Odborník: Po dostavaní obchvatov klesne doprava v Prešove o

[svaco]

Odborník: Po dostavaní obchvatov klesne doprava v Prešove o polovicu
O dopravných stavbách sa doposiaľ rozhodovalo politicky.

Čítajte viac: https://presov.korzar.sme.sk/c/22031590 ... z5dLbx4VjG

Mesto Prešov si dalo vypracovať strategický dokument pre oblasť dopravy, ktorý pripravila česká spoločnosť NDCon. Stratégia udržateľného rozvoja dopravy mesta Prešov je komplexný dokument dopravného plánovania vrátane cestných stavieb, modernizácie či rozvoja mestskej hromadnej dopravy i všetkých ďalších druhov dopravy v meste. JAN KAŠÍK, jeden z tvorcov Masterplanu, v rozhovore pre Korzár vysvetľuje prečo je dokument pre mesto dôležitý, čo hovoria dáta o obchvatoch a aké sú navrhované riešenia pre udržateľnú dopravu v meste.

Ako pomôže Masterplan Prešovu?


PREČÍTAJTE SI TIEŽ:
Prešov má kľúčový dopravný plán. Podľa dát je jeden z obchvatov zbytočný
"Dôvodom pre zhotovenie Masterplanu je predovšetkým to, že v operačných programoch je stanovená povinnosť, ktorou sa zaviazala Slovenská republika Európskej komisii, že spracuje takéto stratégie pre všetky mestá a regióny, ktoré budú čerpať eurodotácie na dopravu.

Už v tomto období je to podmienené a po roku 2021 nebude možné dotovať žiaden projekt z európskych peňazí bez vypracovanej stratégie."

Okrem možností získania dotácií je to ale predovšetkým dôležitý strategický dokument pre rozvoj mesta...

"Áno, pre Prešov je to určite potrebné, lebo posledný strategický dokument, Generel dopravy, sa tu spracoval v roku 1988 a od roku 2008 je už neplatný.

V Prešove sa uskutočňovali investične náročné kroky, napríklad investície do križovatiek bez celkovej koncepcie. Súčasne sa stavia obchvat mesta a zväčšenie kapacity vnútornej siete. Chýbal dokument, ktorý by povedal, čo je potrebné.

My sme to nastavili do nových pravidiel a jasne povedali napríklad, že ak bude postavený obchvat, tak už nemusíme stavať štvorprúdové cesty vo vnútri mesta. To zatiaľ nikto nepovedal."

Takže doteraz bolo rozhodovanie nekoncepčné a iba na základe politických rozhodnutí?

Jan Kašík (foto 2015)
Jan Kašík (foto 2015) (zdroj: Korzár/Judita Čermáková)
"Bola tu koncepcia z roku 1988, čo je veľmi dávno, a potom to boli politické rozhodnutia a dohody s veľkými investormi, pretože väčšinu tých stavieb financuje Národná diaľničná spoločnosť, Slovenská správa ciest alebo Prešovský samosprávny kraj. Bolo to trochu -náhodné.

Samozrejme, peňazí je vždy málo a snaha mesta bola vždy dosiahnuť maximum. My sme teraz stanovili, čo treba uskutočniť skôr, čo neskôr a zároveň sme vybalancovali investície do verejnej dopravy s investíciami do cestnej dopravy.

Dosiahli sme to, že by mal nárast verejnej dopravy vzrásť až na 50 percent. Je tu veľmi kvalitná verejná doprava, ale navrhovali sme opatrenia, aby jej obľúbenosť ešte rástla. To znamená aj uvoľnenie ulíc od zbytočnej automobilovej dopravy."

Jedným z hlavných cieľov je teda dostať ľudí z osobných áut do verejnej dopravy?

"Preto sa to nazýva Plán udržateľnej dopravy a nie Generel dopravy. Cieľom nie je vytvoriť najlepšiu uličnú sieť s najväčšou kapacitou, ale cieľom je ovplyvniť správanie sa ľudí, ktorí prichádzajú do mesta. To znamená tak, aby to bolo financovateľné, aby to fungovalo do budúcnosti, neboli dlhé kolóny, preplnené autobusy a rozložili sa investície.

Súčasťou toho je dostať maximum ľudí do stavu, že budú chodiť pešo, budú jazdiť na bicykli a budú používať verejnú dopravu. Samozrejme, tomu treba prispôsobiť aj podmienky."

Majú takéto dokumenty aj v iných mestách na Slovensku?

"Na Slovensku dlho takéto dokumenty neboli, ale už to začína byť bežné. Predtým tu bola éra, že politikov v minulosti zaujímali trošku iné dôvody ako reálna potreba.

Dokument sa vyznačuje tým, že musí z dát z prieskumu objektívne zistiť problémy a až potom môžeme nadviazať opatrenia, takže to nemôže byť len politické prianie. Podobné projekty majú Košice, Bratislava a ako tretí na Slovensku bol zadaný Prešov."

