Energetika v SR a vo svete

[wazari]

Ďakujem, je to predsa moje živobytie k zdraviu, výskyt onkologických ochorení je v oblasti Novák 2,7 krát vyššie ako v okolí AE Bohunice či Mochovce. Bol si niekedy v AE ? V budove elektrárne máš nižšiu radiáciu ako je vonku prirodzená, samozrejme ak by si nevliezol do reaktora Keď sa bavíme o zaťažení ŽP elektrárňami tak atomová zaťažuje iba oblasť kte je primárny okruh a sklad - ale o to intenzívnejšie. Tepelná zaťažuje spádom asi do okruhu 70-100 km. + CO2 Hx a ťažké kovy ( rakovina ako vyšitá ) - globálne otepľovanie. Vodná - zaplavené uzemia - zmena klímy v okruhu 100-150 km.

moja mama sa profesionalne zaoberala postihnutymi detmi - babetkami, s problematickym vyvojom, ktory sa dal cvicenim upravit. Raz mi povedala, ze po spusteni Bohunic sa pocet takychto deti v okoli Trnavy zvysil - samozrejme, daky exaktny vyskum suvisu na to nerobila.

[Honda]

Myslíš že pred vodou ujdeš ? zabudni pred ohňom sa dá ujsť voda ťa doženie - chod sa pozrieť do Ázie čo tam bolo pred rokom. Myslíš že tý ludia stíhali ujsť pred tsunami ? To čo som ti písal hore po 10-15 minútach by bola v Martine záplavová vlna vo výške asi 20-40 metrov pričom by mesto zostalo zaplavené približne týždeň do výšky 15 metrov. Nestihol by si ani vybehnúť z paneláku.

Ďalej si predstav čo by to robilo na Vážskej kaskáde - dominový efekt - by to prežilo Gabčíkovo ale to by po nehode museli uzavrieť stavadlá všetky VD na hornom Dunaji teda vytopená BA - Viedeň. Od Trenčína by boli všetky mestá na Váhu zrovnané zo zemov po Štúrovo vrátane vytopenia Budapešti 10 - 100 000 ročnou vodou. Zmierniť sa to dá líniovým odstrelom pritipovodňových hrádzí ( bombardovaním ) od Piešťan až po Komárno a následným zatopením podunajskej nížiny až po po líniu Levice - Zlaté Moravce - Topoľčany možno až po Bratislavu. A to je časový limit cca 30 minút.

Katastrofické scenáre. Zaplavená pôda raz vyschne. Do roka. A sná mi nejdeš tvrdiť že jadro sa rozpadne za rok-dva.

Tsunami .. utiekli ludia len musíš poznať efekt alebo byť varovaný. Pre neinformovanosť neutiekli. Voda sa valí nejakou rýchlosťou takže keď sa niečo stane na severe tak je čas u tých na juhu .. to ma nepresvedčíš .. a toto je tvoj katastrofický scenár, keby sa niečo stalo s celým Váhom.

Ďalej .. ja mám v hasičskom zbore v SR rodinu a ver mi, že pred požiarom sa častokrát ujsť nedá .. ani v lese ani v dome. A nejde ani tak o ten ohejako o ten dym.

Ďakujem tebe aj Koksolamovi za podrobné informácie.

[Honda]

Pod morským dnom pri Cypre je ropa za 400 mld. USD

http://ekonomika.sme.sk/clanok.asp?cl=3141636

Atény 11. februára (TASR) - Prejdú roky, kým sa spod morského dna pri Cypre dostane prvý barel ropy. Uviedol to cyperský prezident Tassos Papadopulos v rozhovore pre dnešné vydanie aténskeho denníka Vima. Dodal, že jeho vláda plánuje začiatok tendra na licenčné prieskumy 11 potenciálnych ropných blokov od 15. februára. Rozhodnutie vyvolalo podráždenú reakciu Turecka, ktoré je susedom Cypru na severe, a Turkov na ostrove, ktorí tvrdia, že zisk z ťažby ropy si chcú ponechať cyperskí Gréci.

Podľa prezidenta by sa však na prvý pozitívny výsledok prieskumných vrtov nemalo čakať šesť-sedem rokov. Objav sa má urobiť skôr.

Podľa predchádzajúcich štúdií by sa malo pod morským dnom pri Cypre nachádzať šesť až osem miliárd barelov ropy a jej hodnota sa odhaduje na 400 miliárd USD, v prepočte vyše 10,6 bilióna SKK. Ropa by sa mala nachádzať v hĺbke okolo troch kilometrov.

Prieskumné vrty, ktoré budú trvať dva až tri roky, by mali potvrdiť existenciu rezerv a ich komerčné využitie.

Medzinárodné spoločenstvo uznáva na ostrove za legálnu len vládu cyperských Grékov. Cyprus je od roku 1974 národne dôsledne rozdelený. Pred 33 rokmi využila Ankara pokus o štátny prevrat v Nikózii a jej armáda vtrhla na ostrov. Cyperskí Turci neskôr vyhlásili svoju republiku. Okrem Ankary ju však nikto neuznal.

Informoval o tom Reuters.

Copyright © TASR 2007 .. [11. 2. 2007 21:21:00]


___________________________________________________________


Slovensko zaostáva vo využívaní solárnej energie za väčšinou štátov EÚ

http://ekonomika.sme.sk/c/3142985/Slove ... ov-EU.html

Žiar nad Hronom 12. februára (TASR) - Počet inštalovaných termických slnečných kolektorov sa zvyšuje v ostatných rokoch najmä v Číne a Európe. Výkon tepelných kolektorov sa v roku 2006 celosvetovo medziročne zvýšil o vyše 25 % a do roku 2010 sa predpokladá ročný rast až o 30 %. Napriek tomu, že od roku 1998 vzrástol počet každoročne namontovaných kolektorov v SR viac ako 4-násobne, zaostáva za väčšinou štátov EÚ.

