Bratislavský obchvat viazne, ľudia presadajú do vlakov

[EmBe]

V roku 2015 sa rozprúdila debata o tom, či je výstavba diaľničného obchvatu naozaj najlepším riešením pre zápchy v okolí Bratislavy. Niektorí odborníci ako alternatívu presadzovali lepšiu verejnú dopravu.
Ministri dopravy tieto hlasy nebrali veľmi vážne a v príprave obchvatu pokračovali. Spravili však niekoľko chýb, pre ktoré projekt stále nemá definitívne stavebné povolenia. Práce sa preto aj dva roky po podpise zmluvy obmedzujú na úpravu terénu a stále nie je isté, či sa projekt dokončí.

Na druhej strane, vo verejnej doprave nastal zásadný posun vpred. Najmä pre ľudí, ktorým má slúžiť obchvat, čiže pre obyvateľov satelitných obcí na východ od Bratislavy. Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) tu posilnila vlakové spojenia a oprášila málo využívané, ale modernejšie železničné stanice Petržalka, Nové Mesto a Predmestie.

Nový bratislavský župan Juraj Droba (SaS) sa zasadzuje o zahustenie prímestských autobusov a zavedenie taktovej dopravy.
skupiny S hudbou...

O niečo prázdnejšie

Nasadenie nových spojov bolo zo strany ZSSK logickým krokom. Záujem o cestovanie vlakmi v aglomerácii Bratislavy rastie. Oživenie málo využívaných staníc Nové Mesto a Predmestie môže tento rast ešte viac podporiť, lebo dáva cestujúcim viac možností a mnohým umožní dostať sa rýchlejšie do práce.

„Využitie týchto vlakov monitorujeme a môžeme konštatovať, že za krátky čas prevádzky si našli svojich cestujúcich, ktorí dochádzajú predovšetkým za prácou,“ uviedol hovorca ZSSK Tomáš Kováč. Nové vlaky poskytujú cestujúcim aj väčší komfort. Zatiaľ si majú vždy kde sadnúť, čo bol predtým problém. Oživené stanice navyše pôsobia kultúrnejšie a sú menej preťažené ako Hlavná stanica a Vinohrady.

Zdroj: SITA

Menej cestujúcich však zároveň znamená aj nižšie tržby na súpravu. Z obchodného hľadiska preto budú mať nové vlaky pre ZSSK zatiaľ horšie výsledky ako tie, ktoré tradične končia na Hlavnej stanici. Cestujúcich však bude zrejme naďalej pribúdať, keďže výstavba ciest v okolí hlavného mesta viazne, satelitné obce naďalej rastú a doprava hustne.
Nevýhodou sú prázdniny

Na priaznivý vývoj si však v ZSSK budú musieť dva mesiace počkať. Veľkorysé posilnenie dopravy prichádza v najhoršom možnom čase. Začínajú sa letné prázdniny a už v priebehu júna cestná doprava v regióne očividne redne.

Vysokoškolákom a maturantom skončila škola, začínajú sa prvé dovolenky. V lete nebývajú zápchy takmer vôbec, takže motivácia cestovať vlakom bude ešte nižšia. Vlak je pre väčšinu cestujúcich zmysluplná alternatíva k autu najmä v čase dopravnej špičky. Vtedy môže cesta vlakom trvať približne rovnako ako autom alebo ešte rýchlejšie. Ale po prázdnej ceste sa dá zo satelitov do mesta doraziť do 20 minút, čo pri vlaku nie je možné, ak cestujúci zároveň potrebuje aj prestúpiť na MHD.

Vlaky ZSSK budú premávať v lete v rovnakých intervaloch ako po zvyšok roka. Zo Senca do Bratislavy aktuálne medzi siedmou a deviatou hodinou ráno premáva šesť vlakov, z Pezinka osem. Rovnako to bude aj o dva týždne, keď už naplno prepukne dovolenková sezóna.

V ZSSK nepovažujú prázdniny za problém. „Do Bratislavy dochádza denne v priemere 130-tisíc cestujúcich, a to nielen do škôl, ale aj za prácou, na úrady alebo do zdravotníckych zariadení,“ uviedol T. Kováč. Napríklad študenti a žiaci budú podľa neho vlak využívať aj v lete, a to na výlety a návštevu kultúrnych podujatí. „Vzhľadom na evidovaný počet zákazníkov, dôležitosť zákazníckeho návyku, rekonštrukcie ciest v rámci mesta i budovanie obchvatu považujeme vedenie spojov aj v letnom období za opodstatnené,“ uviedol T. Kováč.

