Obchvat Bratislavy mešká. Štát a stavbári sa vinia navzájom

[mirecko255]

Na pozemkoch budúceho bratislavského obchvatu pribudli staveniskové príjazdové cesty a pred pár týždňami sa tam začali hýbať stroje. Ani to však neznamená, že diaľničné spojenie medzi okrajovými obcami na severe, východe a juhu regiónu hlavného mesta aj dokončia.

Čas sa naťahuje a pochybnosti pribúdajú. Najnovšie si stavebné konzorcium (zároveň koncesionár) a ministerstvo dopravy posielajú cez médiá odkazy, v ktorých si navzájom pripisujú zodpovednosť za časový sklz.

Povolenia nestihli
Výstavba bratislavského obchvatu D4 a rýchlostnej cesty R7 v smere od Šamorína mala podľa zmluvy prebiehať od júna 2016 zhruba do konca roka 2020. To sa však nenaplní, lebo meškajú povolenia, na základe ktorých by mohlo konzorcium Obchvat Nula, pod vedením španielskej spoločnosti Cintra, výstavbu naplno rozbehnúť.

Povolenia pritom malo čiastočne vybavovať ministerstvo dopravy, respektíve Národná diaľničná spoločnosť, a sčasti aj samotní stavbári. Štát zabezpečuje prvú časť, ktorej vyvrcholením je vydanie stavebného povolenia. Túto úlohu síce splnil, ale s veľký oneskorením.

Napríklad pri najväčšom úseku D4 Jarovce – Ivanka sever malo byť stavebné povolenie podľa platnej zmluvy schválené ku koncu novembra 2016. V skutočnosti sa tak stalo až v septembri 2017, čiže o takmer 10 mesiacov neskôr.

Nedostatočné nasadenie
Ministerstvo z časového sklzu viní aj koncesionára. Ten má podľa zmluvy pod palcom druhú fázu projektovania. V rámci nej zavádza do projektu technické vylepšenia, ktoré majú znížiť stavebné náklady. Tieto zmeny si vyžadujú opätovné schválenie a vydanie nových právoplatných stavebných povolení, ktoré sú podmienkou reálnej výstavby, vysvetlil koncesionár.

„Spomínaný proces však bolo možné začať až po obdržaní prvotných stavebných povolení zo strany verejného obstarávateľa (ministerstva, pozn. TREND),“ argumentoval vo svojej tlačovej správe koncesionár.

Na ministerstve si však myslia, že konzorcium s úpravou projektu mešká. „Spôsobil to aj fakt, že projekčné práce koncesionára neprebiehali v dostatočnom tempe a ten podával žiadosti o vydanie rozhodnutí ministerstva životného prostredia oveľa neskôr, ako reálne mohol,“ tvrdí tlačové oddelenie rezortu dopravy. Koncesionár podľa neho brzdí proces aj tým, že zmeny rozdeľuje na viacero konaní, čo má zaťažovať príslušný orgán a spôsobovať ťažkosti pri posudzovaní zmien. „Preto so znepokojením vnímame vyhlásenia koncesionára, ktorými sa snaží ospravedlňovať nedostatok svojho nasadenia.“

Doteraz konzorcium navonok komunikovalo veľmi zdržanlivo, z vyjadrení ministerstva cítiť ostrejší tón. Môže to znamenať, že si takto pripravujú pôdu na budúci súdny spor, povedal TRENDU nemenovaný advokát jednej z renomovaných právnych kancelárií, ktorý má s podobnými prípadmi skúsenosti.

Ministerstvo vyzýva koncesionára, „aby spustil výstavbu naplno na základe právoplatných stavebných povolení do maximálnej možnej miery, aby minimalizoval akékoľvek omeškanie, čo je zakotvené priamo v koncesnej zmluve.“ Konzorcium zase zdôraznilo, že výstavba nie je v plnom rozsahu možná bez právoplatných upravených stavebných povolení, ktoré reflektujú jeho technické riešenia.

Najväčšia križovatka
Osobitým problémom je križovatka diaľnice D1 s obchvatom D4 pri Ivanke pri Dunaji. Jej dokončenie si vyžiada úpravu a rozšírenie existujúcej D-jednotky a vybudovanie nových križovatkových vetiev. Štát sa v zmluve zaviazal, že tieto stavebné úpravy uskutoční do januára 2019. Napriek tomu, že mu nezostáva ani rok, ministerstvo stále nevie, z akých zdrojov bude túto stavbu financovať, a akým spôsobom vyberie stavebnú firmu.

