V zelených mostoch zaostávame za susedmi

Moderátor: Moderátori

V zelených mostoch zaostávame za susedmi

Odoslaťod duro_z_dediny » 12. Apr 2019 20:32

Blog12. apríla 2019 10:47
Karpaty sú označované za „zelené srdce Európy“. Ukrývajú nedotknuté kúsky divočiny a sú útočiskom šeliem – vlka, rysa a medveďa. Krajiny, na ktorých území sa Karpaty rozprestierajú, však prechádzajú intenzívnym rozvojom – budujú sieť diaľnic a rýchlostných ciest, rozširujú obce a strediská pre cestovný ruch. A šelmy vytláčajú do stále menších izolovaných chránených území, medzi ktorými chýbajú „zvieracie zelené cesty“. Čo môžeme urobiť, aby sme zvieratám pomohli?

http://awsassets.panda.org/img/original ... vhlava.jpg
Diaľnica a zelený most pre zvieratá na D1 pri Mengusovciach, ktorý pre prechod zvierat medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami. Na Slovensku sú tri ekodukty – dva pod Tatrami a jeden na Záhorí. Ďalší je naplánovaný na Kysuciach pri Svrčinovci na už vybudovanom úseku D3 Svrčinovec-Skalisté. FOTO: Václav Hlaváč


Čo sú najčastejšie bariéry, ktoré musia zvieratá prekonávať a na čo pri výstavbe myslieť, aby sme im pomohli? Porozprávali sme sa s Milanom HUSÁROM, ktorý sa venuje územnému plánovaniu v Centre excelencie SPEKTRA pri Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.

Ak hovoríme o prekážkach, ktoré bránia zvieratám v pohybe, v prvom rade ľuďom napadnú diaľnice a cesty. Aké ďalšie bariéry však spôsobujú zvieratám problémy?
„V princípe ide o akékoľvek zmeny v krajine, ktoré menia pôvodné prostredie, či už ide o odlesňovanie, rozširovanie miest a obcí, ale aj zmenu pôvodnej prírodnej krajiny na poľnohospodársku. Pri tejto zmene vznikajú rozsiahle úseky s poliami a úplne bez stromov, ktoré poskytovali zvieratám pri pohybe ochranu. Samozrejme, diaľnice a cesty, ktoré pretínajú krajinu a vytvárajú bariéry dlhé tisícky kilometrov, sú asi jedny z najzávažnejších.“

Aké riešenia využívajú územní plánovači najčastejšie?
„Riešenia existujú, ale krajiny ich využívajú rôzne. Jedným z najdrahších riešení, ako zmierniť dôsledky fragmentácie krajiny a umožniť zvieratám migrovať medzi jednotlivými chránenými územiami, sú migračné „ekokoridory“. Väčšinou ide o mosty vybudované ponad diaľnice či železničné koľaje. Pri ich navrhovaní je dôležité, aby plánovači spolupracovali s ochranármi a s lokálnymi inštitúciami, aby naozaj zvieratám uľahčovali migráciu a nachádzali sa na miestach ich pôvodných a prirodzených migračných trás.
Okrem nadzemných ekologických koridorov však existujú i ďalšie riešenia, najmä rôzne tunely popod cesty, alebo i jednoduché úpravy mostov, ktoré už dnes vedú ponad diaľnice a slúžia chodcom či cyklistom. Väčšinou sú betónové či asfaltové, ale stačilo by pridať „chodník“ pre zver, pokrytý zeminou, a to by pomohlo pri migrácií najmä bezstavovcov, menších stavovcov, ale, najmä v nočných hodinách, i kopytníkov či väčších zvierat. Som presvedčený, že riešenia sú, ale kľúčové je, aby ich vyžadovala legislatíva a strategické rozvojové dokumenty, najmä územné plány.“

A dnes ich nevyžadujú? Dokončievame diaľnice na severe a rýchlostné cesty na juhu Slovenska, myslí sa pri týchto stavbách na migračné koridory pre zver?

V rámci legislatívy táto povinnosť momentálne nie je priamo zakotvená a existuje v polohe štandardov a odporúčaní pri plánovaní a projektovaní dopravnej infraštruktúry. Nakoľko však všetky podobné projekty podliehajú procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, je tu povinnosť implementácie mitigačných opatrení – teda opatrení, ktoré zmierňujú dopad na zvieratá a prírodu, jednoznačná.“

A čo územné plány? Keď sa hovorí o rozširovaní obcí, rozvoji cestovného ruchu a umiestnení nových hotelov či atrakcií, myslí sa na to, ako budú medzi obcami prechádzať zvieratá?
„Obce či mestá dnes pri plánovaní rozvoja a vytváraní územných plánov nemusia zvažovať migračné trasy zvierat. A rozširovanie sídiel je pritom významnou bariérou pre zvieratá. Ak kedysi medvede, vlky či rysy mohli prechádzať medzi neobývanými územiami obcí, dnes sa obce rozrastajú a spájajú, často plynule jedna prechádza do ďalšej. K tomu sa pridávajú oplotenia pozemkov a šelmy tak nemajú kade prechádzať, alebo sú prinútene prechádzať cez obývané územia, čo zase vyvoláva rôzne obavy, prípadne konflikty. A tomu všetkému by sme vedeli predchádzať, keby sme pri územnom plánovaní brali do úvahy i potreby zvierat.“

Nájdeme predsa na Slovensku dobré príklady „zelených ciest“ pre zvieratá?