Aké sú najväčšie problémy mesta Prešov v doprave?

"Najväčšími problémami sú preťažené križovatky a komunikácie a z toho vyplývajúce obrovské zdržania verejnej dopravy. Pôvodne sme rozmýšľali o veľkom rozsahu autobusových pruhov, ale po vyriešení situácie obchvatmi to už nebude tak akútne.

Rozhodne však potrebujeme autobusový pruh medzi stanicou a križovatkou Čierny most, potrebujeme upokojiť aj Levočskú ulicu. Veľký problém je aj preťažená hlavná os Sídliska III - Prostějovská a Volgogradská ulica.

Nie je to jednoduché riešenie, navrhujeme rozšíriť pruhy pre autobusy, čo ale znamená veľký zásah do zelene. Problémom je aj zastaranosť infraštruktúry trolejbusovej dopravy, potrebné je aj obnoviť vozový park trolejbusov.

Pri cyklotrasách nedokončenosť trás, čo sa rieši, ale pred nami je ešte veľký kus práce. Problémom je aj stav chodníkov alebo jednoduché parkovanie v centre, ktoré vedie k zaťaženiu ciest."

V dokumente sa okrem analýzy súčasného stavu uvádzajú aj konkrétne riešenia. Kedy by mohli byť reálne?

"Je tam určené časové poradie, samozrejme, potrebné je aj zaistiť financovanie a vždy je napísané, aj prečo by sa mali jednotlivé stavby realizovať, čo vyriešia a aký bude dôsledok. Všetko je modelované v digitálnom dopravnom modeli.

Je to rozsiahly softvér, popisujúci pohyby v meste, osobné autá, nákladné autá, verejnú dopravu a cyklistov. V tomto režime je každé opatrenie vymodelované a simulované, čo prinesie. Presne vieme, čo sa stane, keď sa postaví napríklad preložka cesty I/68."

Takže súčasťou je aj softvér, kde sa môžu zadať rôzne vstupné dáta a pracovať s nimi ďalej?

"Áno, je to softvér, ktorý umožní nasimulovať mesto. My tam zadáme počty obyvateľov, školy a popíšeme celé fungovanie mesta na základe našich prieskumov.

Takto môžeme nasimulovať rôzne situácie v meste a model hľadá najkratšie a najvýhodnejšie cesty pre jednotlivých účastníkov.

Postupovalo sa v zmysle, že sa urobili tri varianty v štyroch časových horizontoch a testovali sa jednotlivé projekty. Pokiaľ projekt kapacitne nevychádzal, tak sa riešil inak.

Na výpočte sme napríklad dokázali, že zatiaľ čo dnes je 60 percent riadených križovatiek preťažených, vo výsledku nám zostáva jedna Masarykova – Škultétyho, ktorú na Čiernom moste nedokážeme rozšíriť a nič s ňou zatiaľ urobiť.

Stalo sa však to, čo dnes vyzerá neuveriteľne, že všetky ostatné križovatky v meste po prestavbe, ktorá tu prebieha, budú kapacitne vyhovovať a na žiadnej sa nebude tvoriť kolóna ani v špičke, pokiaľ sa postavia obchvaty D1 a R4 v štvorpruhovom variante a diaľničnej rýchlosti."

O podobe druhej etapy R4 sa stále ešte definitívne nerozhodlo. Čo hovoria dáta?


PREČÍTAJTE SI TIEŽ:
Dáta ukazujú, že polovičný profil pre severný obchvat Prešova nepostačí
"Nám vyšli jednoznačne dáta pre štvorpruhovú cestu a pre NDS sme aj urobili separátne výstupy a analýzu.

Diskutovali sme to aj s Útvarom hodnoty za peniaze a vychádza nám, že štvorprúdová komunikácia je nevyhnutná.

Dvojpruh by sa v časti medzi priemyselnou zónou Grófske a Šarišparkom zaťažil natoľko, že by tam vznikali kapacitné problémy."

Diskutovalo sa aj o východnom variante obchvatu mesta. Je to potrebná stavba?

"Východný obchvat v dokumente je, ale modifikovaný. Navrhujeme, aby bola cesta zachovaná ako územná rezerva, ktorá bude postupne využitá pre cestu tretej triedy a poskytne jednotlivé prepojenie sídiel.

Diskutovali sme aj s NDS o tom, že by sa nestaval severný obchvat, ale východný, dokonca, aby sa postavila preložka cesty I/68. Jednoznačne vychádza, že pre mesto je výhodnejšia alternatíva severného a západného obchvatu."

O vhodnosti stavieb severného a západného obchvatu sa už v minulosti diskutovalo a uvažovalo sa nad rôznymi alternatívami z hľadiska úspor peňazí a efektívnosti využitia. Bolo teda rozhodnutie pokračovať v projekte sever, západ správne?

