Problémový tunel Čebrať na D1 opäť po troch rokoch razia

[aquila]

Stavebné práce sa museli prerušiť v roku 2015 pre riziko zosuvu svahu nad trasou tunela.

Dnes sa opäť začali stavebné práce a razenie tunela Čebrať. Obnovenie prerušených prác na tuneli na diaľnici D1 Hubová - Ivachnová spustil minister dopravy Árpád Érsek.
Stavebné práce sa museli prerušiť v roku 2015 pre riziko zosuvu svahu nad trasou tunela pri západnom portáli. Podľa ministerstva by pokračovanie vo výstavbe v pôvodnom trasovaní bolo vysoko rizikové a na hraniciach technických možností.


Domáca ekonomika
Už tri mesiace sa ním malo jazdiť. Konečný účet za tunel Čebrať je stále otázny

​„Problematickým tunelom Čebrať som sa začal intenzívne zaoberať ihneď po príchode do úradu. Využili sme všetky možnosti, ako zrýchliť procesy tak, aby sa na tomto úseku obnovila výstavba čo najskôr, a aby mohla byť diaľnica dokončená v čo najkratšom čase. Dôležité bolo, aby ďalšia výstavba tunela bola bezpečná a vhodná z technického, ekonomického, ako aj environmentálneho hľadiska,“ povedal minister dopravy a výstavby Arpád Érsek.
​Ružomberský primátor Igor Čombor upozornil na fakt, že mesto pod Čebraťom je hlavným cestným ťahom na trase východ - západ, sever – juh a pokým sa tu nevybuduje moderná cestná sieť, trpieť bude celé Slovensko. "Zažívame tu záplavu áut. Situácia začína byť neúnosná z hľadiska motoristov aj domácich. Razenie tunela vnímam ako dobrý popud smerom k nám, aby sa dokončilo spojenie Bratislavy s Košicami," uviedol.
Začatie razenia tunela na západnom portáli sa predpokladá po nadobudnutí právoplatnosti aktualizovaného stavebného povolenia. Podľa investičného riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Jiřího Hájka by mohlo byť spustené v máji alebo júni budúceho roka.



Na stretnutie do Likavky prišli v stredu dopoludnia aj nespokojní občania mestskej časti Hrboltová. "Prišli sme upozorniť na to, že nesúhlasíme s variantom V2, ktorý sa má začať stavať. My nie sme proti výstavbe diaľnice. Chceme, aby sa začalo raziť od východného portálu. Nesúhlasíme však s portálom variantu V2, ktorý má byť umiestnený nad našimi rodinnými domami a navyše v lokalite, ktorá je charakterizovaná ako najzložitejší zosuvný úsek na Slovensku. V tomto úseku sú šmykové vrstvy a pod nimi je veľké množstvo vody. Máme veľké obavy zo zosuvov," uviedla mestská poslankyňa za Hrboltovú Anna Šanobová.
Hrboltovčania zároveň navrhujú, aby portál posunuli na úsek kilometra 1,5. "Máme informácie o tom, že NDS o takomto riešení vedela. Existuje štúdia z roku 2010, keď takýto variant bol posudzovaný a nebol zaradený do EIA. Toto považujeme za hrubé porušenie zákonnosti. Toto sú dôvody, prečo sme tu a budeme za ne právnymi prostriedkami bojovať," dodala.
Investičný riaditeľ NDS však upozornil, že práce na tuneli sa zastavili práve z dôvodu ohrozenia nad Hrboltovou. Museli teda spustiť nový proces prípravy, čo malo dosah na celú výstavbu tunela.
"Varianty, s ktorými by boli Hrboltovčania stotožnení, sa vylúčili ako technicky nerealizovateľné. Navyše mala Hrboltová možnosť pripomienkovať rozsah hodnotenia v rámci procesu EIA, no v rámci tohto pripomienky nepredložili. Tam sa stanovili posudzované varianty a následne sa posudzovali len tie vybrané. Zodpovedne môžem prehlásiť, že sme sa venovali všetkým variantom," skonštatoval.
Minister v reakcii na protesty Hrboltovčanov uviedol, že sa považuje za mierumilovného človeka, no aj zmier má určitú hranicu. "Jednoducho, niekto musí rozhodnúť a konať. Všetko sa nemôže každému na tomto svete páčiť. My sme využili všetky možnosti a dodali to, čo chceli. Myslím si, že sme dodržali všetky zákony, ktoré s týmto súvisia a ja mám čisté svedomie," povedal.
Celý úsek sa vysúťažil v období „Figeľových lacných diaľnic“ za 227 miliónov, čo bolo iba 49 percent zo sumy, ktorú očakával štát. Exminister dopravy Roman Brecely minulý rok odhadol v prípade pravdepodobného variantu s dlhším tunelom dodatočné náklady na približne 100 miliónov eur.
Podľa nového variantu stavba D1 Hubová – Ivachnová bude dlhá 14 919 metrov, pôvodne bola dlhšia o 353 metrov. Dvojrúrový tunel Čebrať sa predĺži na 3 600 metrov, pôvodne mal len 2 026 metrov.
Zníži sa aj počet mostných objektov na 19 z pôvodných 22. Na stavbe bolo doposiaľ preinvestovaných 77,7 miliónov eur. Financovanie je zabezpečené z finančných zdrojov EÚ z Kohézneho fondu.
Predpokladaný termín otvorenia tohto úseku motoristom sa očakáva v roku 2022.

https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/17 ... 0-milionov