"V Rakúsku už v roku 2005 asi 1,5 % potreby tepla na prípravu teplej vody a vykurovanie pokrývali termické slnečné kolektory. Pri dnešnom stave techniky môže tento podiel stúpnuť pri príprave teplej vody na 56, kúrení 12,5 a priemyselnom teple do 100řC na 38 %. Do roku 2005 v oblasti obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v Nemecku vytvorili 170 000 pracovných príležitostí, z toho v oblasti využitia slnečnej energie 42 000. Predpokladá sa, že do roku 2010 pribudne ďalších 50 000 miest," uviedol zástupca riaditeľa žiarskehoThermo|solaru Žiar Ján Tomčiak na dnešnom seminári v Žiari nad Hronom. Najväčší slovenský výrobca solárnych kolektorov ho tradične pripravuje pred začiatkom solárnej sezóny pre zástupcov montážnych organizácií a odborníkov zaoberajúcich sa využívaním OZE a environmentálnou problematikou. Získajú prehľad o dianí v solárnom svete i v SR, doplnia si odborné vedomosti a vymenia si podnetné nápady z praxe.

"Slnečná energia, jediný známy a dostupný energetický zdroj, prevyšujúci súčasné potreby ľudstva viac ako 10000-krát, je z hľadiska jeho existencie nevyčerpateľný. Navyše počas exploatácie nezaťažuje životné prostredie a je výrazne ekologicky prijateľnejší aj ako väčšina ostatných (OZE)," zdôraznil Tomčiak.

Doplnil, že je dôležité naštartovať v SR trh termických slnečných kolektorov a neskôr výšku podpôr investorov znižovať. Kvalitný solárny systém je síce investične náročný, avšak počas plánovaného času životnosti a pri súčasných cenách energií sa minimálne 2- až 3-krát zaplatí. V Nemecku bola štátna dotácia vlani 15 % z celkovej ceny termického solárneho zariadenia, v Čechách až 50 %.

Repríza semináru Solárne teplo 2007 bude 16. februára a v marci sa uskutoční ďalší samostatný seminár pre rumunských a ruskojazyčných obchodných partnerov.

Copyright © TASR 2007 ..[12. 2. 2007 12:32:00]


____________________________________________________________


Skupina Slovnaft vlani s čistým ziskom 6,27 mld. Sk

http://servis.etrend.sk/91882/spravy-si ... 627-mld-sk

Za predaj výrobkov Slovnaft vlani utŕžil 113,195 mld. Sk, čo bolo medziročne viac o 14,6 %
[12.2.2007, SITA]

BRATISLAVA 12. februára (SITA) - Skupina Slovnaft zaznamenala v minulom roku podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo (IFRS) čistý zisk na úrovni 6,272 mld. Sk, čo je medziročne menej o 30 %. Prevádzkový zisk skupiny upravený o aktuálne náklady na zásoby medziročne poklesol o 11 % na 7,89 mld. Sk.

"Aj napriek vplyvu slabších externých podmienok v ropnom sektore a plánovaných odstávok zostala výkonnosť skupiny Slovnaft silná aj v minulom roku," konštatoval generálny riaditeľ spoločnosti Slovnaft Oszkár Világi. Dobré výsledky sú podľa neho dôsledkom pretrvávajúcej silnej exportnej pozície spoločnosti, uvedenia palív s prídavkom biokomponentov a zlepšovania efektívnosti kľúčových procesov, ako aj pokračujúcich synergií vyplývajúcich z pôsobenia spoločnosti v rámci skupiny MOL.

Ziskovosť skupiny pozitívne ovplyvnil vyšší objem výroby a predaja s celkovým efektom 1 mld. Sk, lepšie crack spready benzínu s vplyvom 481 mil. Sk, či lepší Brent-Ural spread s celkovým efektom 135 mil. Sk. Negatívne ziskovosť ovplyvnila zmenu stavu zásob vo výške 1,4 mld. Sk, nižšie marže ostatných rafinérskych produktov s celkovým efektom 1,6 mld. Sk a vývoj výmenných kurzov s dopadom 1,8 mld. Sk. Zisk skupiny pred započítaním úrokov, daní, odpisov a amortizácie (EBITDA) poklesol o 21 % na 11,564 mld. Sk.

Slovnaft za minulý rok evidoval nárast čistých výnosov z predaja kvôli vyšším predaným objemom a kótovaným cenám, a to o 17 % na 120,075 mld. Sk. Za predaj výrobkov Slovnaft vlani utŕžil 113,195 mld. Sk, čo bolo medziročne viac o 14,6 %. Z toho za rafinérske výrobky zdvihla skupina Slovnaft tržby o 13,4 % na 93,195 mld. Sk, petrochemické výrobky pridali k tržbám 20 mld. Sk, pričom rástli o viac ako pätinu. Dobrá výkonnosť spoločnosti počas prvých troch štvrťrokov 2006 vytvorila podľa Slovnaftu silný základ pre udržanie si dobrej exportnej pozície na zahraničných trhoch, kde tržby vlani vzrástli medziročne o 13,4 % na 82,982 mld. Sk. Na domácom trhu sa spoločnosti najmä vďaka rastúcemu dopytu po motorovej nafte podarilo zvýšiť predaj v objemovom vyjadrení o 8 %. Tržby z domáceho predaja vzrástli medziročne o 17,9 % na 30,213 mld. Sk. Od novembra minulého roka dodáva Slovnaft na domáci trh výlučne motorové palivá s prídavkom biokomponentov.

Kapitálové výdavky a investície skupiny Slovnaft dosiahli vlani 4,3 mld. Sk, čo bolo v porovnaní s rokom 2005 viac o zhruba 300 mil. Sk. "Medzi projekty s najväčším objem investícií patrili environmentálne projekty a projekty zamerané na udržanie prevádzkovej spoľahlivosti zariadení. Ku koncu minulého roka prevádzkoval Slovnaft na Slovensku 210 čerpacích staníc. Počas vlaňajška zatvoril 48 a otvoril dve nové stanice. Slovnaft vlani zvýšil aj maloobchodné tržby, a to aj napriek nižšiemu počtu čerpacích staníc. Pokles predaja autobenzínov dokázal aj naďalej vykompenzovať pokračujúci trend zvýšeného predaja nafty na trhu.

