Arabské plány s ropnými dolármi

[Dialniciar]

Arabské plány s ropnými dolármi

Šejkovia v Perzskom zálive upúšťajú od dôstojných investícií. Zaujali ich kasína i zlaté bane

[5.1.2009, TREND / Max Rodenbeck, Dubaj]

V čase, keď väčšina krajín musí uťahovať opasky, majú šejkovia v Perzskom zálive opačné starosti. Riešia, ako naložiť so 4,7 až 8,8 bilióna amerických dolárov, ktoré očakávajú za predaj ropy do roku 2020. Toľko budú mať k dispozícii, ak sa bude cena čierneho zlata pohybovať v rozmedzí od 50 do 100 dolárov za barel. No nech bude výsledná suma akákoľvek, aj pri lacnejšej rope, ktorá bude znamenať isté šetrenie aj v Perzskom zálive, to bude nesmierne množstvo peňazí. Suma vyzerá ešte úctyhodnejšie, ak sa vezme do úvahy, že šesť štátov Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) je domovom pre menej ako 40 miliónov ľudí.

Jedna z možností je peniaze minúť. Tamojšie vlády a investori to doma robia čoraz vo väčšom. Odhaduje sa, že krajiny GCC u seba investujú 25 percent úspor, kým v roku 2002 to bolo 15 percent. Podľa konzultačnej spoločnosti McKinsey môžu výdavky na domáce projekty presiahnuť do roku 2020 tri bilióny dolárov. Oblasť si už získala slávu viacerými výstrednosťami. Dubaj, jedna zo siedmich častí Spojených arabských emirátov, by mal v roku 2009 slávnostne otvoriť najvyššiu budovu sveta: 160-poschodový Burj Dubai. Popri najväčšom letisku, najväčšom umelom ostrove, najdlhšom krytom lyžiarskom svahu a viacerých rekordných obchodných centrách a hoteloch sa tam stavia aj veľkorysý zábavný park Dubailand. Bude ho tvoriť 45 samostatných projektov, ako je napríklad Legoland, golfové ihrisko Tigera Woodsa, zábavný park Six Flags či Formula One park.

Všetky investície v regióne nie sú až také uletené. Susedný emirát Abú Dhabí otvára pobočky Louvru a Guggenheimovho múzea, aby nimi ozdobil novú ostrovnú mestskú časť. Nezávislý štát Katar, ktorý sa pýši 13,4-percentným ekonomickým rastom a priemerným príjmom na obyvateľa vo výške 64 350 dolárov, sa zaraďuje medzi najbohatšie krajiny sveta, investoval do pobočiek pre pol tucta najprestížnejších západných univerzít.

Saudská Arábia sa plánuje premeniť na priemyselné centrum. Buduje nie menej ako šesť nových „ekonomických miest“ a obrovskú priemyselnú zónu za zhruba 150 miliárd dolárov. Kuvajt plánuje polovicu takejto sumy minúť len na jedno nové mesto – Silk City. Je zamýšľané ako zóna voľného obchodu spájajúca Áziu a Európu. Do roku 2030 by mala mať podľa plánov 700-tisíc obyvateľov.

Aj pri takýchto projektoch zostáva veľa peňazí na míňanie za hranicami. Ešte donedávna veľká časť úspor smerovala do dôstojných investícií, ako sú americké štátne dlhopisy či akcie spoločností Daimler, Sony, Citicorp a Deutsche Bank. Lenže investičné portfólio regiónov s bezprecedentne bohatými fondmi, ktorých aktíva sa odhadujú na bilión dolárov, je značne rozmanitejšie. V súčasnosti zahŕňa veľké podiely v kasínach v Las Vegas, austrálskych zlatých baniach, čínskych rafinériách, luxusných developerských projektoch v Indii, mexických dovolenkových rezortoch, holandských chemičkách, vo futbalovom klube Manchester United a výrobcoch jácht v Turecku, Egypte a Taliansku.

Perzskí magnáti tiež expandovali do oblasti, s ktorou majú dobré skúsenosti. Taqa, energetická spoločnosť v Abú Dhabí s majoritou štátu, vo veľkom skupovala ropné a plynové koncesie v Severnom mori, Kanade a Spojených štátoch. Ambícia je jasná: do roku 2012 byť globálnym hráčom a mať 60 miliárd dolárov v aktívach.

Foto - Flickr.com

http://www.etrend.sk/firmy-a-trhy/firmy ... 53822.html