Posilnenie vlakov pred prázdninami zdôvodňuje aj tým, že grafikon sa mení trikrát ročne vždy v rovnakom období - v marci, júni a decembri. Znamená to, že posilnenie spojov v silnom septembri by bolo v rozpore so zaužívanými pravidlami. „Pokiaľ ide o zahustenie dopravy v Bratislavskom kraji, projekt sme pripravovali dlhšie časové obdobie a termín jeho spustenia závisel aj od výsledkov rokovaní s ministerstvom dopravy a výstavby, ktoré je objednávateľom dopravnej obsluhy.“

Osobitný problém môže byť s udržaním linky z Nového Mesta do Petržalky. Túto trať ZSSK pred rokmi prestala využívať pre nízky záujem cestujúcich. Teraz, po jej oživení, jazdia vlaky taktiež takmer prázdne.
Čoraz závislejší

Prázdninové posilňovanie vlakov sa javí ako príliš rozšafné aj preto, že ZSSK žije najmä zo štátnych peňazí. Firma je silne závislá na dotáciách. Len na krytie prevádzkovej straty dostáva zo štátneho rozpočtu ročne vyše 200 miliónov eur. A dokáže si zarobiť len na tretinu svojich prevádzkových nákladov. Zvyšné dve tretiny jej platí štát. Pri takomto pomere patrí firma v rámci EÚ medzi vlakových dopravcov, ktorí sú najviac závislí na verejných zdrojoch.

Situácia sa dramaticky zhoršila po zavedení bezplatnej prepravy pre študentov a dôchodcov, ktoré sa naplno prejavilo v roku 2015. Náklady s ňou súvisiace zďaleka neboli 13 miliónov eur, ako to sľuboval vtedajší minister dopravy Ján Počiatek (Smer-SD). Cena, ktorú zaplatil štát, sa ukázala až v roku 2017.

Podpora osobných vlakov funguje metódou zametania špiny pod koberec. Ministerstvo financií na ne v štátnom rozpočte vyčlení nejakú sumu, ktorá je však podhodnotená, vysvetlil TRENDU Jiří Kubáček, bývalý generálny riaditeľ sekcie železničnej dopravy a dráh na ministerstve, toho času, asistent poslanca OĽaNO Jána Marosza.

Peniaze navyše sa premietnu do štátneho rozpočtu o dva roky, keď už je jasnejšie, ako firma hospodárila. Nie je to problém, keď sa vyčlenená suma odhadne správne. Vtedy je rozdiel medzi ňou a reálnou potrebou firmy v miliónoch eur. Správne sa náklady odhadli napríklad v rokoch 2013 a 2014. Podľa J. Kubáčka sa to zhoršilo po roku 2015, keď sa naplno prejavilo zavedenie bezplatnej prepravy pre študentov a dôchodcov.

ZSSK vtedy zahustilo vlakové spoje, no v rozpočte mu vyčlenili opäť sumu 200 miliónov eur. Podľa pravidiel sa náklady navyše mali premietnuť do roku 2017. Vtedy sa ukázalo, že posilnenie vlakových spojov, súvisiace s „vlakmi zadarmo“, muselo stáť oveľa viac. Lebo dotácia pre ZSSK pre rok 2017, do ktorej sa premietla strata z roku 2015, stúpla o 44 miliónov eur.

Nie je preto vylúčené, že v rokoch 2016 a 2017 urobila ZSSK ďalšiu sekeru v desiatkach miliónov eur, a že v nasledujúcich rokoch sa udeje to isté. Dotácia sa síce zvýšila o zhruba 15 miliónov eur na 225 miliónov, no to nemusí stačiť na utiahnutie posilnených vlakov a strát z predchádzajúcich rokov.

Júnové zahustenie vlakov bude podľa odhadu ZSSK stáť ročne 6,5 milióna. V druhom polroku 2018 by teda malo ísť o približne 3 milióny eur. Na vlaky v okolí Bratislavy má ísť tretina. Popri nich sa zahusťujú aj linky na iných trasách, napríklad medzi Bratislavou a Žilinou.
Cestujúcich pribúda

Posilňovanie spojov má pre ekonomiku aj ZSSK pozitíva. Vďaka nemu bude efektívnejšie využívať techniku aj personál.