Slovnaft vlani medziročne zvýšil objem spracovanej ropy o 201 kiloton (kt) na 5 641,5 kilotony. Výroba motorovej nafty sa zvýšila o 172 kt, kým produkcia benzínov poklesla v dôsledku odstávok medziročne o 114 kt. Spoločnosť vyrábala výlučne motorovú naftu s nízkym obsahom síry, z čoho 36 % predstavovala motorová nafta s prídavkom MERO (metylester repky olejnej). Na celkovej produkcii benzínov v roku 2006 sa biobenzín podieľal 11 %. V roku 2006 vzrástol aj objem predaja polymérov a to medziročne o 25 % na 387 kt, k čomu prispelo najmä zvýšenie kapacity polypropylénovej jednotky, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 2005. V dôsledku tohto sa zmenila aj štruktúra predaja polymérov v prospech predaja polypropylénu na 57 %.

Majoritným akcionárom spoločnosti je maďarská ropná a plynárenská spoločnosť MOL, ktorá drží v rukách 98,4 % akcií spoločnosti. Na ostatné právnické osoby pripadá 0,3 % a 1,3 % akcií Slovnaftu vlastnia individuálni akcionári.


____________________________________________________________


Výmeny v SPP: Vôňa starých časov

http://firmy.etrend.sk/91760/firmy/stat ... ivatizerom

Štát poslal do najsilnejšej slovenskej firmy ľudí blízkych Mečiarovým privatizérom
[9.2.2007, eTREND / Gabriel Beer]

Najsilnejší podnikatelia spriaznení so súčasnou vládou dostali svojich manažérov do orgánov SPP.

V piatok 9. februára Fond národného majetku, ako 51 percentný akcionár posunul do dozorných rád a predstavenstiev rôznych kontroverzných ľudí. Nie len do samotnej SPP, ale aj do dcérskych spoločností SPP–distribúcia a SPP–preprava.

Napríklad ľudia okolo Slavomíra Hatinu, niekdajšieho silného muža Slovnaftu a.s., si zasadnú na vplyvné stoličky najsilnejšej slovenskej firmy. S. Hatina má eminentný záujem na plyne.

Prostredníctvom spoločnosti Adato Energy stavia Slovintegra, firma pod Hatinovým vplyvom, paroplynovú elektráreň v Leviciach.

Ako o jednom z dodávateľov plynu sa uvažuje práve o SPP. Do predstavenstva SPP sa dostal Ján Dudášik, od ktorého Slovintegra koncom minulého roka získala spoločnosť Gas Trading.

Hatinovci nominovali aj ďalšieho človeka. Podpredsedom predstavenstva v SPP–preprava, a.s. sa stal Miroslav Gažo. Ten bol až doposiaľ konateľom spoločnosti Slovintegra energy, s.r.o. a pred tým tiež spolumajiteľom spoločnosti Gas Trading.

Vplyv v SPP si posilnil aj podnikateľ Milan Fiľo, ktorý zas posunul jedného zo svojich vplyvných manažérov Petra Hlaváča. Ten bol donedávna predsedom predstavenstva spoločnosti SHP Group, a.s.

Kontakty do SPP nadobudne aj rodina Rezešovcov. Podpredsedom predstavenstva SPP sa stal ich bývalý spolupracovník Anton Novák. V minulosti rodine pomáhal v spoločnosti Interhouse Košice, vlastniacej hotely, ktoré rodina získala v Mečiarovej privatizácii. Ako advokát pomáhal aj v SBS Guard, ktorá za rezešovských dôb pracovala pre VSŽ.

Okruh ľudí v dozorných radách je skutočne zaujímavý. Možno tam nájsť perličky, ako napríklad Nikolaja Ponevského, niekdajšieho spolupracovníka Alexandra Rezeša z VSŽ, ktorý ale stihol byť aj členom dozornej rady Bratislavskej teplárenskej v období, kedy sa štátnemu priemyslu snažil šéfovať Pavol Rusko. Je tam aj televízna novinárka a podnikateľka Evu Dušičková, známa angažovanou obhajobou Júliusa Bindera a Vodného diela Gabčíkovo.

Miesto získal aj bývalý veľvyslanec v Číne Peter Paulen, ktorý je momentálne na služobnej ceste v Číne s premiérom Ficom. Rovnako aj košický podnikateľ Jaroslav Ninčák, známy skôr ako ekonomický šéf slovenských elektrární, z obdobia prezidentovania krajiny Rudolfom Schusterom, ktorého odvolali pre podozrenia z machinácií v Slovenských elektrárňach.

J. Ninčák viedol ekonomiku elektrární v neslávnom období, kedy mal na spoločnosť vplyv nebohý podnikateľ Ľubomír Blaško. J. Ninčák neskôr úzko spolupracoval so spoločnosťami, ktoré sa zaoberali obchodovaním z elektrickou energiou. Svojho človeka, Daniela Šulíka, dostal do dozornej rady SPP aj košický podnikateľský tandem Krajňák–Kamarás.

O rýchle informácie z SPP má záujem aj Juraj Široký. A tak v dozornej rade SPP–preprava nominoval Martina Rybu, s ktorým sa stretli ako konatelia Marketingu SZĽH, s.r.o.

___________________________________________________________

Nedal som to do monitoringu tlače, pretože nemá s dialnicami nič spoločné a koho zaujíma energetika tak ten si to tu prečíta.

[johhan]

moja mama sa profesionalne zaoberala postihnutymi detmi - babetkami, s problematickym vyvojom, ktory sa dal cvicenim upravit. Raz mi povedala, ze po spusteni Bohunic sa pocet takychto deti v okoli Trnavy zvysil - samozrejme, daky exaktny vyskum suvisu na to nerobila.

Pýtal som sa - ano - ale vzrastajúcu tendenciu to má od spustenia Trnavskej teplárne v 60 rokoch a sú tam aj nejaké zlievárne + poľnohospodárska činnosť ( chemikálie radu DDT - PCB ). Je to problematické odlíšiť. Ešte v 80 rokoch bolo normálne že sa v teplárňach spaľoval aj odpad popri uhlí.

[johhan]

Katastrofické scenáre. Zaplavená pôda raz vyschne. Do roka. A sná mi nejdeš tvrdiť že jadro sa rozpadne za rok-dva.

