Čo by ste mali vedieť pred cestou na sever Európy
Odoslané: 24. Júl 2007 21:32Čo by ste mali vedieť pred cestou na sever Európy
Na cestujúcich osobným autom v pobaltských krajinách, ale aj v Škandinávií, číha mnoho nástrah. Zaujímavosťou sú aj dopravné značky, ktoré na Slovensku pravdepodobne nikde a nikdy neuvidíte. Začnime však najskôr Poľskom. Ak sa vyberiete ktorýmkoľvek smerom, okrem diaľnic (a tých je v Poľsku žalostne málo), vedzte, že vám prechod touto krajinou spôsobí časté a nepredvídateľné zdržania. Väčšina hlavných ciest je počas dňa totálne preťažených, preto sa skôr oplatí precestovať Poľsko v noci. Aj cesty prvej triedy len sotva spĺňajú nároky a predstavy, aké máme na Slovensku na cesty druhej a nižšej triedy. Cesty sú navyše úzke, takmer bez krajníc, aj keď aj tu už cítiť podporné fondy Európskej únie. Mnohé úseky sa totiž aspoň opravujú. Všeobecne platí, že kvalitnejšie povrchy ciest sú na vidieku, v centrách veľkých miest sa rapídne zhoršujú. Vo veľkých mestách je premávka príliš hustá, ale na vidieku dávajú vodiči na hlavnej ceste bežne prednosť autám z vedľajších ciest.
Chaos v Litve. Keďže osídlenie v Poľsku nie je koncentrované, ale sú to skôr rozptýlené usadlosti, väčšinu cesty sa musíte pripraviť na prejazd obcou rýchlosťou 50 km/h aj celé desiatky kilometrov. Povrch ciest (aspoň tých hlavných) sa markantne zlepší v pobaltských štátoch - Litva, Lotyšsko, Estónsko. Obyvateľov je tu menej (1 až 4 mil), nevyužité plochy sú obrovské, a to sa hneď odrazí aj na šírke cesty, ktorá napriek tomu, že je dvojpruhová, šírkou na niektorých miestach "predbehne" aj naše diaľnice. Väčšina ciest je nekonečne rovných aj celé kilometre.
Zákruty sú na cestách vybudované len z bezpečnostných dôvodov, inak by neboli potrebné. V Litve, Fínsku, Švédsku a Nemecku za diaľnice neplatíte. Hlavnými dopravnými tepnami Litvy sú diaľnica A1 z Vilniusu do Klaipedy a tzv. Via Baltica, cesta E67 z Prahy cez Kaunas, Rigu, Tallinn do Helsínk. My sme prešli jej úseky v Litve, Lotyšsku a Estónsku, ktoré boli zrekonštruované z fondov Európskej únie na vysokej úrovni. Diaľnica je úzka, vodiči v Litve sú veľmi málo ohľaduplní, predbiehajú rôznymi kurióznymi spôsobmi, napríklad aj z pravej strany cez odstavný pruh. Vrcholom dopravného chaosu v Litve je neexistencia smerových a navádzacích tabúľ, označenia ciest, nielen vo veľkých mestách, ale aj na vidieku. Preto je dobré mať so sebou ešte z domu prejazdné plány aspoň väčších miest, ktoré sa dajú vytlačiť z rôznych webových stránok. Cesty aj v malých mestách sa rozširujú na niekoľko pruhov v jednom smere, ale môže sa vám stať, že výjazd z mesta, napriek tomu, že ho obídete niekoľkokrát, nenájdete.
Blúdenie v Klaipede. Najhoršie je na tom z litovských veľkých miest, ktoré sme prešli prístavná Klaipeda. Tam sme okrem hlavnej križovatky na okraji mesta, kde sa začína diaľnica A1, nenašli jedinú smerovú tabuľu! O niečo lepšia situácia ohľadne značenia je v Lotyšsku, najlepšie je to z pobaltských štátov v Estónsku (tu je to približne na takej úrovni ako na Slovensku). Diaľnice v Lotyšsku a Estónsku nenájdete, nie sú potrebné. Aj na hlavných cestách je premávka minimálna, a vo veľkých mestách sa cesty rozširujú na niekoľko pruhov.
