Veľká prekládka železnice pri Liptovskom Mikuláši je otázna

[RudoLM]

Namiesto preloženia trate odporúčajú modernizáciu v súčasnom koridore.

Ľubica Stančíková
Šéfredaktor - MY Liptov
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Prekládka železničnej trate v Liptovskom Mikuláši má byť jednou z najvýznamnejších stavieb regiónu vôbec.

Príprava na náročný projekt trvá takmer štvrťstoročie, štát vykúpil pozemky, zaplatil zložitú projekčnú prípravu.

Ako bude vyzerať stanica v Liptovskom Mikuláši (6 fotografií)
Prekládka má platné stavebné povolenie aj posúdenie vplyvov na životné prostredie. Pripomienky, ktoré z procesu posúdenia vzišli, Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) zapracúvajú do projektu.

Dosiaľ štát investoval do prípravy a výkupov pozemkov viac ako 50 miliónov eur.

Prekládka z plánov vypadla
Veľká investičná akcia v predpokladanej výške 384 miliónov eur ale vypadla z harmonogramu prípravy a výstavby projektov železničnej infraštruktúry na nasledujúce roky.

Namiesto nej je v investičnom pláne ministerstva dopravy revitalizácia trate medzi Liptovským Mikulášom a Liptovským Hrádkom v hodnote 76 miliónov eur.

Jej cieľom je zvýšiť bezpečnosť a plynulosť železničnej dopravy, skrátenie jazdnej doby vlakov a úspora prevádzkových nákladov.

V lete zverejnil Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) analýzu, kde neodporúča prekládku trate v úseku Paludza – Liptovský Hrádok.

Dlhodobým zámerom štátnych Železníc Slovenskej republiky je úprava trate tak, aby po nej mohli vlaky jazdiť rýchlosťou 160 kilometrov za hodinu.

Na to je, podľa železníc, nevyhnuté vyrovnať smerový oblúk trate, ktorý dnes obchádza Liptovskú Maru.

Problematický je aj zosuv svahu pod Hájom Nicovô v tesnej blízkosti súčasnej trate. Preto navrhli úplne nové trasovanie železnice, ktorá by v okolí Liptovského Mikuláša viedla súbežne s diaľnicou.

V článku sa dočítate:
Prečo ÚHP neodporúča prekládku trate pri Liptovskom Mikuláši,
čo hovorí na výsledky analýzy liptovskomikulášsky primátor,
prečo je podľa neho dôležité trať preložiť,
čo je hlavným rizikom súčasného trasovania,
ako reagujú a na analýzu Železnice Slovenskej republiky,
ako na ňu zareagovalo samotné ministerstvo dopravy.
Útvar hodnoty za peniaze, ktorý spadá pod ministerstvo financií, v analýze tvrdí, že modernizácia železnice na Liptove nebola dostatočne posúdená pre rýchlosť 120 a 140 kilometrov za hodinu.

Trasu odporúča modernizovať v súčasnom koridore. Modernizáciu na rýchlosť 160 kilometrov za hodinu so zmenenou trasou označili analytici za nenávratnú a jednu z najdrahších.

„Kvôli nesprávnemu technickému riešeniu nebol posudzovaný variant s najvyšším potenciálom. Modernizácia trate v pôvodnej stope bola odporučená len pre rýchlosť 120 a 140 kilometrov za hodinu, napriek tomu, že trať smerovo vyhovuje aj pre rýchlosť 160 do kilometrov za hodinu,“ informovali analytici z ÚHP.

Preložkou trate by cestujúci úšetrili 3,75 minúty, kým úpravou súčasného koridoru na 140 kilometrovú rýchlosť by to bolo 2,5 minúty.

Veľa peňazí za málo muziky
Zmenu plánu modernizácie trate pri Liptovskom Mikuláši pripustil ešte v lete aj minister dopravy Andrej Doležal.

„Ide o podobný príbeh ako úsek Nitra - Trnovec. Vynaložili sme prostriedky, máme vykúpené pozemky. V harmonograme sa nachádzajú finančné prostriedky len na rekonštrukciou koridoru, ktorý ide cez mesto Liptovský Mikuláš.“

V prípade, ak by došlo k prekládke, trať by bola rovnejšia, ale podľa Doležala aj významne nákladnejšia a ušetrili by sa 2 až 3 minúty.

„Čiže nedáva to hodnotu za peniaze. Je to príliš veľa peňazí za málo muziky a na železniciach máme väčšie problémy. Aj so škrípajúcimi zubami musíme niektoré trate, na ktoré sa už vynaložili peniaze, zastaviť.“

Liptovskomikulášsky primátor hovorí o omyle
Ján Blcháč, liptovskomikulášsky primátor a poslanec národnej rady, poukázal na to, že Útvar hodnoty za peniaze vo svojich analýzach posudzované projekty odporúča alebo neodporúča na realizáciu. Rozhodovaciu moc má vo finále vláda a parlament.

