4 hlavní producenti cementu na Slovensku
Odoslané: 30. Okt 2007 09:55http://firmy.etrend.sk/116125/firmy/cem ... res-opadol
Cementársky stres opadol
Rezervy na uspokojenie rastúceho apetítu stavbárov sú v znižovaní exportu cementu
[30.10.2007, TREND / Barbora Mančíková, Branislav Sobinkovič]
Tento rok bol pre výrobcov cementu špecifický. Okrem zvýšenej aktivity stavebných firiem, ktorým stúpa apetít po cemente, za to mohlo aj počasie. Pri miernej, takmer žiadnej zime stavebný ruch neutíchol ani medzi jeseňou a jarou.
V prvom kvartáli tohto roka mali stavbári nepretržite vhodné klimatické podmienky, no v tom čase zvyknú všetky cementárne robiť každoročnú plánovanú údržbu výrobných liniek. Preto v zimných mesiacoch redukovali výrobu. A stavebné firmy vykúpili zásoby cementu.
Jeho nedostatok sa najviac prejavil začiatkom jari, keď ho cementárne nedokázali kontinuálne dopĺňať vlastnou výrobou. Na dieru vo vlastnej ponuke reagovali reguláciou uspokojovania objednávok i dokupovaním slinku, polotovaru, z ktorého sa vyrába cement, zo zahraničia. Nikto z nich na takú situáciu nebol pripravený.
V priebehu ďalších týždňov a mesiacov, počas ktorých sa doplnili zásoby, krátka kríza pominula. Ľubomír Relovský, generálny riaditeľ spoločnosti Východoslovenské stavebné hmoty (VSH), poznamenáva, že v letných mesiacoch už bol cementu prebytok. „V auguste a septembri sme dokonca očakávali väčší dopyt,“ dodáva.
Stavbársky hlad po cemente utlmila tiež dovolenková sezóna. A dnes je situácia stabilizovaná. Ako hodnotí riaditeľ rohožníckeho Holcimu Marián Tkáč, „kasička sa stavbárom vyčerpala a teraz už nestavajú tak rýchlo“.
Prvých deväť mesiacov tohto roka tak ukázalo, že stavebný boom na Slovensku síce silnie, no dodávatelia cementov sú pripravení ho zvládnuť. A to hlavne pre investície do ekologizácie a modernizácie výroby.
Väčšina súčasných slovenských cementární má najväčšie investície za sebou a teraz sa sústreďujú na rozširovanie zmodernizovaných kapacít. Do nich majitelia investovali už stovky miliónov korún. Platí to o všetkých štyroch hráčoch na trhu.
O lídrovi, ktorý je dcérska firma švajčiarskeho koncernu Holcim, svetovej dvojky vo výrobe stavebných materiálov. Rovnako aj o korunnom princovi na slovenskom trhu, spoločnosti VSH, ktorej majoritný podiel akcií kontroluje podnikateľ Jiří Muška.
Nezaháľali ani Cemmac z Horného Srnia z rakúskej betonárskej skupiny Asamer and Hufnagl Gruppe, ani Považské cementárne Ladce, kde vlastní majoritu bavorská stavebná spoločnosť Berger Holding.
Podľa predsedu Dozornej rady Holcimu Zoltána Demjána sú slovenské cementárne teraz najmodernejšie v celej Európe. Paradoxne vďaka tomu, že začali modernizovať neskoro. Až v posledných piatich rokoch.
Do investícií ich dotlačili vysoké náklady na výrobu cementu, ktorá je energeticky náročná. Núti ich to zefektívňovať technológie, využívať lacnejšie alternatívne palivá. Do ekologickejšej výroby núti cementárov aj priškrcovanie kvót na emisie oxidu uhličitého.
Aj kvôli rozsiahlym investíciám, ktoré boli jediná cesta k rentabilnej výrobe kvalitného cementu, zostala po roku 1989 zo siedmich pôvodne štátnych cementární po privatizácii len spomínaná štvorka.
Napríklad cementáreň v Lietavskej Lúčke sa koncom deväťdesiatych rokov preorientovala z cementu na produkciu mletých vápencov. Jeden z vážnych dôvodov na zmenu bola práve zastaraná technológia na produkciu cementu.