"Čisto matematicky môžeme potvrdiť, že to bolo správne. Podľa všetkých kritérií, ktoré sme mohli použiť, nám vyšlo, že sever a západ aj napriek tomu, že je to nákladná stavba, je najvhodnejším riešením pre Prešov. Pokiaľ chceme zbaviť Levočskú ulicu prejazdu nad 10-tisíc vozidiel, tak neexistuje iné vhodné riešenie."

Do akej miery pomôže mestu sprejazdnenie severného a západného obchvatu?

"Pomôže to veľmi významne. Doprava klesne na polovicu a dá sa povedať, že pokiaľ sa dotiahnu ďalšie veci, ako preložka cesty I/68 zo Sabinovskej ulice na východ k rieke Sekčov, tak po postavení týchto stavieb klesne doprava na všetkých cestách v centre pod 10-tisíc vozidiel za deň. Na menších komunikáciách bude úroveň 5 až 6-tisíc a na hlavných cestách rádovo okolo 10-tisíc vozidiel denne.

Je to beh na dlhú trať, ale šťastie pre mesto je, že má dosť kapacitnú sieť, ktorá je dnes zneužitá prejazdmi a cestami do obvodu mesta. Obchvaty umožnia túto kapacitu venovať miestnej doprave.

Až sa to stáva hrozbou, že to bude dobrá konkurencia verejnej dopravy, ktorú preferujeme... Preto navrhujeme aj vyhradené bus pruhy na Levočskej ulici, medzi Námestím mieru a Obrancov mieru. Zároveň sa už aj chystá projekt preferencie verejnej dopravy a koordinácia svetelných riadení na ulici Armádneho generála Svobodu."

V dokumente je navrhovaný aj dopravný systém riadenia a zriadenie pracoviska koordinátora dopravy. Ako by to malo fungovať?

"Ak sú zriadené inteligentne riadené križovatky, tak je vhodné ich prepojiť do ústredne, kde sa nazbierajú dáta z križovatiek a je tam možnosť zasiahnuť. Napríklad v okolí Prešova budú tunely, kde sa bude robiť nejaká údržba, alebo sa tam stane nehoda, v Petrovanoch bude diaľničné centrum riadenia dopravy v tuneloch.

Z toho bude potrebné dostať signál do mestskej ústredne a ona pre tento kalamitný stav prijme opatrenia pre prejazd po ceste I/18, ktorá sa na krátky čas stane náhradnou trasou za uzatvorený tunel. Potrebné je hlavne sa pripraviť na rôzne situácie."

Pri konkrétnych navrhovaných riešeniach sa prihliadalo aj na financovanie?

"Viac-menej sa odhadovalo, aby rozpočtové náklady boli primerané. Samozrejme, rozpočet mesta bude vždy nedostatočný. My však máme ku každému variantu priradeného aj finančného garanta, kto by to financoval. Snažili sme sa, aby to bolo maximálne rozložené na multizdrojové financovanie – eurofondy, štátny rozpočet cez NDS, štátny rozpočet cez správu ciest, krajský rozpočet a mestský rozpočet.

Ide tak o všetky rozpočty a ich potenciálne možnosti. Nerobili sme však detailnú inventúru rozpočtov. Súčasťou je aj implementačný plán, kde popisujeme aj vplyv na rozpočet."

Takže existujú riešenia, ktoré sú finančne náročnejšie?

"Vychádzame z možností. My by sme chceli, aby sa napríklad zahĺbila železničná trať pod ulicu Levočskú a aby sa zdvojkoľajnila železničná trať medzi stanicami Prešov a Kysak. Vieme, že je to absolútne v rozpore s investičnými plánmi a možnosťami Železníc Slovenskej republiky.

Boli sme tam preto opatrní a dali tam minimalistické návrhy, ktoré chceme presadzovať. Keby sa investície navýšili, tak môžeme napríklad chcieť aj zahĺbenie železnice na celom území mesta."

V konečnom dôsledku, všetko bude závisieť na politickom rozhodnutí...

"Každá investícia z verejných peňazí je politické rozhodnutie. My potvrdzujeme, že ak sa zrealizuje politické rozhodnutie v zhode s týmto dokumentom,taká investícia si zaslúži externé dotácie, či už štátne alebo európske.

Naopak, keď to bude investícia, ktorá tam chýba alebo bude v rozpore s dokumentom, tak je veľmi nepravdepodobné získanie európskej dotácie. Dokument nič nenariaďuje. Mesto si môže robiť čokoľvek, ale potom budú mať problém získať dotácie."

Dokument je aktuálny do roku 2040. Dá sa naňho neskôr aj nadväzovať?

"Dokument je otvorený a je správne sa k nemu vždy po piatich rokoch vrátiť a prehodnotiť, či sa tie trendy napĺňajú.

Ak sa v budúcnosti zistia objektívne skutočnosti, ktoré sme nemali šancu zistiť alebo sa zmenia vstupné parametre, zdražie benzín, zavedú sa elektromobily, nie je problém ho aktualizovať."



Čítajte viac: https://presov.korzar.sme.sk/c/22031590 ... z5dLc23TWj