Slováci zaostávajú v platoch čoraz viac

[devil]

Firma, ktorá z Nemecka presunie výrobu na Slovensku, ušetrí viac ako pre šiestimi rokmi

[26.12.2007, TREND / František Múčka]

Slovákom je jedno, aké majú platy. Z kontextu vytrhnutá veta, ktorá odznela na stretnutí personalistov významných slovenských firiem, sa ihneď dostala pod paľbu nesúhlasu.

Manažéri ľudských zdrojov začali vyťahovať historky o zamestnancoch vydieračoch, do ktorých vzdelania investovali nemalé zdroje a ktorí im krátko nato prešli ku konkurencii. Napriek písomným záväzkom, že tak neurobia. Alebo o tom, ako absolventi škôl odmietajú ponúkanú prácu za plat, aký na rovnakých pozíciách preberajú ich potenciálni skúsenejší kolegovia.

Niektorí spomínali emotívne platové vyjednávania, ktoré každoročne absolvujú. Iní spamäti citovali percentá, o ktoré každoročne zvyšujú cenu práce. No keď sa ich zahraničný manažér spýtal, o koľko človekohodín ich firmy prišli pre štrajk zamestnancov požadujúcich vyššie mzdy, neprihlásil sa nik.

Tak či tak

Makroekonomické prostredie protestom zamestnancov dlho neprialo. Atmosféru prepúšťania z druhej polovice deväťdesiatych rokov vystriedal prudký nárast nezamestnanosti z prvých rokov tohto storočia. Po tom, ako sa z dvadsiatich percent prepadla na polovicu, zamestnávatelia začínajú hovoriť o problémoch s vyčerpaným trhom práce.

Ďalší pokles nezamestnanosti už nebude zásadný, na úradoch práce už pre firmy veľa zaujímavých ľudí nečaká. No predpokladať, že v najbližších rokoch dôjde k výraznejšiemu vyhroteniu mzdových požiadaviek zamestnancov, by bolo priodvážne. Mzdy budú citeľne rásť tak či tak a – rečou toho istého manažéra – Slováci na štrajky nie sú stavaní.

Rast miezd „tak či tak“ je neodškriepiteľný fakt. A sleduje základné ekonomické poučky o ponuke a dopyte. Keď TREND minulý rok robil porovnanie rastu miezd v jednotlivých zamestnaniach, víťaz neprekvapil: na výplatných páskach najviac pribudlo lakovačom.

Skokový rast platov o štvrtinu bol odrazom dopytu automobiliek, ktoré túto profesiu uvádzali ako jednu z najnedostatkovejších na trhu práce. Tento rok rebríček za celé Slovensko vyhrali lodné posádky. Ich platy podľa dát zozbieraných spoločnosťou Trexima v lete medziročne vzrástli o polovicu.

No dáta o platoch ponúkajú viac ako len informácie o okrajovo zastúpených profesiách. Možno z nich vyčítať veľa o tom, čo sa deje v biznise v jednotlivých odvetviach i regiónoch. A tiež to, ako sa niektoré výnimočné udalosti počas sledovaného obdobia jedného roka podpísali pod rast platov.

Stavebníci králi

Priemerná mzda ku koncu leta medziročne vzrástla o 7,5 percenta. Podľa dát Treximy dosiahla 20,5 tisíca korún. Údaje Štatistického úradu SR o mzdách vykazujú pre odlišnosti v metodike o niečo nižšie čísla. Podľa neho sa v treťom štvrťroku dostala na úroveň 19,5 tisíca korún. Od začiatku roka tak vzrástla o tisícku. Medziročný rast miezd je podľa oboch zdrojov približne rovnaký.

