Vyhra pri prepojeni sever - juh zdravy rozum?

[rastislav5]

Vyhrá pri prepojení sever - juh zdravý rozum?
Vydané dnes o 13:31 Autor: Roman Brezniak
Peňazí na stavbu rýchlostných ciest a diaľnic je menej, ako by sme potrebovali. Preto sa asi bude rozhodovať, či pred R3 cez Turiec dostane prednosť R1 cez Donovaly.

MARTIN. Náš región už niekoľko rokov čaká na výstavbu turčianskych úsekov rýchlostnej cesty R3. Tá sa podľa plánov začína v Trstenej a má pokračovať cez Martin, Turčianske Teplice, Kremnicu až do Šiah. Rovnako susedný banskobystrický región chce prepojenie rýchlostnej cesty R1 s diaľnicou D1 popod Donovaly do Ružomberka. Preto je teraz otázkou, či prioritne stavať prepojenie severu s juhom cez rýchlostnú cestu R3 alebo R1.

R3 je v hlavnom koridore
Spomínané cesty sú súčasťou dopravnej siete TEN-T (transeurópska dopravná sieť). Trasa R1 cez Donovaly však nepatrí do hlavného koridoru TEN-T, len do súhrnnej siete. Z tohto hľadiska má tak väčší význam R3 z Martina po Žiar nad Hronom.

V obidvoch prípadoch by sa museli vybudovať približne rovnako dlhé stavby. Z Banskej Bystrice do Ružomberka popod Donovaly ide o 55 kilometrov. Prepojenie Martina so Žiarom nad Hronom by zahŕňalo 59,5 kilometra novej autostrády. V prospech alternatívy cez Turiec hovorí vyššia intenzita dopravy, lepšia dopravná obslužnosť a tiež menej náročný terén.

„Želáme si, aby sa aspoň začal stavať prvý úsek medzi Martinom a Rakovom. A potom z Rakova na Mošovce a Turčianske Teplice,“ povedal Ján Mišura, riaditeľ Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Žiline.

Spolu s kolegami z regionálnych obchodných priemyselných komôr krajín Vyšehradskej štvorky tiež podpísal memorandum, ktoré žiada, aby sa výstavba R3 dostala aj do programového vyhlásenia vlády.

Cesta cez Turiec je menšie zlo
Samostatný vedecký pracovník – ekológ Ján Topercer z Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Blatnici, upozorňuje, že pri posudzovaní R3 aj R1 sa opakujú tie isté systémové chyby.

„Často ide o silno formalistické a zaujaté hodnotenia, ktoré sa nezakladajú na faktoch a dátach, ale na skupinových záujmoch, ideológiach a podobne. Vedú k neinformovanému a často aj spolitizovanému rozhodovaniu. Chýba viac stanovísk nezávislých odborníkov, lepšie vymáhaná a stabilnejšia legislatíva, silnejšia pozícia územného plánovania a integrovaného manažmentu krajiny.“

Ak by mal porovnať dve spomínané trasy, tak z jeho pohľadu vybudovanie R1 nesie so sebou veľké environmentálne riziko a šetrnejšia k prírode i krajine je cesta R3.

„Určite by však bolo treba upraviť jej trasu tak, aby nerozdrobovala krajinu a nezabrala toľko poľnohospodárskej pôdy vysokej bonity. Máme jej už málo a keď si aj z toho mála ukrojíme, bude to už veľmi citeľná strata,“ dvíha varovný prst.

Na druhej strane R3 by mohla byť dobrou alternatívou východného obchvatu Martina. Ten je síce stále ešte len na papieri, no už sa naň z viacerých strán zniesla vlna kritiky.

„Tu by sa dala uchrániť pôda i prírodné hodnoty, a pritom nie na úkor dopravnej obslužnosti mesta ani komfortu vodičov,“ dodal.

R1 cez Donovaly by bola skôr tranzitná
Zástupca riaditeľa Výskumného ústavu dopravného v Žiline Pavol Kajánek pripomína, že stále nie je doriešené presné trasovanie rýchlostnej cesty cez Oravu, čo je pre jej pokračovanie smerom na juh podstatné. Pri zhrnutí doteraz dostupných hodnotení či podkladov však vychádza ako logickejšie riešenie uprednostniť stavbu R3 cez Turiec.

„Z pohľadu dopravy má viac benefitov a bola by vyťaženejšia. Cesta R1 cez Donovaly vedie málo zastavaným územím, a tak by slúžila predovšetkým ako tranzitná, kým R3 by pomohla aj lokálnej doprave,“ uvádza jeden z argumentov.

Vláda SR zaradila medzi svoje priority aj cestu R3. Vo svojom programovom vyhlásení, ktoré schválila minulý týždeň, ale v súvislosti s touto cestou spomenula len urýchlenie jej výstavby na Orave. V tom istom dokumente tiež sľubuje pripraviť prepojenie D1 s Banskou Bystricou. Štát ale stále presne nepovedal, či nájde na spomínané cesty finančné prostriedky.

V súčasnosti z plánovaných 187 kilometrov rýchlostnej cesty R3 nie je v plnom profile v prevádzke ani jeden úsek. Postavených je len 17,5 kilometra cesty v polovičnom profile. Medzi ne patria obchvat Hornej Štubne a tiež niekoľko sto metrov diaľničného privádzača na D1 medzi Martinom a Sučanmi.

http://turiec.sme.sk/c/8173796/vyhra-pr ... rozum.html