaní, či bude dostatok práce pre ich zamestnancov a či budú dostatočne vyťažené ich výrobné kapacity. Potom prídu obdobia, keď je zákaziek viac, dopyt po stavebných výkonoch rastie a tomu sa prispôsobujú aj ceny, drahšie sú nielen materiály, ale aj pracovná sila, rastú aj ďalšie náklady,“ konštatuje T. Halán.

Podľa neho sa treba začať zaoberať otázkou financovania po skončení aktuálneho programového obdobia na čerpanie európskych peňazí. To sa skončí v roku 2023. Stavbári počítajú s tým, že fondov EÚ potom bude menej.

Dotiahnuť záväzný plán výstavby do konca volebného obdobia je veľmi dôležité aj preto, že neskôr s tým môže byť problém. Politici radi využívajú investície do diaľnic na oslovovanie svojich voličov. Záväzný plán výstavby by ich manévrovací priestor mohol výrazne obmedziť. Aj minister dopravy Á. Érsek otvorene vyhlásil, že chce tlačiť viac peňazí do južných regiónov, kde má jeho Most-Híd voličskú základňu. Za jeho pôsobenia sa príprava a výstavba naozaj posunuli južnejšie.

Na sklonku Érsekovho pôsobenia na ministerstve dopravy už minister nemusí mať problém, keď sa diaľnice odpolitizujú. S klesajúcimi preferenciami Mosta-Híd klesá aj šanca, že práve táto strana si udrží kontrolu nad rezortom dopravy. Érsekov nástupca možno odmietne pustiť z rúk opraty.  

https://reality.etrend.sk/komercne-nehn ... ch-d1.html
mirecko255
pokročilý diskutujúci
 
Príspevky: 412
Založený: 02. Dec 2015 07:38

Naspäť na 2019

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 0 hostí.