V každom prípade, po prevrate sa deväťdesiate roky na Slovensku niesli v znamení prebytku cementární, prevádzkové kapacity prevyšovali potreby domáceho trhu. Výrobcovia sa snažili uživiť z exportu do okolitých krajín. „Začiatkom deväťdesiatych rokov išla polovica produkcie do zahraničia,“ hovorí Z. Demján.
Prihranične
Zrejme preto nie je náhoda, že všetky štyri cementárne, ktoré zachovali svoju pôvodnú výrobu a modernizovali ju, sa nachádzajú blízko hraníc. Zvyšné tri, ktoré sa výrobne preorientovali, sú postavené viac vo vnútrozemí Slovenska – v Banskej Bystrici, Lietavskej Lúčke a obci Bystré.
Na západe Slovenska neďaleko rakúskych hraníc pokračuje vo vyše tridsaťročnej tradícii výroby cementu rohožnícky Holcim. Pred piatimi rokmi firma zastavila výrobu cementu v závode v Banskej Bystrici.
Bývalá cementáreň slúži ako distribučná spoločnosť pre stredné Slovensko, rozváža sa z nej cement privezený z Rohožníka. Na severozápade krajiny, pár kilometrov od hraničného priechodu do Českej republiky je v obci Horné Srnie cementáreň Cemmac.
O necelých tridsať kilometrov ďalej smerom na Považskú Bystricu vyrába v Ladcoch Považská cementáreň. Podľa jej generálneho riaditeľa Antona Barcíka sa ako jedna z mála firiem vyprofiloval na nezávislú spoločnosť bez rozhodujúceho vplyvu cementárenských koncernov. „Náš minoritný vlastník je bratislavská eseročka, reprezentujúca záujmy cementárenského koncernu Lafarge,“ dodáva riaditeľ.
Východ republiky kontroluje a zastrešuje posledná zo štvorice fungujúcich cementární Východoslovenské stavebné hmoty. Slovenská dvojka sídli v Turni nad Bodvou neďaleko maďarských hraníc. Prvé tri sú v približne stopäťdesiatkilometrovom kruhu, ale blízko pri hraniciach.
Vzdialenosť cementární je predpoklad na zvýšené konkurenčné napätie medzi nimi. Cement sa totiž oplatí dovážať zhruba do dvestokilometrovej vzdialenosti. Potom už dopravné náklady neprimerane zvyšujú jeho cenu.
To sa týka sivého cementu. Holcim vyrába v Rohožníku aj biely – v Európe ojedinelý a drahý. Rozdiel oproti sivému je, že sa ho oplatí dodávať naprieč Európou, zákazníci sú ochotní za prepravu doplatiť. To je pri cemente výnimka.
Váha vývozu
Cement zo Slovenska bol a stále je pre zahraničných odberateľov zaujímavý, lebo je lacnejší. I keď Z. Demján konštatuje, že cenový rozdiel oproti iným krajinám sa zmenšuje. Na export ide zhruba tretina produkcie. Práve tu vidí rezervu, z ktorej by sa dala vykryť stúpajúca potreba cementu na slovenskom trhu.
A. Barcík hovorí, že export je pre Považskú cementáreň iba doplnková záležitosť. Pre Cemmac nie. „Na domáci trh dodávame zhruba 60 percent výrobnej kapacity. Zvyšok vyvážame do Českej republiky, Rakúska, Maďarska a Poľska.
Z toho vyplýva, že nie je problém vykryť vyššiu domácu potrebu znížením exportu,“ vysvetľuje jeho riaditeľ Karol Podhora. A dodáva, že na to je potrebné, aby odberatelia správne odhadli svoje požiadavky. Najlepšie dopredu, keď sa koncom roka uzatvárajú zmluvy na väčšie objemy na nasledujúcich dvanásť mesiacov.
Stúpajúci predaj na domácom trhu sa odzrkadlil miernym poklesom exportu aj vo VSH. Kým v minulosti prevyšoval predaj v cudzine, dnes je jeho pomer so slovenským odbytom vyrovnaný.
Roland van Wijnen, predseda Predstavenstva Holcimu Slovensko, hovorí, že domáci trh je pre neho aj Viedeň. Naráža tak na vlastné geografické členenie obchodných činností firmy v Európe. Z pohľadu Holcimu je Česká republika, Slovensko a viedenský región jeden spoločný domáci trh.
„Tento rok sme vo Viedni predávali cement dokonca lacnejšie ako na Slovensku,“ informuje R. van Wijnen. Snaží sa tým ilustrovať, že úroveň cien cementu v susedných krajinách nie je už až taká odlišná a pre Holcim rozhodujúca.