„Na zvýšenie počtu spojení nebol nutný nákup nových vozidiel ani prijímanie nových zamestnancov. Zahustenie spojov sme dosiahli so súčasným stavom vozňového parku a s personálnym zabezpečením pri vhej efektivite práce v našej spoločnosti,“ uviedol hovorca Tomáš Kováč.

Efektivita doteraz nebola silnou stránkou ZSSK. Výkony a tržby v prepočte na zamestnanca boli nízke, vlaky najazdia oveľa menej ako napríklad v Česku. Firmu preto zaťažujú vysoké personálne a investičné náklady. Pozitívne je, že ZSSK ponúka cestujúcim čoraz viac nových vlakov. Zastarané vozne a rušne patrili predtým medzi hlavné problémy a dôvody úpadku vlakovej dopravy.

ZSSK v posledných rokoch prepravuje čoraz viac pasažierov. Už to nie je efekt „vlakov zadarmo“, ktorý sa naplno prejavil v roku 2015. K výraznému nárastu výkonov podľa firmy došlo aj v rokoch 2016 a 2017. V porovnaní s obdobím pred zavedením bezplatnej prepravy sa počet zákazníkov podľa ZSSK zvýšil o 53,3 percenta. Tržby vlani stúpli tiež, na úroveň 81 miliónov eur. To je však stále menej ako pred rokom 2015. Spoločnosť odhaduje, že sa na úroveň pred zavedením bezplatnej prepravy dostane až v aktuálnom roku.

Autobusári opatrnejšie

K zlepšeniu verejnej dopravy v regióne hlavného mesta by mala čoskoro prispieť aj autobusová spoločnosť Slovak Lines. Nový župan Juraj Droba krátko po svojom nástupe pre TREND.sk povedal, že by chcel spoje zahustiť a zaviesť taktovú dopravu, aby sa autobusy a personál využívali efektívnejšie.

Slovak Lines zmeny v takomto duchu plánuje, no zavádza ich v porovnaní so ZSSK opatrnejšie. „V lete sú prázdniny, školáci autobusy nevyužívajú, nebolo by veľmi efektívne robiť od júla revolúciu, skôr prichádza do úvahy postupný nábeh,“ povedal generálny riaditeľ Slovak Lines Peter Sádovský.

Zmena cestovného poriadku má nastať v dvoch etapách. Od polovice augusta odštartuje testovacia prevádzka, naplno sa zmeny prejavia v septembri. Detaily ešte nie sú dotiahnuté, P. Sádovský však pre TREND.sk prezradil aspoň základnú filozofiu: „Viac autobusov by malo jazdiť v soboty, nedele a vo večerných hodinách. Zavedie sa taktová doprava tam, kde to dáva zmysel, kde je vyťaženie vozidiel vyššie. Viac autobusov bude zachádzať k vlakom,“ povedal P. Sádovský.
Prestupné terminály

Revolučnou zmenou vo verejnej doprave by mali byť prestupné terminály, ktoré pripravuje ŽSR. Správca železničných tratí si ide objednať dokumentáciu pre stavebné povolenie pre prvé dva terminály - Ružinov a Vrakuňa. Aj tie by mali slúžiť predovšetkým obyvateľom obcí východne od Bratislavy.

V termináli Ružinov by mala vzniknúť možnosť prestúpiť na električku smerom do centra. Postaviť ho chcú na konci ružinovskej električkovej radiály. Aktuálne podľa hovorkyne Martiny Pavlíkovej pripravujú súťažné podklady do verejnej súťaže, v ktorej vyberú projektanta. Nasledovať by malo spracovanie projektovej dokumentácie a samotná výstavba.

ŽSR počíta aj s ďalšími piatimi prestupnými terminálmi aj s vybudovaním železničnej stanice Filiálka na Trnavskom mýte. Tam však čaká na vypracovanie štúdie realizovateľnosti. ŽSR to musia stihnúť do roku 2023, aby mohli výstavbu financovať v rámci aktuálneho eurofondového obdobia.

https://www.etrend.sk/ekonomika/bratisl ... lakov.html