Ak najvyššie nárasty v minulom roku súviseli s automobilovým priemyslom, potom tie tohtoročné boli previazané so stavebníctvom. Najčastejšie sa opakujúcim zamestnaním v top desiatke najrýchlejšieho rastu miezd boli vedúci a riaditelia v stavebníctve a zememeračstve. V polovici krajov (Žilinskom, Nitrianskom, Banskobystrickom a Trenčianskom) dokonca top desiatku vedú, keď ich príjmy medziročne vzrástli neraz o vyše päťdesiat či šesťdesiat percent.

Stavebný boom za posledný rok sa o prvú priečku postaral aj v Bratislavskom kraji. Tabuľku tam s takmer dvojtretinovým medziročným rastom miezd vedú pomocníci a nekvalifikovaní robotníci na stavbách budov. Ich platy v lete tohto roku o málo presiahli dvadsaťtisíc korún. Na trochu nižších priečkach, ale stále prinajmenšom so štvrtinovým rastom platov skončili vo viacerých krajoch napríklad podlahári či betonári.

Najzreteľnejšie sa nárast miezd podopretý vývojom v stavebníctve ukázal v Prešovskom kraji. Až polovica zamestnaní v top desiatke súvisela so stavebníctvom. Na tomto výsledku sa popri rozmachu stavebníctva pravdepodobne podieľa aj dynamika vývoja v ostatných sektoroch, ktorá je oproti iným krajom nižšia.

Nemožno vylúčiť, že takéto vysoké medziročné nárasty skresľujú aj odmeny, ktoré si stavebné firmy vďaka priaznivej sezóne mohli dovoliť. Teplá zima, vďaka ktorej sa v podstate na celom Slovensku za posledný rok mohlo stavať viac, stavebným firmám umožnila vyplácať vyššie mzdy či jednorazové prémie aj v lete. Teda v čase vrcholenia hlavnej sezóny.

Prišlo aj na pestovateľov

Zdá sa, že na lepšie časy svitá aj zamestnancom v poľnohospodárstve. Pestovateľom plodín po dlhom čase opäť vzrástli mzdy zaujímavým tempom. Medziročne si pomohli o takmer tretinu. Ich príjmy však za priemernou mzdou stále výrazne zaostávajú a patria k najnižším v celom hospodárstve.

No sektor má stále veľmi dobrú šancu udržať dynamiku rastu miezd. Globálny skokový nárast dopytu po poľnohospodárskych produktoch najmä pre potreby biopalív a slabšia úroda či iné faktory majú tento rok za následok výrazný nárast cien poľnohospodárskych komodít. A hoci sa pri zdražovaní potravín na Slovensku najviac spomínali obchodníci, marže sa skokovo zvyšovali práve pestovateľom.

Do sektora však potečú aj iné peniaze ako len z peňaženiek spotrebiteľov. Okrem zvyšujúcej sa podpory, s ktorou počíta štátny rozpočet, v druhej polovici novembra Európska komisia rozhodla o slovenskom programe rozvoja vidieka. Jeho schválením otvorila cestu pre ďalšie dotácie v hodnote 1,7 miliardy korún v najbližších rokoch.

Hoci tie sa budú musieť použiť na modernizáciu a ekologizáciu fariem, poľnohospodári tak môžu ušetriť časť vlastných zdrojov. A v závislosti od schopnosti využiť dotácie môžu v budúcnosti rátať s vyššou efektivitou práce. To by pre zamestnancov dúfajúcich v ďalší výrazný rast miezd mohla byť dobrá správa.

Cieľom elektrotechnici

Platové prieskumy tiež čo-to naznačujú o súboji automobiliek o montážnych robotníkov. Nejde pritom len o ľudí pracujúcich v samotných automobilkách, ale aj o tých, ktorí robia pre ich subdodávateľov. Je zrejmé, že dva roky po tom, ako sa v Trnave uskutočnili hlavné hromadné nábory, sa situácia stabilizovala.