Výrazné obmedzenie exportu zo Slovenska zatiaľ neplánuje, nechce sklamať stabilných odberateľov. Ani ostatné firmy zatiaľ nemajú v úmysle rastúci domáci záujem o cement riešiť odstrihnutím zahraničných zákazníkov.
Ekologickejší = drahší
Na budúci rok sa podľa výrobcov dá určite rátať so zdražením cementu, istých je medziročných päť percent. R. van Wijnen z Holcimu očakáva, že zvyšovanie cien elektrickej energie a uhlia v kombinácii s predpokladaným nárastom ceny práce bude v budúcom roku znamenať nárast výrobných nákladov o približne 150 korún na tonu cementu.
Cenový nárast bude nižší pri zmesových cementoch, ktorých výroba je menej environmentálne náročná. Nezhltnú napríklad toľko energií. Kvóty emisií oxidu uhličitého, ktoré budú pridelené cementárom na roky 2008 až 2012 v rámci národného alokačného plánu, budú ďalší faktor ovplyvňujúci cenotvorbu.
Európska komisia pridelila Slovensku na toto obdobie kvótu 30,9 milióna ton ročne, z čoho takmer polovicu si zažiadali cementári. „Očakávame, že v budúcom roku všetci slovenskí výrobcovia cementu vyrobia 4,25 milióna ton cementu a v roku 2012 by malo toto číslo dosiahnuť až 4,70 milióna ton,“ hovorí R. van Wijnen z pozície prezidenta Zväzu výrobcov cementu na Slovensku.
Podľa toho koľko emisných kvót pridelí cementárňam ministerstvo životného prostredia, sa bude odvíjať ďalšie zvýšenie cien. Ak cementárňam pridelené kvóty na oxid uhličitý nebudú stačiť na pokrytie výroby, budú si ich môcť kúpiť.
„Očakávaná cena týchto kvót predstavuje 25 až 30 eur za tonu oxidu uhličitého,“ upozorňuje R. van Wijnen. A cementárska produkcia oxidu uhličitého bola stanovená na 540 kilogramov na tonu cementu. Rozdelenie emisných kvót nie je ešte definitívne, v súčasnosti prebieha pripomienkovanie.
Cementársky stres opadol
Rezervy na uspokojenie rastúceho apetítu stavbárov sú v znižovaní exportu cementu
[30.10.2007, TREND / Barbora Mančíková, Branislav Sobinkovič]
Tento rok bol pre výrobcov cementu špecifický. Okrem zvýšenej aktivity stavebných firiem, ktorým stúpa apetít po cemente, za to mohlo aj počasie. Pri miernej, takmer žiadnej zime stavebný ruch neutíchol ani medzi jeseňou a jarou.
V prvom kvartáli tohto roka mali stavbári nepretržite vhodné klimatické podmienky, no v tom čase zvyknú všetky cementárne robiť každoročnú plánovanú údržbu výrobných liniek. Preto v zimných mesiacoch redukovali výrobu. A stavebné firmy vykúpili zásoby cementu.
Jeho nedostatok sa najviac prejavil začiatkom jari, keď ho cementárne nedokázali kontinuálne dopĺňať vlastnou výrobou. Na dieru vo vlastnej ponuke reagovali reguláciou uspokojovania objednávok i dokupovaním slinku, polotovaru, z ktorého sa vyrába cement, zo zahraničia. Nikto z nich na takú situáciu nebol pripravený.
V priebehu ďalších týždňov a mesiacov, počas ktorých sa doplnili zásoby, krátka kríza pominula. Ľubomír Relovský, generálny riaditeľ spoločnosti Východoslovenské stavebné hmoty (VSH), poznamenáva, že v letných mesiacoch už bol cementu prebytok. „V auguste a septembri sme dokonca očakávali väčší dopyt,“ dodáva.
Stavbársky hlad po cemente utlmila tiež dovolenková sezóna. A dnes je situácia stabilizovaná. Ako hodnotí riaditeľ rohožníckeho Holcimu Marián Tkáč, „kasička sa stavbárom vyčerpala a teraz už nestavajú tak rýchlo“.
Prvých deväť mesiacov tohto roka tak ukázalo, že stavebný boom na Slovensku síce silnie, no dodávatelia cementov sú pripravení ho zvládnuť. A to hlavne pre investície do ekologizácie a modernizácie výroby.