Tsunami .. utiekli ludia len musíš poznať efekt alebo byť varovaný. Pre neinformovanosť neutiekli. Voda sa valí nejakou rýchlosťou takže keď sa niečo stane na severe tak je čas u tých na juhu .. to ma nepresvedčíš .. a toto je tvoj katastrofický scenár, keby sa niečo stalo s celým Váhom.

Ďalej .. ja mám v hasičskom zbore v SR rodinu a ver mi, že pred požiarom sa častokrát ujsť nedá .. ani v lese ani v dome. A nejde ani tak o ten ohejako o ten dym.

Ďakujem tebe aj Koksolamovi za podrobné informácie.

Ano hovoríme o katastrofických scenároch pretože tie vytvárajú ludia - Černobiľ bol len a len o chybách človeka o ničom inom. Taktiež chyba može spôsobiť fatálne následky na Váhu - preto sú aj na to pripravené plány CO.

Ja som na vlastnej koži zažil aj povodeň aj požiar a môžem ti povedať že som bol daleko bezmocnejší pred vodou ako pred ohňom. A to trvalo cca 20 minút prietrže mračien jeden potôčik taký metrový hajzlík zatopil celú dedinku, to sme mali dom od potoka 300m, ledva ledva som chvatol deti aby ich voda nezobrala.

Vždy záleží na situácii a možnostiach - problém vody je že ťa dostihne pretože je to kvapalina - oheň musí mať niečo aby pokračoval - ak ťa chytí lesný požiar smola

Pre ilustráciu jeden údaj - záplavová vlna v horských údoliach Váhu ( údolie je koryto ktoré prúd zásadne urýchli a nadvihne ) môže dosiahnuť rýchlosť až do 650 km/h. ak by toto vletelo do TN amen tma Okrem toho ľudia sú blbí málokto by išiel preč lebo sa valí veľká voda nevedia si také niečo predstaviť - okrem toho by museli najpr popolievať kvety vyprázniť mrazničku nabaliť kufre a kadejaké hovadiny namiesto toho aby ratovali holé životy

[Honda]

johhan hodil som túto tému tak medzi kamošov .. čo je nebezpečnejšie: atómka alebo sústava vodných nádrží a odpoveď bola: v Blave ti to može byť jedno (Slovnaft, Istrochem a iné Detoxy ..) .. aj tak mi ale zostáva pocit že jadrová elektráreň má oveľa horšie následky (a hlavne časovo) než vodná elektráreň a na tomto fakte sa nedá nič zmeniť .. ja som si dneska našiel v jednej mape hrozby .. okolo každej chemickej továrne, bane, elektrárne alebo niečoho podobného je spravený kruh kde je červené pásmo - okamžitá smrť a kam siaha zelené pásmo, že v týchto miestach by ešte hrozili problémy .. okolo Smoleníc taký malý kruh (Chemolak), potom okolo Senice (taký väčší kruh - Slovenský hodváb - Slovkord) .. tým je Záhorie vybavené a okolo Blavy je tak vela kruhov, až je neuveritelné čo tu všetko je .. docela solídny kruh je aj okolo U.S. Steel. .. no a samozrejme atómky. Aj okolo vodných nádrží sú kruhy ale menšie.

Ja to vidím proste ináč .. povodne tu boli sú a budú. Človek jediné čo dokázal je že zastavil tie malé povodne ale velké zostali.

Jadrové elektrárne tu ale neboli a tým horšie .. a presne tak - ovláda ich človek. Aj keď ja slovenským jadrovým elektrárňam verím.

[johhan]

honďák, ako to máš pravdu zamorenie je daleko vačšie ako pri povodni ale globálne tak či tak jadrová energetika je relatívne bezpečná
.
jeden stredne veľký meteorit vydá za niekoľko Hiroším takže aj to je v prírode

[Honda]

honďák, ako to máš pravdu zamorenie je daleko vačšie ako pri povodni ale globálne tak či tak jadrová energetika je relatívne bezpečná

Toto sa ale tvrdí len preto, že do tohoto sa vo velkom investuje .. keby sa vo velkom rozsahu investovalo do iných štruktúr - vietor, slnko, vodík a podobne tak je to zase o inom.

A potom možeme prejsť aj k cene .. malo bhejadrová energia bude najlacnejšia ale na Slovensku to neplatí (k Bohuniciam treba prirátať tých 20-30 mld. Sk na ich zatvorenie) .. a už vobec to neplatí k tomu jako sa tu priemerne zarába. To je správa: Greenpeace. Sú to extrémisti ale extrémisti sú aj lobbisti za jadro.

Ovela lepšie a výhodnejšie pre celú Európu je že sa začne šetriť, 10-15% nemože byť problém a nestaval by som stále len nové a nové elektrárne.

[magnus]

Ja som vcelku za vystavbu jadrovych elektrarni, v konecnom dosledku jedine jadro zabezpeci potrebny vykon pre dodavku. nev iem si dost dobre predstavit zasobovanie aglomeracii napriklad Bratislavy so vsetkym priemyslom z malkych aj ked obnovitelnych zdrojov. To by bolo zrutenie celeho distribucneho systemu, vznikli by lokalne izolovane siete, neviem, ako by sa vyrovnali ludia s tym, ze musia odoberat prud len od tohoto maleho vyrobcu s vacsim rizikom vypadkov. Nie som energetik, ale naozaj si neviem predstavit prifazovanie vsakovakych lokalnych malych zdrojov na globalnu elektricku siet.
Na druhej strane, vidim perspektivu v spracovani biologickych odpadov, tak ako to uz dlhe roky funguje napriklad v Dansku.

Co sa bezpecnosti tyka, spravne tu padlo, ze za vsetkym je clovek. Vsetky zdroje mozu byt relativne nebezpecne. Ak tot vezmem ako konstantu, tak potom ostava uz posudit iba vykon verzus vplyv na prostredie. A tuna vychadzaju podla mna daleko lepsie jadrove elektrarne ako tepelne alebo vodne.

[magnus]

Enel naplanoval na Horne a hornom Vahu sustavu malych vodnych elektrarni. Ich realizaciou sa totalne zabije povodny charakter rieky a stane sa z nej iba malo prekyslicena stoka. Cize znicime krajinu, rieku a prinos z hladiska energetiky bude diskutabilny.