Príklad na hranici. Najviac tranzitu sa zbieha na poľsko-litovskej hranici. Tam idete prakticky stále pomedzi kamióny z celej strednej, východnej a severnej Európy. Popri všetkých hlavných cestách sú výrazné hnedé tabule, ktoré upozorňujú na rôzne turistické atrakcie či chránené územia, z čoho by sme si azda mohli zobrať príklad aj na Slovensku. V Estónsku je osídlenie veľmi riedke, čo je zrejme dôvodom na to, že väčšina vedľajších ciest má len štrkový alebo prašný povrch. Je to nepríjemné najmä po dlhšom období bez dažďa, keď sa za autom valí kúdol prachu. Pre našinca je to nezvyčajné, keď aj do veľkých dedín alebo menších miest prichádza po takejto ceste.
Prašné cesty sú v niektorých úsekoch nepredvídateľne spevnené asfaltom, na čo upozorňuje opäť nezvyčajná dopravná značka. Vo Fínsku sa krátke diaľničné úseky vejárovite rozbiehajú z Helsínk. Dopravné značenie a navigácie upúta už v samotnom hlavnom meste. Každá križovatka je značená stovky metrov dopredu, nielen cieľovým mestom, ale aj číslom cesty, takže na zablúdenie by to chcelo asi veľkú dávku umenia. Z Helsínk sú diaľnice veľmi vyťažené, smerom na sever sa však cesty postupne vyprázdňujú. Niektoré úseky diaľnic sú úplne nové, takisto aj cesty prvej triedy, takže nesedia so značením aj v najnovších autoatlasoch.
Pozor na soby! V takomto prípade môžete dôverovať smerovým tabuliam popri cestách a na autoatlas teda môžete nachvíľu zabudnúť. Vo Fínsku, ale aj vo Švédsku, hlavne na severe môžete vidieť kamióny, ktoré nie celkom spĺňajú naše predstavy. Nejde o ťahač s dlhým návesom. Tu ťahá mohutné nákladné auto ešte mohutnejší príves, ktorý má zvyčajne aspoň tri nápravy. Celé Fínsko a Švédsko vás v pravidelných intervaloch bude sprevádzať výstražná značka upozorňujúca na losy a soby. Tie sú častými príčinami dopravných nehôd v severských štátoch. S touto nepríjemnosťou sa tu snažia aspoň čiastočne vysporiadať tak, že po obidvoch stranách cesty v šírke 5 až 10 metrov je les, ktorý vás bude mimochodom sprevádzať celú cestu.
Okrem toho je po okrajoch lesa natiahnuté pletivo dlhé desiatky kilometrov, ktoré by malo prístupu týchto zvierat na vozovku zabrániť. Ďalšou zaujímavou dopravnou značkou na severe je tabuľa, upozorňujúca na otvárací sa most, popod ktorý môžu preplávať lode. Najmä severné Fínsko sa pri pohľade na mapu zdá ľudoprázdne, reálny dojem je však iný. Popri cestách môžete vidieť usadlosti, v pravidelných vzdialenostiach sú umiestnené odpočívadlá, benzínové čerpadlá a motoresty. O máličko horšia kvalita povrchu ciest je v susednom Švédsku, čo je pravdepodobne spôsobené hornatejším terénom. Navigačné tabule sú o čosi jednoduchšie ako vo Fínsku, ale svoju funkciu plnia.
Aj keď cesta popri Botnickom zálive od Haparandy (hranica s Fínskom) do univerzitného mesta Uppsala je na mape zaznačená ako cesta I. triedy, pohyb po nej je veľmi rýchly, pretože je stále minimálne v jednom smere dvojpruhová a povolená rýchlosť je až 110 km/h. Pri ceste Švédskom si je potrebné uvedomiť, že je to na naše pomery obrovská krajina a väčšina autoatlasov pokrýva severné a stredné Švédsko mapami väčšej mierky, čo trochu skresľuje obrovské vzdialenosti. Najkritickejšími úsekmi našej cesty po Švédsku bol prechod Štokholmom v rannej dopravnej špičke, čo spôsobilo viac ako hodinové zdržanie a oprava úsekov diaľnice od Helsingborgu do Malmo, kde je aj za normálnych okolností veľmi hustá premávka.