Väčšina súčasných slovenských cementární má najväčšie investície za sebou a teraz sa sústreďujú na rozširovanie zmodernizovaných kapacít. Do nich majitelia investovali už stovky miliónov korún. Platí to o všetkých štyroch hráčoch na trhu.
O lídrovi, ktorý je dcérska firma švajčiarskeho koncernu Holcim, svetovej dvojky vo výrobe stavebných materiálov. Rovnako aj o korunnom princovi na slovenskom trhu, spoločnosti VSH, ktorej majoritný podiel akcií kontroluje podnikateľ Jiří Muška.
Nezaháľali ani Cemmac z Horného Srnia z rakúskej betonárskej skupiny Asamer and Hufnagl Gruppe, ani Považské cementárne Ladce, kde vlastní majoritu bavorská stavebná spoločnosť Berger Holding.
Podľa predsedu Dozornej rady Holcimu Zoltána Demjána sú slovenské cementárne teraz najmodernejšie v celej Európe. Paradoxne vďaka tomu, že začali modernizovať neskoro. Až v posledných piatich rokoch.
Do investícií ich dotlačili vysoké náklady na výrobu cementu, ktorá je energeticky náročná. Núti ich to zefektívňovať technológie, využívať lacnejšie alternatívne palivá. Do ekologickejšej výroby núti cementárov aj priškrcovanie kvót na emisie oxidu uhličitého.
Aj kvôli rozsiahlym investíciám, ktoré boli jediná cesta k rentabilnej výrobe kvalitného cementu, zostala po roku 1989 zo siedmich pôvodne štátnych cementární po privatizácii len spomínaná štvorka.
Napríklad cementáreň v Lietavskej Lúčke sa koncom deväťdesiatych rokov preorientovala z cementu na produkciu mletých vápencov. Jeden z vážnych dôvodov na zmenu bola práve zastaraná technológia na produkciu cementu.
V každom prípade, po prevrate sa deväťdesiate roky na Slovensku niesli v znamení prebytku cementární, prevádzkové kapacity prevyšovali potreby domáceho trhu. Výrobcovia sa snažili uživiť z exportu do okolitých krajín. „Začiatkom deväťdesiatych rokov išla polovica produkcie do zahraničia,“ hovorí Z. Demján.
Prihranične
Zrejme preto nie je náhoda, že všetky štyri cementárne, ktoré zachovali svoju pôvodnú výrobu a modernizovali ju, sa nachádzajú blízko hraníc. Zvyšné tri, ktoré sa výrobne preorientovali, sú postavené viac vo vnútrozemí Slovenska – v Banskej Bystrici, Lietavskej Lúčke a obci Bystré.
Na západe Slovenska neďaleko rakúskych hraníc pokračuje vo vyše tridsaťročnej tradícii výroby cementu rohožnícky Holcim. Pred piatimi rokmi firma zastavila výrobu cementu v závode v Banskej Bystrici.
Bývalá cementáreň slúži ako distribučná spoločnosť pre stredné Slovensko, rozváža sa z nej cement privezený z Rohožníka. Na severozápade krajiny, pár kilometrov od hraničného priechodu do Českej republiky je v obci Horné Srnie cementáreň Cemmac.
O necelých tridsať kilometrov ďalej smerom na Považskú Bystricu vyrába v Ladcoch Považská cementáreň. Podľa jej generálneho riaditeľa Antona Barcíka sa ako jedna z mála firiem vyprofiloval na nezávislú spoločnosť bez rozhodujúceho vplyvu cementárenských koncernov. „Náš minoritný vlastník je bratislavská eseročka, reprezentujúca záujmy cementárenského koncernu Lafarge,“ dodáva riaditeľ.
Východ republiky kontroluje a zastrešuje posledná zo štvorice fungujúcich cementární Východoslovenské stavebné hmoty. Slovenská dvojka sídli v Turni nad Bodvou neďaleko maďarských hraníc. Prvé tri sú v približne stopäťdesiatkilometrovom kruhu, ale blízko pri hraniciach.
Vzdialenosť cementární je predpoklad na zvýšené konkurenčné napätie medzi nimi. Cement sa totiž oplatí dovážať zhruba do dvestokilometrovej vzdialenosti. Potom už dopravné náklady neprimerane zvyšujú jeho cenu.