V súčasnosti sú na Slovensku vybudované tri „zelené mosty“, prvý je Lučivná na diaľnici D1 Važec – Mengusovce, postavený v roku 2009, druhým je most na D1 Mengusovce-Jánovce. Tretí je pri Moravskom Svätom Jáne na diaľnici D2, vybudovaný v roku 2016 v rámci medzinárodného projektu Alpsko-Karpatského biokoridoru, podporeného Európskou úniou. Sú to kvalitné príklady zelenej infraštruktúry – „zelený most“ pri Moravskom Svätom Jáne vyhral cenu IENE Prize (infra- eko- sieť Európy) a bol zaradený na zoznam príkladov dobrej praxe Európskej komisie – je ich však veľmi málo. Len pre porovnanie, v Čechách stojí dnes už viac ako 10 takýchto zelených mostov a ďalšie sú už naplánované. V Nemecku je ich viac ako 50 a ďalšie sú tiež v procese. U nás je pri ich budovaní problémom najmä chýbajúca legislatíva, ktorá by ich vyžadovala, ale i chýbajúce dáta o migrácii zvierat, keď štátni ochranári pracujú vo veľmi poddimenzovaných podmienkach, tiež slabá podpora zo strany štátu, politikov i verejnosti pre tieto zelené riešenia, chýbajúca komunikácia developerov a environmentalistov a tiež vysoká cena. Projekty, ktoré riešime spolu s partnermi zo 7 krajín, v rámci Slovenska s WWF, so Štátnou ochranou prírody a správami jednotlivých chránených území a národných parkov, sa snažia zameriavať sa práve na tieto problémy a riešiť ich.“

Medvede, vlky či rysy patria k zvieratám, ktoré majú migráciu v génoch. Migrujú najmä za potravou, tiež v čase, keď si hľadajú partnerku a, najmä mladé jedince, keď objavujú nové teritória. Fragmentácia krajiny je pre ne veľkým problémom a môže ovplyvniť i genetiku a celkové zdravie či dokonca prežitie populácie. Výskumy i na Slovensku (Effects of roads on brown bear movements and mortality in Slovakia) potvrdili, že migráciu medveďov absolútne zastaví cesta, po ktorej prejde 5-tisíc a viac áut za 24 hodín. Cesty s menšou intenzitou sa niektoré jedince odvážia prekročiť – a to predovšetkým okolo polnoci, a najmä samce v čase hľadania partnerky. Výskum však upozorňuje, že pri prechode cez cestu v rokoch 2007-15 zahynulo na Slovensku 35 medveďov a pri prechode cez koľajnice 25 medveďov, najmä mladších jedincov.

Ide o projekty TRANSGREEN a ConnectGREEN, financované Európskou úniou. V rámci TRANSGREENu práve dokončujeme knihu odporúčaní, ktorá vychádza z pozorovaní migrácie veľkých šeliem, z analýz úmrtnosti zvierat na cestách, a ktorá prináša návrhy, ako situáciu riešiť.
ConnectGREEN sa práve rozbieha, ako posunie tému ďalej?
„TRANSGREEN cielil na dopravnú infraštruktúru a výsledkom je príručka s odporúčaniami, ako zladiť požiadavky na jej rozvoj s požiadavkami na ochranu života zvierat a uchovanie migračných možností, ktoré sú v neposlednom rade dôležité aj pre zachovanie genetickej výmeny medzi populáciami zvierat. ConnectGREEN sa zameriava na územné plánovanie, odborníci zo správ chránených území identifikujú bariéry v lokalitách a kritické miesta a spolu s nami, plánovačmi, navrhneme najvhodnejšie opatrenia. Do projektu sú zapojené i univerzity s cieľom posilniť vedomosti študentov územného plánovania. A samozrejme, cieľom oboch projektov je posilniť vnímanie tejto témy na úrovni tvorcov legislatívy. Územné plánovanie nesmie pri projektoch šedej (dopravnej) infraštruktúry zabúdať na tú zelenú. No čo je ešte zásadnejšie, pri kvalitnom územnom plánovaní sa môžeme problémom s vytváraním bariér a fragmentáciou územia úplne vyhnúť a nemusíme situáciu dodatočne zachraňovať ekokoridormi. Stačí už pri plánovaní ciest, miest, zábavných parkoch nemyslieť len na potreby nás ľudí, ale i na potreby našich spoluobyvateľov – zvieratá.“


zdroj: YouTube.com
Zelený most na D1 pri Mengusovciach využívajú zvieratá na prechod medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami. Na videu zachytila kamera Národnej diaľničnej spoločnosti prechod medveďa.

Andrea Settey Hajdúchová, WWF Slovensko

Projekt ConnectGREEN je spolufinancovaný fondami Európskej únie (ERDF, IPA).

Zdroj:blog Denník N
https://dennikn.sk/blog/1439246/v-zelen ... a-susedmi/
Obrázok používateľa
duro_z_dediny
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 207
Založený: 18. Jún 2009 10:46

Naspäť na 2019

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 1 hosť.