[aquila]

ja som prave cital, ze este SE mali taketo plany + nieco na orave, ale ENEL to (zatial) dal k ladu ...

asi pocitaju s velkorysou podporou statu pri 3 & 4 bloku mochoviec....

[Honda]

Tak ako vy niektorý považujete jadro za výhodné z rôznych stránok tak ja považujem hydroenergetiku za velmi výhodnú a len by som doplnil že dnes ide výkon na celkových 14,5% spotreby (hodnoty za január 2007), pričom napr. Gabčíkovo ide asi len na 1/3 výkonu a pre nízku hladinu vôd je to aj na Váhu slabšie. Spolu by SR dokázala len z toho čo má vyprodukovať cca. 17%. Vplyv na životné prostredie nejaký je, ale ovela menší než sa hovorí. Poloha Slovenska je taká, že vôd je tu dosť aj keď inde nie. Na to netreba zabúdať.

Na kolko tu je jadro ? Na 40 rokov ? Na 100 rokov ? Čo potom ?

Sú krajiny na svete, vysoko vyspelé a chrániace ŽP, kde 60% energie je z vody - Kanada. Prečo by SR nemohla mať 25-35%, keď tu na to je potenciál ? A cena je max. 50 miliárd Sk. To je asi 1/2 nákladov na zatvorenie Bohuníc.

Ja preferujem jadrovú elektráreň - kludne Mochovce aj s 5 blokmi. To by zabezpečilo 50-60%. K tomu vodné elektrárne (a okrem toho je to ochrana pred povodňami, zásobárňa vôd pre polnohospodárstvo a priemysel - chemický, hutnícky a ešte je možnosť po úpravách aj pre lodnú dopravu) s 30%. A 10% iná energia úplne bez problémov.

O tomto tu hovorím ja. Ale stále sa tu všetci tvárite jako keby jadro bolo lediná možnosť .. pričom to nie je pravda.

Odporúčam niekedy prejsť si vážsku kaskádu a Gabčíkovo a zmeníte názor. Gabčíkovo ináč nikdy nepojde na viac jako 70% lebo neni dokončená sústava v Maďarsku.

[johhan]

Toto sa ale tvrdí len preto, že do tohoto sa vo velkom investuje .. keby sa vo velkom rozsahu investovalo do iných štruktúr - vietor, slnko, vodík a podobne tak je to zase o inom.

A potom možeme prejsť aj k cene .. malo bhejadrová energia bude najlacnejšia ale na Slovensku to neplatí (k Bohuniciam treba prirátať tých 20-30 mld. Sk na ich zatvorenie) .. a už vobec to neplatí k tomu jako sa tu priemerne zarába. To je správa: Greenpeace. Sú to extrémisti ale extrémisti sú aj lobbisti za jadro.

Ovela lepšie a výhodnejšie pre celú Európu je že sa začne šetriť, 10-15% nemože byť problém a nestaval by som stále len nové a nové elektrárne.

Do jadrovej energetiky v celosvetovom meradle sa 20 rokov poriadne neinvestovalo teda svet má pomaly už 30 rokov sklz v jadrových technológiach - škoda.

Bohunice je špecifikum - AE si za svoju normálnu živornosť dokáže zarobiť nie len na seba a svoju likvidáciu ale asi aj na 1/3 nákladov na prípadnú nehodu. Napríklad odstavený blok V1 vyrobil spolu 76 mld kWh energie pri odvode do fondu vo výške 0,50 Sk za kWh by bolo vo vyraďovacom fonde 38 mld Sk len za tento reaktor - a to sú tam ešte dalšie 3 bloky -- lenže lenže --

AE pokrývaju spotrebu na SVK asi vo výške 65% - ako sa to dá nahradiť ??

A kde by si chcel šetriť - mi povedz - pre ilustráciu, ak by si chcel vymeniť všetky chladničky na SVK za A+ potreboval by si na to 10 mld SKK a to by si ušetril necelé dve % spotreby

[Honda]

Toto sa ale tvrdí len preto, že do tohoto sa vo velkom investuje .. keby sa vo velkom rozsahu investovalo do iných štruktúr - vietor, slnko, vodík a podobne tak je to zase o inom.

A potom možeme prejsť aj k cene .. malo bhejadrová energia bude najlacnejšia ale na Slovensku to neplatí (k Bohuniciam treba prirátať tých 20-30 mld. Sk na ich zatvorenie) .. a už vobec to neplatí k tomu jako sa tu priemerne zarába. To je správa: Greenpeace. Sú to extrémisti ale extrémisti sú aj lobbisti za jadro.

Ovela lepšie a výhodnejšie pre celú Európu je že sa začne šetriť, 10-15% nemože byť problém a nestaval by som stále len nové a nové elektrárne.

Do jadrovej energetiky v celosvetovom meradle sa 20 rokov poriadne neinvestovalo teda svet má pomaly už 30 rokov sklz v jadrových technológiach - škoda.

Bohunice je špecifikum - AE si za svoju normálnu živornosť dokáže zarobiť nie len na seba a svoju likvidáciu ale asi aj na 1/3 nákladov na prípadnú nehodu. Napríklad odstavený blok V1 vyrobil spolu 76 mld kWh energie pri odvode do fondu vo výške 0,50 Sk za kWh by bolo vo vyraďovacom fonde 38 mld Sk len za tento reaktor - a to sú tam ešte dalšie 3 bloky -- lenže lenže --

AE pokrývaju spotrebu na SVK asi vo výške 65% - ako sa to dá nahradiť ??

A kde by si chcel šetriť - mi povedz - pre ilustráciu, ak by si chcel vymeniť všetky chladničky na SVK za A+ potreboval by si na to 10 mld SKK a to by si ušetril necelé dve % spotreby

Ja neviem jako to už mám napísať .. nič nemám proti jadru na 50-60%.

[johhan]

Honďák, na SVK je hydroenergetický potenciál využitý na 60% efektívne a relatívne ekologicky sa dá využiť tak 75%. To tak maximálne pokryje 30% spotreby dneska pokrýva 25 - 30 % ... čo ďalej ???