http://www.rkhlas.sk/?ro=2007&ci=13&cl=07
Na cestujúcich osobným autom v pobaltských krajinách, ale aj v Škandinávií, číha mnoho nástrah. Zaujímavosťou sú aj dopravné značky, ktoré na Slovensku pravdepodobne nikde a nikdy neuvidíte. Začnime však najskôr Poľskom. Ak sa vyberiete ktorýmkoľvek smerom, okrem diaľnic (a tých je v Poľsku žalostne málo), vedzte, že vám prechod touto krajinou spôsobí časté a nepredvídateľné zdržania. Väčšina hlavných ciest je počas dňa totálne preťažených, preto sa skôr oplatí precestovať Poľsko v noci. Aj cesty prvej triedy len sotva spĺňajú nároky a predstavy, aké máme na Slovensku na cesty druhej a nižšej triedy. Cesty sú navyše úzke, takmer bez krajníc, aj keď aj tu už cítiť podporné fondy Európskej únie. Mnohé úseky sa totiž aspoň opravujú. Všeobecne platí, že kvalitnejšie povrchy ciest sú na vidieku, v centrách veľkých miest sa rapídne zhoršujú. Vo veľkých mestách je premávka príliš hustá, ale na vidieku dávajú vodiči na hlavnej ceste bežne prednosť autám z vedľajších ciest.
Chaos v Litve. Keďže osídlenie v Poľsku nie je koncentrované, ale sú to skôr rozptýlené usadlosti, väčšinu cesty sa musíte pripraviť na prejazd obcou rýchlosťou 50 km/h aj celé desiatky kilometrov. Povrch ciest (aspoň tých hlavných) sa markantne zlepší v pobaltských štátoch - Litva, Lotyšsko, Estónsko. Obyvateľov je tu menej (1 až 4 mil), nevyužité plochy sú obrovské, a to sa hneď odrazí aj na šírke cesty, ktorá napriek tomu, že je dvojpruhová, šírkou na niektorých miestach "predbehne" aj naše diaľnice. Väčšina ciest je nekonečne rovných aj celé kilometre.
Zákruty sú na cestách vybudované len z bezpečnostných dôvodov, inak by neboli potrebné. V Litve, Fínsku, Švédsku a Nemecku za diaľnice neplatíte. Hlavnými dopravnými tepnami Litvy sú diaľnica A1 z Vilniusu do Klaipedy a tzv. Via Baltica, cesta E67 z Prahy cez Kaunas, Rigu, Tallinn do Helsínk. My sme prešli jej úseky v Litve, Lotyšsku a Estónsku, ktoré boli zrekonštruované z fondov Európskej únie na vysokej úrovni. Diaľnica je úzka, vodiči v Litve sú veľmi málo ohľaduplní, predbiehajú rôznymi kurióznymi spôsobmi, napríklad aj z pravej strany cez odstavný pruh. Vrcholom dopravného chaosu v Litve je neexistencia smerových a navádzacích tabúľ, označenia ciest, nielen vo veľkých mestách, ale aj na vidieku. Preto je dobré mať so sebou ešte z domu prejazdné plány aspoň väčších miest, ktoré sa dajú vytlačiť z rôznych webových stránok. Cesty aj v malých mestách sa rozširujú na niekoľko pruhov v jednom smere, ale môže sa vám stať, že výjazd z mesta, napriek tomu, že ho obídete niekoľkokrát, nenájdete.
Blúdenie v Klaipede. Najhoršie je na tom z litovských veľkých miest, ktoré sme prešli prístavná Klaipeda. Tam sme okrem hlavnej križovatky na okraji mesta, kde sa začína diaľnica A1, nenašli jedinú smerovú tabuľu! O niečo lepšia situácia ohľadne značenia je v Lotyšsku, najlepšie je to z pobaltských štátov v Estónsku (tu je to približne na takej úrovni ako na Slovensku). Diaľnice v Lotyšsku a Estónsku nenájdete, nie sú potrebné. Aj na hlavných cestách je premávka minimálna, a vo veľkých mestách sa cesty rozširujú na niekoľko pruhov.