Minister dopravy Arpád Érsek už rok a pol vyhlasuje, že sa rozhodujú medzi dvoma možnosťami. Buď rozšírenie D1 zveria koncesionárovi bratislavského obchvatu, alebo spravia novú verejnú súťaž, v ktorej vyberú stavebnú firmu. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) už dávnejšie zverejnila oznámenie, že túto súťaž zverejní do konca marca. To sa však nestalo. „NDS zatiaľ verejné obstarávanie nevyhlásila, keďže nie je jednoznačne definovaný rozsah prác, ktoré zrealizuje koncesionár D4/R7 a ktoré budú realizované na základe spomínaného verejného obstarávania,“ odpovedala TRENDU hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti Michaela Michalová. Súvisí to práve s tým, že koncesionár ešte nevybavil nové stavebné povolenie.

Podľa hovorkyne sa intenzívne pracuje na optimálnom rozdelení prác a NDS v súlade s tým pripravuje súťažné podklady pre danú súťaž.

Dva scenáre
Združenie Obchvat nula „verí a očakáva“, že povoľovanie technických zmien, ktoré navrhlo, bude úspešne ukončené do konca apríla 2018. Ak to je reálny odhad a nie len forma nátlaku, bude to znamenať významný míľnik, po ktorom sa už naplno rozbehne výstavba. V takom prípade bude zmluvný vzťah pokračovať ďalej, len ho budú sprevádzať debaty o novom termíne dokončenia a o finančných kompenzáciách za nedodržanie podmienok z jednej alebo z druhej strany. „Časový harmonogram stavebných prác a potenciálny časový sklz projektu priamo súvisí so získaním právoplatných stavebných povolení, v ktorých budú schválené požadované zmeny projektových riešení,“ uviedol koncesionár.

Druhou možnosťou je, že po bratislavskom obchvate zostanú len súdne spory a rozryté polia, zmluva sa zruší a ministerstvo bude hľadať stavebné firmy k obchvatu Bratislavy nanovo. Takto už dávnejšie dopadli dva z troch diaľničných PPP projektov, ktoré sa na Slovensku začali realizovať.

Tento scenár podporujú aj špekulácie, ktoré sa šíria stavebným trhom už niekoľko mesiacov. Podľa nich má konzorcium Obchvat Nula problém zabezpečiť si subdodávateľov. „Od členov nášho zväzu máme informácie, že navrhované podmienky, či už cenové alebo zmluvné, sú neakceptovateľné, a tým pádom sa rokovania a podpisy zmlúv naťahujú,“ povedal vlani na jeseň denníku Hospodárske noviny prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik.

Konzorcium Obchvat nula úvahy na trhu odmieta. „Sme si vedomí toho, že medzi subdodávateľmi prebieha konkurenčný boj, z ktorého sa zrodilo množstvo fám kolujúcich médiami.“ Chcú sa vraj sústrediť na spoluprácu so slovenskými stavebnými firmami a poskytovať priestor menším a stredne veľkým firmám.

„Môže sa síce zdať, že náš proces nákupu je odlišný od procesu, ktorý je na Slovensku všeobecne zaužívaný, ale sme presvedčení, že naše medzinárodné know-how môže priniesť pozitívne výsledky,“ píše konzorcium.

Málo robotníkov
Najmä v Bratislave a v okolí je aktuálne problém zabezpečiť stavebné práce. Oproti roku 2015, keď firmy naceňovali bratislavský obchvat, sa situácia na trhu zmenila. Stavebná produkcia v celoslovenskom meradle síce nevzrástla, v regiónoch dokonca po ukončení eurofondového obdobia klesla, no Bratislavy sa to nedotklo. Tam ťahajú stavebný biznis najmä developerské projekty, ktoré sú stále na vzostupe.

„Vidíme, že tam, kde je viac projektov, napríklad v Bratislave, vzniká lokálna inflácia. Jeden deň stoja robotníci nejakú sumu peňazí a na druhý deň o desať až 20 percent viac,“ povedal v nedávnom rozhovore TRENDU generálny riaditeľ spoločnosti Skanska Miroslav Potoč. K tomuto stavu prispieva aj celková rekordne nízka nezamestnanosť v hospodárstve.

Pre združenie Obchvat nula môže byť táto situácia obzvlášť veľkou výzvou. Združenie vyhralo verejnú súťaž o bratislavský obchvat v konkurencii ďalších troch firiem. Oproti nim bolo s veľkým predstihom najlacnejšie, i keď jeho líder, španielska Cintra je na slovenskom trhu nováčikom.

Výstavba bratislavského obchvatu sa komplikuje najmä preto, že v čase podpisu zmluvy nebol poriadne pripravený. Národná diaľničná spoločnosť nemala vykúpené pozemky ani hotovú projektovú dokumentáciu. A ministerstvo neodhadlo dobre, koľko práce ju ešte v tejto oblasti čaká.

Štátny tajomník Viktor Stromček (Smer-SD) v závere roka 2014 odhadoval, že stavebné povolenia by mali byť koncom roka 2015, ak sa stihnú vykúpiť pozemky. Pomýlil sa o necelé dva roky, čo súviselo najmä s pozemkami.

https://www.etrend.sk/ekonomika/obchvat ... zajom.html