To sa týka sivého cementu. Holcim vyrába v Rohožníku aj biely – v Európe ojedinelý a drahý. Rozdiel oproti sivému je, že sa ho oplatí dodávať naprieč Európou, zákazníci sú ochotní za prepravu doplatiť. To je pri cemente výnimka.
Váha vývozu
Cement zo Slovenska bol a stále je pre zahraničných odberateľov zaujímavý, lebo je lacnejší. I keď Z. Demján konštatuje, že cenový rozdiel oproti iným krajinám sa zmenšuje. Na export ide zhruba tretina produkcie. Práve tu vidí rezervu, z ktorej by sa dala vykryť stúpajúca potreba cementu na slovenskom trhu.
A. Barcík hovorí, že export je pre Považskú cementáreň iba doplnková záležitosť. Pre Cemmac nie. „Na domáci trh dodávame zhruba 60 percent výrobnej kapacity. Zvyšok vyvážame do Českej republiky, Rakúska, Maďarska a Poľska.
Z toho vyplýva, že nie je problém vykryť vyššiu domácu potrebu znížením exportu,“ vysvetľuje jeho riaditeľ Karol Podhora. A dodáva, že na to je potrebné, aby odberatelia správne odhadli svoje požiadavky. Najlepšie dopredu, keď sa koncom roka uzatvárajú zmluvy na väčšie objemy na nasledujúcich dvanásť mesiacov.
Stúpajúci predaj na domácom trhu sa odzrkadlil miernym poklesom exportu aj vo VSH. Kým v minulosti prevyšoval predaj v cudzine, dnes je jeho pomer so slovenským odbytom vyrovnaný.
Roland van Wijnen, predseda Predstavenstva Holcimu Slovensko, hovorí, že domáci trh je pre neho aj Viedeň. Naráža tak na vlastné geografické členenie obchodných činností firmy v Európe. Z pohľadu Holcimu je Česká republika, Slovensko a viedenský región jeden spoločný domáci trh.
„Tento rok sme vo Viedni predávali cement dokonca lacnejšie ako na Slovensku,“ informuje R. van Wijnen. Snaží sa tým ilustrovať, že úroveň cien cementu v susedných krajinách nie je už až taká odlišná a pre Holcim rozhodujúca.
Výrazné obmedzenie exportu zo Slovenska zatiaľ neplánuje, nechce sklamať stabilných odberateľov. Ani ostatné firmy zatiaľ nemajú v úmysle rastúci domáci záujem o cement riešiť odstrihnutím zahraničných zákazníkov.
Ekologickejší = drahší
Na budúci rok sa podľa výrobcov dá určite rátať so zdražením cementu, istých je medziročných päť percent. R. van Wijnen z Holcimu očakáva, že zvyšovanie cien elektrickej energie a uhlia v kombinácii s predpokladaným nárastom ceny práce bude v budúcom roku znamenať nárast výrobných nákladov o približne 150 korún na tonu cementu.
Cenový nárast bude nižší pri zmesových cementoch, ktorých výroba je menej environmentálne náročná. Nezhltnú napríklad toľko energií. Kvóty emisií oxidu uhličitého, ktoré budú pridelené cementárom na roky 2008 až 2012 v rámci národného alokačného plánu, budú ďalší faktor ovplyvňujúci cenotvorbu.
Európska komisia pridelila Slovensku na toto obdobie kvótu 30,9 milióna ton ročne, z čoho takmer polovicu si zažiadali cementári. „Očakávame, že v budúcom roku všetci slovenskí výrobcovia cementu vyrobia 4,25 milióna ton cementu a v roku 2012 by malo toto číslo dosiahnuť až 4,70 milióna ton,“ hovorí R. van Wijnen z pozície prezidenta Zväzu výrobcov cementu na Slovensku.
Podľa toho koľko emisných kvót pridelí cementárňam ministerstvo životného prostredia, sa bude odvíjať ďalšie zvýšenie cien. Ak cementárňam pridelené kvóty na oxid uhličitý nebudú stačiť na pokrytie výroby, budú si ich môcť kúpiť.
„Očakávaná cena týchto kvót predstavuje 25 až 30 eur za tonu oxidu uhličitého,“ upozorňuje R. van Wijnen. A cementárska produkcia oxidu uhličitého bola stanovená na 540 kilogramov na tonu cementu. Rozdelenie emisných kvót nie je ešte definitívne, v súčasnosti prebieha pripomienkovanie.