Príklad na hranici. Najviac tranzitu sa zbieha na poľsko-litovskej hranici. Tam idete prakticky stále pomedzi kamióny z celej strednej, východnej a severnej Európy. Popri všetkých hlavných cestách sú výrazné hnedé tabule, ktoré upozorňujú na rôzne turistické atrakcie či chránené územia, z čoho by sme si azda mohli zobrať príklad aj na Slovensku. V Estónsku je osídlenie veľmi riedke, čo je zrejme dôvodom na to, že väčšina vedľajších ciest má len štrkový alebo prašný povrch. Je to nepríjemné najmä po dlhšom období bez dažďa, keď sa za autom valí kúdol prachu. Pre našinca je to nezvyčajné, keď aj do veľkých dedín alebo menších miest prichádza po takejto ceste.
Prašné cesty sú v niektorých úsekoch nepredvídateľne spevnené asfaltom, na čo upozorňuje opäť nezvyčajná dopravná značka. Vo Fínsku sa krátke diaľničné úseky vejárovite rozbiehajú z Helsínk. Dopravné značenie a navigácie upúta už v samotnom hlavnom meste. Každá križovatka je značená stovky metrov dopredu, nielen cieľovým mestom, ale aj číslom cesty, takže na zablúdenie by to chcelo asi veľkú dávku umenia. Z Helsínk sú diaľnice veľmi vyťažené, smerom na sever sa však cesty postupne vyprázdňujú. Niektoré úseky diaľnic sú úplne nové, takisto aj cesty prvej triedy, takže nesedia so značením aj v najnovších autoatlasoch.
Pozor na soby! V takomto prípade môžete dôverovať smerovým tabuliam popri cestách a na autoatlas teda môžete nachvíľu zabudnúť. Vo Fínsku, ale aj vo Švédsku, hlavne na severe môžete vidieť kamióny, ktoré nie celkom spĺňajú naše predstavy. Nejde o ťahač s dlhým návesom. Tu ťahá mohutné nákladné auto ešte mohutnejší príves, ktorý má zvyčajne aspoň tri nápravy. Celé Fínsko a Švédsko vás v pravidelných intervaloch bude sprevádzať výstražná značka upozorňujúca na losy a soby. Tie sú častými príčinami dopravných nehôd v severských štátoch. S touto nepríjemnosťou sa tu snažia aspoň čiastočne vysporiadať tak, že po obidvoch stranách cesty v šírke 5 až 10 metrov je les, ktorý vás bude mimochodom sprevádzať celú cestu.
Okrem toho je po okrajoch lesa natiahnuté pletivo dlhé desiatky kilometrov, ktoré by malo prístupu týchto zvierat na vozovku zabrániť. Ďalšou zaujímavou dopravnou značkou na severe je tabuľa, upozorňujúca na otvárací sa most, popod ktorý môžu preplávať lode. Najmä severné Fínsko sa pri pohľade na mapu zdá ľudoprázdne, reálny dojem je však iný. Popri cestách môžete vidieť usadlosti, v pravidelných vzdialenostiach sú umiestnené odpočívadlá, benzínové čerpadlá a motoresty. O máličko horšia kvalita povrchu ciest je v susednom Švédsku, čo je pravdepodobne spôsobené hornatejším terénom. Navigačné tabule sú o čosi jednoduchšie ako vo Fínsku, ale svoju funkciu plnia.
Aj keď cesta popri Botnickom zálive od Haparandy (hranica s Fínskom) do univerzitného mesta Uppsala je na mape zaznačená ako cesta I. triedy, pohyb po nej je veľmi rýchly, pretože je stále minimálne v jednom smere dvojpruhová a povolená rýchlosť je až 110 km/h. Pri ceste Švédskom si je potrebné uvedomiť, že je to na naše pomery obrovská krajina a väčšina autoatlasov pokrýva severné a stredné Švédsko mapami väčšej mierky, čo trochu skresľuje obrovské vzdialenosti. Najkritickejšími úsekmi našej cesty po Švédsku bol prechod Štokholmom v rannej dopravnej špičke, čo spôsobilo viac ako hodinové zdržanie a oprava úsekov diaľnice od Helsingborgu do Malmo, kde je aj za normálnych okolností veľmi hustá premávka.
http://www.rkhlas.sk/?ro=2007&ci=13&cl=07