„ÚHP sa svojou analýzou, že treba realizovať rekonštrukciu trate na pôvodnom telese trate, hlboko pomýlil,“ zdôraznil Blcháč s tým, že útvar politicky vstupuje do projektov, ktoré štát stáli už milióny eur.

„Oni argumentujú tým, že tie peniaze potrebujú dať niekde inde. Lenže peniaze sa nedajú dať inde. Sú učené len na rekonštrukciu tratí na 160 kilometrovú rýchlosť. A úsek pri Liptovskom Mikuláši je jeden z troch pripravených,“ povedal s tým, že by malo ísť o prioritný projekt.

„Ide o východno-západný železničný koridor európskeho významu, nie je to lokálna trať. Peniaze, ktoré by tu chceli ušetriť, sa nedajú použiť na lokálne trate, na ich obnovu. Dajú sa použiť len na tento rýchlostný koridor. Možno ešte budú vláda a jej inštitúcie radi, že vôbec majú nejaký projekt takto pripravený,“ povedal Blcháč a poukázal na rizikový úsek pod Hájom Nicovô.

Vlaky tam v súčasnosti musia prechádzať zníženou rýchlosťou. „Môže sa stať, že sa zosunie na koľajnice Háj. Čo budú robiť potom, keď cesta bude niekoľko mesiacov neprejazdná?“

Rýchlostný koridor získa ešte väčšiu dôležitosť
Liptovskomikulášsky primátor je presvedčený o tom, že skôr či neskôr k prekládke trate dôjde. Tá mohla byť hotová, keby projekt pri Liptovskom Mikuláši nezastavili aktivisti, ktorí nechceli, aby sa k novej železničnej stanici postavil nový most.

Prekládka železničnej trate je podľa Blcháča pre mesto jedinečná príležitosť. „Nie je to nová päť ani desaťročná záležitosť. Táto vysokorýchlostná trať sa objavuje v územnom pláne už z roku 1996. Železnica z Čiernej nad Tisu do Žiliny bude tak dôležitá pre tok tovaru z Ukrajiny a späť, že si to nevieme ani predstaviť,“ povedal Blcháč.

Zároveň by pomohla mestu ako takému, pretože sa počíta s využitím zvršku starej trate na novú miestnu cestu pre automobilovú dopravu.

„Vďaka tejto ceste sa nadýchnu Podbrezinčania, obyvatelia najväčšieho sídliska Liptova, pretože nebudú závislí na výjazde na štátnu cestu I/18. Dovedna by vznikli tri nové trasy východ západ cez mesto a tým by prišiel impulz pre investičný a hospodársky rozvoj. Raz tu môže pokojne žiť aj viac ako 50-tisíc ľudí, pokiaľ sa mesto bude rozvíjať.“

Pôvodnú trasu nie je možné zrýchliť
Ria Feik Achbergerová, hovorkyňa ŽSR potvrdila, že evidujú ekonomickú hodnotiacu správu k štúdii realizovateľnosti pre modernizáciu trate Žilina – Košice – Čierna nad Tisou z dielne Útvaru hodnoty za peniaze ministerstva financií.

„V zmysle textu samotného ekonomického hodnotenia má toto všeobecne pre subjekty, ktorých sa týka, odporúčací charakter a negarantuje prostriedky z rozpočtu verejnej správy v hodnote investičného projektu. Rozhodnutie o realizácii projektu je v kompetencii jednotlivých ministrov,“ povedala.

K pokračovaniu prípravy modernizácie úseku pri Liptovskom Mikuláši sa presnejšie vyjadria až po 13. decembri. Ministerstvo dopravy pripravuje v spolu so železničiarmi stretnutie s cieľom nájsť riešenie.

V pôvodnej trase je podľa slov ministerstva dopravy problematické dosiahnuť vyššie rýchlosti, hoci to tvrdia analytici z Útvaru hodnoty za peniaze.

„Navheje nutné si uvedomiť, že takto modernizované úseky tratí sú technicky stavané na vyššiu rýchlosť než 160 kilometrov za hodinu, ktorá je len prevádzkovou rýchlosťou,“ informoval Ivan Rudolf z ministerstva dopravy s tým, že dôležité pre budúcnosť prekládky je chystané stretnutie. Na tomto rokovaní by sme sa mohli priblížiť k riešeniu, dovtedy by sme teda neradi prichádzali s predbežnými závermi," uzavrel.


Čítajte viac: https://myliptov.sme.sk/c/23090366/velk ... tazna.html