[wazari]

Tak ako vy niektorý považujete jadro za výhodné z rôznych stránok tak ja považujem hydroenergetiku za velmi výhodnú a len by som doplnil že dnes ide výkon na celkových 14,5% spotreby (hodnoty za január 2007), pričom napr. Gabčíkovo ide asi len na 1/3 výkonu a pre nízku hladinu vôd je to aj na Váhu slabšie. Spolu by SR dokázala len z toho čo má vyprodukovať cca. 17%. Vplyv na životné prostredie nejaký je, ale ovela menší než sa hovorí. Poloha Slovenska je taká, že vôd je tu dosť aj keď inde nie. Na to netreba zabúdať.

Na kolko tu je jadro ? Na 40 rokov ? Na 100 rokov ? Čo potom ?

Sú krajiny na svete, vysoko vyspelé a chrániace ŽP, kde 60% energie je z vody - Kanada. Prečo by SR nemohla mať 25-35%, keď tu na to je potenciál ? A cena je max. 50 miliárd Sk. To je asi 1/2 nákladov na zatvorenie Bohuníc.

Ja preferujem jadrovú elektráreň - kludne Mochovce aj s 5 blokmi. To by zabezpečilo 50-60%. K tomu vodné elektrárne (a okrem toho je to ochrana pred povodňami, zásobárňa vôd pre polnohospodárstvo a priemysel - chemický, hutnícky a ešte je možnosť po úpravách aj pre lodnú dopravu) s 30%. A 10% iná energia úplne bez problémov.

O tomto tu hovorím ja. Ale stále sa tu všetci tvárite jako keby jadro bolo lediná možnosť .. pričom to nie je pravda.

Odporúčam niekedy prejsť si vážsku kaskádu a Gabčíkovo a zmeníte názor. Gabčíkovo ináč nikdy nepojde na viac jako 70% lebo neni dokončená sústava v Maďarsku.

v tom prispevku si trosku protirecis s tou jadrovou energetikou
ako si sam naznacil, z vody na SR uz toho vela nevydolujes - holt, nemame rozlohu a podmienky Kanady ci Norska
cize potrebujes este cosi - sam si si odpovedal, ze Mochovce s 5 blokmi
tie tu nebudu vecne, teda ani spominanych 100 rokov,max tych 40
a casom bude treba nahradit Bohunice - Mochovcami, ci cimsi inym
a za 100 rokov sa hadam vyskum trosku posunie

[johhan]

Ja neviem jako to už mám napísať .. nič nemám proti jadru na 50-60%.

a čo ide ? .. práve o toto .. odstavia sa 2 bloky 2 sa postavia keďže spotreba stúpa a bude stúpať tak bude do 10-15 rokov potrebný další blok popri tom sa budú dostavovať vodné eketrárne. Atomova energetika nikdy nemôže dodávať viac ako 70% spotreby pretože AE sú tvrdé zdroje.

[Jonathan]

Tak ako vy niektorý považujete jadro za výhodné z rôznych stránok tak ja považujem hydroenergetiku za velmi výhodnú a len by som doplnil že dnes ide výkon na celkových 14,5% spotreby (hodnoty za január 2007), pričom napr. Gabčíkovo ide asi len na 1/3 výkonu a pre nízku hladinu vôd je to aj na Váhu slabšie.

Mna by zaujimalo odkial mas toto cislo. Pokial si podelil vyrobenu energiu instalovanym vykonom vodnych elektrarni poctom hodin do roka tak ti moze vyst taketo cislo, ale to je uplne odveci cislo.

Napr. Cierny Vah:

instalovany vykon cca 600MW (nechce sa mi hladat presne)
denne ide povedzme jednu hodinu (1/24). Znamena to ze ide na 4% vykonu?

Vsetky vodne elektrarne na SK pracuju v polospickovom alebo spickovom pasme, co znamena, ze idu iba cast dna a vacsina plni najma protipovodnovu ochrannu funkciu a vyroba energie je az na druhom mieste. Slovensko nema take podmienky aby z vody vyuzilo viac. Co sa dalo rozumne vyuzit sa vyuziva, zvysok nie je ekonomicky atraktivny.

[Honda]

a čo ide ? .. práve o toto .. odstavia sa 2 bloky 2 sa postavia keďže spotreba stúpa a bude stúpať tak bude do 10-15 rokov potrebný další blok popri tom sa budú dostavovať vodné eketrárne. Atomova energetika nikdy nemôže dodávať viac ako 70% spotreby pretože AE sú tvrdé zdroje.

Čo sú tvrdé zdroje

Honďák, na SVK je hydroenergetický potenciál využitý na 60% efektívne a relatívne ekologicky sa dá využiť tak 75%. To tak maximálne pokryje 30% spotreby dneska pokrýva 25 - 30 % ... čo ďalej ???

A to máš odkial tieto čísla ? Na SVK nikdy nedodávali vodné elektrárne do siete viac jako 22% a dneska je max. na úrovni cca. 16% bez hladania zdrojov z dovozu a vývozu. Čísla, o ktorých hovoríš ty, teda tých 30%, to by bolo možné dosiahnuť dostavaním menších elektrární na severnom a hlavne východnom Slovensku. Takže práveže kapacity tu sú, takže to ďalej. A o inom ma nepresvedčíš.

Do jadrovej energetiky v celosvetovom meradle sa 20 rokov poriadne neinvestovalo teda svet má pomaly už 30 rokov sklz v jadrových technológiach - škoda.

Bohunice je špecifikum - AE si za svoju normálnu živornosť dokáže zarobiť nie len na seba a svoju likvidáciu ale asi aj na 1/3 nákladov na prípadnú nehodu. Napríklad odstavený blok V1 vyrobil spolu 76 mld kWh energie pri odvode do fondu vo výške 0,50 Sk za kWh by bolo vo vyraďovacom fonde 38 mld Sk len za tento reaktor - a to sú tam ešte dalšie 3 bloky -- lenže lenže --

AE pokrývaju spotrebu na SVK asi vo výške 65% - ako sa to dá nahradiť ??