Rast miezd robotníkov v tomto sektore v Bratislavskom kraji patril dokonca medzi najpomalšie, keď nominálne mzdy vzrástli o dve a štvrť percenta. Táto stabilizácia však nastala až na úrovni, ktorá o polovicu presahuje priemernú mzdu v hospodárstve. Montážni robotníci v Bratislavskom kraji zarábajú vyše 31-tisíc korún mesačne.

Zdá sa, že tam, kde za posledné roky prišla veľká priemyselná výroba, sa aktuálne súťaží o elektrotechnikov. Na zozname zamestnaní s najvyšším navŕšením miezd v Trnavskom, Žilinskom či Trenčianskom kraji sa nachádza hneď celý rad profesií súvisiacich s obsluhou, údržbou či inštaláciou elektrotechnických zariadení.

Produktivita pridáva

S tým, ako rastú platy, sa zvykne spomínať aj strata konkurencieschopnosti krajiny. Keďže nízke mzdové výdavky boli jedna z hlavných motivácií zahraničných investorov, ich nárast musí pôsobiť demotivačne. No rast platov nemusí nevyhnutne znamenať, že výroba sa u nás priamo úmerne predražuje. Do hry vstupujú ďalšie faktory, najmä produktivita práce.

Pravdepodobne najpopulárnejšia ľudová metodika určovania primeraného platu je porovnanie slovenských zárobkov s rakúskymi, nemeckými či českými. Odborným protiargumentom na ňu je odkaz na úroveň produktivity na zamestnanca. Tá hovorí, že vďaka zastaraným technológiám, zlému nastaveniu a kontrole pracovných procesov alebo aj pre odlišnosti v pracovnej morálke vyprodukuje slovenský zamestnanec za hodinu práce menšiu hodnotu ako kolegovia v celom rade krajín. A preto mu z tej hodnoty aj menej zostane.

A štatistiky tomu dávajú čiastočne za pravdu. Úroveň slovenskej pracovnej produktivity dosahuje asi tri štvrtiny priemeru EÚ. V porovnaní s krajinami, kde obieha euro, je nižšia asi o tretinu. A v porovnaní s Nórskom či Luxemburskom dosahuje menej ako polovicu.

Pohľad do štatistík Eurostatu či OECD však ukazuje, že cena práce vyjadrená v eurách rastie v slovenskom priemysle a službách pomalšie ako v Nemecku, vo Veľkej Británii či v krajinách eurozóny. Investori z týchto krajín tak dnes presunom výroby na Slovensku ušetria ešte viac, ako pred šiestimi rokmi. Napriek tomu, že cena práce v súkromnom sektore za ten čas vzrástla o osemdesiat percent.

Jednoduchá rovnica, že so zvyšovaním platov sa výroba na Slovensku stáva drahšou, nemusí platiť automaticky. A v prípade Slovenska ani neplatí. Potvrdzujú to aj iné ukazovatele, ktoré ekonómia pozná. Jedným z nich sú jednotkové náklady práce. Tie merajú náklady, ktoré treba vynaložiť na jednotku výkonu. Hoci tie podľa meraní OECD za šesť rokov vzrástli, počas posledných dvoch rokov zaznamenali výrazný pokles.

Pomalší rast platov v porovnaní s produktivitou v tomto roku očakáva aj Národná banka Slovenska. To, samozrejme, neplatí plošne pre všetky odvetvia. Príkladom je výroba textilu či odevov, ktorá to bude mať na Slovensku stále čoraz ťažšie.

Jednoduché zhrnutie všetkých spomínaných ukazovateľov by mohlo znieť napríklad aj tak, že ak by platy na Slovensku rástli rýchlejšie, stále by to bolo zdravé. Alebo aj inak. Ak by sa zachovalo súčasné tempo rastu platov a produktivity, prípadne by sa jej rast ešte o niečo spomalil, slovenské mzdy nedosiahnu úroveň bohatých krajín ani vtedy, keď to už produktivita dokáže.

Foto - Maňo Štrauch

http://ekonomika.etrend.sk/122339/slove ... coraz-viac