A kde by si chcel šetriť - mi povedz - pre ilustráciu, ak by si chcel vymeniť všetky chladničky na SVK za A+ potreboval by si na to 10 mld SKK a to by si ušetril necelé dve % spotreby

Celosvetovo sa neinvestovalo ? Ani sa nemohlo, pretože AE nemá ani 50% štátov sveta. Sklz tu je ale oprávnený .. nehody na Ukrajine a aj u nás a napríklad prebytok energie.

Ja nehovorím o nahradení AE. Ale dneska už to neni 2/3, už nie. Je to menej. Dostavaním vodných elektrární sa dá bez problémov získať ešte 15%, len by si to vyžiadalo premyslené investície a dokonca aj na vážskej kaskáde. Kapacity tu sú a neni tu len Váh. O tomto ja niečo viem. Takže pokles jadra o 10% neni nebezpečný a ešte je 5% priestor pre tepelné elektrárne, ktoré neuznávam ani ja. A šetrenie ? Svietenie, .. ale hlavne priemysel náročný na energiu a ŽP von zo SVK. O tomto je EÚ, ja tu nechcem mať USA. Je to moj pevný názor. A ja sám nepracujem nikde v energetike, ale infos mám.

[Honda]

Tak ako vy niektorý považujete jadro za výhodné z rôznych stránok tak ja považujem hydroenergetiku za velmi výhodnú a len by som doplnil že dnes ide výkon na celkových 14,5% spotreby (hodnoty za január 2007), pričom napr. Gabčíkovo ide asi len na 1/3 výkonu a pre nízku hladinu vôd je to aj na Váhu slabšie. Spolu by SR dokázala len z toho čo má vyprodukovať cca. 17%. Vplyv na životné prostredie nejaký je, ale ovela menší než sa hovorí. Poloha Slovenska je taká, že vôd je tu dosť aj keď inde nie. Na to netreba zabúdať.

Na kolko tu je jadro ? Na 40 rokov ? Na 100 rokov ? Čo potom ?

Sú krajiny na svete, vysoko vyspelé a chrániace ŽP, kde 60% energie je z vody - Kanada. Prečo by SR nemohla mať 25-35%, keď tu na to je potenciál ? A cena je max. 50 miliárd Sk. To je asi 1/2 nákladov na zatvorenie Bohuníc.

Ja preferujem jadrovú elektráreň - kludne Mochovce aj s 5 blokmi. To by zabezpečilo 50-60%. K tomu vodné elektrárne (a okrem toho je to ochrana pred povodňami, zásobárňa vôd pre polnohospodárstvo a priemysel - chemický, hutnícky a ešte je možnosť po úpravách aj pre lodnú dopravu) s 30%. A 10% iná energia úplne bez problémov.

O tomto tu hovorím ja. Ale stále sa tu všetci tvárite jako keby jadro bolo lediná možnosť .. pričom to nie je pravda.

Odporúčam niekedy prejsť si vážsku kaskádu a Gabčíkovo a zmeníte názor. Gabčíkovo ináč nikdy nepojde na viac jako 70% lebo neni dokončená sústava v Maďarsku.

v tom prispevku si trosku protirecis s tou jadrovou energetikou
ako si sam naznacil, z vody na SR uz toho vela nevydolujes - holt, nemame rozlohu a podmienky Kanady ci Norska
cize potrebujes este cosi - sam si si odpovedal, ze Mochovce s 5 blokmi
tie tu nebudu vecne, teda ani spominanych 100 rokov,max tych 40
a casom bude treba nahradit Bohunice - Mochovcami, ci cimsi inym
a za 100 rokov sa hadam vyskum trosku posunie

Neprotirečím si. Ani náhodov.
Prečo by som ja nemohol mať predstavu o tom, že tu bude jedna AE s 5 blokmi a krytie spotreby na 55% a k tomu vodné elektrárne a krytie spotreby na 30% ?
Nie sme Nórsko ani Kanada .. všimol som si. Ale ani nemáme ich priemysel a pre tvoju lepšiu predstavu tak ani nemáme využitý celý potenciál vo vode. A teda okrem iného: Rakúsko tiež nemá rozlohu Nórska a Kanady a má väčšiu časť z vody. Dneska dováža, ale to budeme aj my. A aj Nórsko presunulu hlinkárne na Island.
Problém je, že za 100 rokov tu nebude urán, alebo ho nebude pre dvojnásobok AE čo tu majú byť. A nebude ani dosť ropy. Tak prečo by sme nemohli mať predstih tam kde to ešte ide a tým ešte voda rozhodne je narozdiel od veternej energie .. tá v SR nemá 100% uplatnenie.

[Honda]

Tak ako vy niektorý považujete jadro za výhodné z rôznych stránok tak ja považujem hydroenergetiku za velmi výhodnú a len by som doplnil že dnes ide výkon na celkových 14,5% spotreby (hodnoty za január 2007), pričom napr. Gabčíkovo ide asi len na 1/3 výkonu a pre nízku hladinu vôd je to aj na Váhu slabšie.

Mna by zaujimalo odkial mas toto cislo. Pokial si podelil vyrobenu energiu instalovanym vykonom vodnych elektrarni poctom hodin do roka tak ti moze vyst taketo cislo, ale to je uplne odveci cislo.

Napr. Cierny Vah:

instalovany vykon cca 600MW (nechce sa mi hladat presne)
denne ide povedzme jednu hodinu (1/24). Znamena to ze ide na 4% vykonu?

Vsetky vodne elektrarne na SK pracuju v polospickovom alebo spickovom pasme, co znamena, ze idu iba cast dna a vacsina plni najma protipovodnovu ochrannu funkciu a vyroba energie je az na druhom mieste. Slovensko nema take podmienky aby z vody vyuzilo viac. Co sa dalo rozumne vyuzit sa vyuziva, zvysok nie je ekonomicky atraktivny.

Tak toto číslo mám od otca a ten v tomto pracuje. A tomu verím. Možem sa ešte raz opýtať.

Ten posledný odstavec .. všetko viem. Ibaže nie je ešte všetko využité, potenciál je obrovský ale neni peňazí. A tie neboli ani na ďalšie 2 bloky Mochoviec. Ale možeš mať iný názor, ja ti ho neberiem.

[Honda]

Tak je mi celkom smutno, že 99% z vás má zásadné výhrady proti výstavbe nových menších vodných nádrží, kde energia je len jedna z výhod .. ale za AE by tu dvihli všetci ruky aj keby to bolo 100% spotreby a ešte 10% vývozu. Našťastie pre SR na toto nikdy nebude dosť zdrojov.

[mapman]

V jadrovom výzkume a vobec tejto submolekulárnej fyzike vidím veľkú budúcnosť, preto som tiež za AE aj na SK aj inde v Európe. Počul som aj niečo o využívaní Lithia pre budúce energetické zdroje, len na to nie su zatiaľ technológie. A keď sme už u tej budúcnosti, v čom sa vobec skrýva potenciál jak planéty Zeme tak vesmíru, v čom ho vidíte vy?

[Honda]

V jadrovom výzkume a vobec tejto submolekulárnej fyzike vidím veľkú budúcnosť, preto som tiež za AE aj na SK aj inde v Európe. Počul som aj niečo o využívaní Lithia pre budúce energetické zdroje, len na to nie su zatiaľ technológie. A keď sme už u tej budúcnosti, v čom sa vobec skrýva potenciál jak planéty Zeme tak vesmíru, v čom ho vidíte vy?

Vyťažená, zničená a preplnená planéta a velké sťahovanie niekde inde.

[magnus]

Honda: mensie vodne nadrze mozu zabezpecit lokalnu spotrebu. Ale na to nemame vhodnu elektrizacnu siet. Naviac si myslim, ze Slovensko je tak male, ze zahatat kazdy kilometer akehokolvek vodneho toku by bolo nenormalne a nebezpecne. Rieka nie je iba zdroj energie, je to organicka sucast krajiny a tak k nej treba pristupovat. Civilizovanejsia cast Europy to uz pochopila a velke betonovanie a regulacie tokov tam skoncili. Naopak, hladaju sa moznosti, ako vratit do riek zivot a ako rieku uvolnit zo zovretia hradzi. Ono sa to totiz osvedcilo aj ako - paradoxne - protipovodnova ochrana. Normalne fungujuca rieka s normalnymi brehmi dokaze pocas povodne absorbovat dost velku cast vody do strkovych naplavov v ktorych tecie. Je to odskusane, ako priklad uvadzam Dansko. Mozem Ti poskytnut podklady ak by si chcel, mam xeroxnute, bol som tam pozriet. U nas sme v tomto tak 50 rokov pozadu. Takisto ako v celkovom pristupe k planovaniu vyuzitia krajiny.
Ked vodnu elektraren tak precerpavciu. K Mochovciam by mala byt postavena PVE Ipel, neviem, v akom stadiu presvedcovania su SE voci ENELu. To je podla mna velmi rozumna alternativa - vysoky vykon v spicke, minimalny dopad na zivotne prostredie, vyuzitie hlucheho vykonu tepelnych a jadrovych elektrarni. Toto je podla mna cesta.
Dalej je tu moznost obnova vazskej kaskady. Este je tam moznost zvysit vykon modernizaciou strojov, zvacsenie akumulacneho objemu precistenim nadrzi a aknalov a podobne.
Ostatne obnovitelne zdroje - je sanca na ich vyuzitie na lokalnej urovni, ale nikdy nebudu moct zabezpecit hlad po energii. V tom uz spominanom Dansku maju zaujimavy system na spracovanie biomasy. Da sa dohromady skupinka obci, vybuduju si jednu biostanicu, kam sa zvaza vsetok biologicky odpad - z kravinov, zo zump, zo stajni, kralikarni, zahrad. Vo velkej kadi (obrazne povedane) sa to cele nechava vyhnit a vzniknuty bioplyn je lokalnymi plynovodmi distribuovany spat do zucastnenych obci na vykurovanie a podobne. Funguje to tam uz desatrocia. Je to len vec pristupu samospravy, chcenia a dohody.
Biomasa v style rychlorastucich drevin - to mi zavana opat privelkym zasahom do ekosystemu. Na taketo monokultury s jedinym vyuzitim by sme sa nemali moc orientovat, ak tak len v malom na lokalnej urovni.
Splynovanie dreva - tiez sanca na vyuzitie na kurenie.
Drevene pelety a brikety - moze byt tiez na lokalnej urovni na kurenie a likvidaciu drevneho odpadu.
Veterna energia - snad len v Bratislave, tam stale fuka Inde je to velmi nepravidelne.
Slnecna energia - opat je efektivna len v juznych oblastiach slovenska s vyssim poctom slnecnych dni v roku. Napriklad u nas v Ziline je to dost zabite. Furt je zamracene alebo hmla.
Geotermalna energia - tu je este nedoceneny potencial, najma co sa tyka nizkopotencialovych zdrojov, teda tzv. tepelne cerpadla. To by mohlo mat uplatnenie aj na Slovensku. Vysokoteplotnych zdrojov (geotermalnych vrtov - pramenov) je malo, ich spristupnenie je takisto znacne nakladne a v sucasnoti sa nimi plytva len na vselijake kupaliska a XXXlandie (tatra, aqua, novo a cojaviemesteake). Zmysluplne vyuzitie tejto energie na kurenie a produkciu este u nas nefunguje, az na par lastoviciek - Galanta, Kosice, Besenova. A opat - vyskyt takychto zdrojov je viazany vacsinou len na vacsie kotliny Slovenska - juhoslovensku, vychodoslovensku, liptovsku. Inde je to horsie. Vid Atlas geotermalnej energie Slovenska.
Tepelne zdroje na baze fosilnych paliv - no, neviem, co je hrosie, ci jadrovka alebo tepelna elektraren.
Takze mne osobne najvhodnejsie vychadza kombinacia JE+PVE+VE pre zabezpecenie energie velkych aglomeracii, a lokalne doplnenie malymi tzv. obnovitelnymi zdrojmi na miestnej urovni. Stavat vsak zabezpecenie energie celej krajiny na systeme malych vodnych elektrarni, na veternych vrtuliach a podobne, to sa mi zda vcelku silna fantazia - ak nie priam zavadzanie.