Multimodálny koridor
Odoslané: 04. Nov 2005 13:03
multimodalny koridor:
Po pade zeleznej opony sa zistilo, ze existujuce dopravne spojenie východ-zapad je nedostatocne (dosledok historickeho vyvoja a izolacie vychodu).
Preto boli zvolane 3 paneuropske dopravne konferencie - Praha (1990 alebo 1991), Kreta (1994) a Helsinky (1997). Ich aktermi boli Europska komisia (EU), Europska hospodarska komisia (OSN) a Europska komisia ministrov dopravy (OECD), plus samozrejme jednotlive staty. Na nich boli ustanovene tzv. paneurópske multimodalne dopravne koridory a paneuropske multimodalne dopravne oblasti.
Multimodálny znamená, že majú sluzit viacerym dopravnym modom - druhom dopravy (cesta, zeleznice, voda).
Na Krete bolo dohodnutych 9 tychto koridorov na uzemi vychodnej polovici Europy, v Helsinkach sa pridal este jeden a 4 paneuropske oblasti.
Zhruba od roku 1990 sa v EU samotnej zacali rozvijat TEN - transeuropske siete v oblasti dopravy (TEN-T), energetiky a telekomunikacii. Kedze sa zacalo schylovat k rozsirovaniu EU o vychodnu cast Europy, ukazalo sa potrebne rozsirit TEN-T aj na vychod, takze v druhej polovice 90-tych rokov zacal tzv. TINA proces (Transport Infrastructure Needs Assessment) pre tieto krajiny. Sekretariat sidlil vo Viedni a v oktobri 1999 vydal finalnu spravu.
TINA siet sa nasim vstupom do EU stala TEN-T.
TINA (TEN-T) siet je vacsia ako paneuropske koridory a nevyhnutne to nemusia to byt ani tie iste trasy.
TINA mala tzv. hlavne a doplnkove trasy. Hlavne trasy su u nas totozne s paneuropskymi dopravnymi koridormi (IV - D2, Va - D1, VI - D3) a doplnkove su u nas navyse voci paneuropskym koridorom - R3 od D1 na juh a cela R4.
A este dodatok: Okrem TEN existuje este aj TEM. Projekt TEM (Trans-European North/ South Motorway Network Project ) patrí k najstarším regionálnym infraštrukturálnym projektom v histórii Európskej dopravy. V roku 1972 vlády Poľska a Maďarska predložili na rokovanie OSN spoločnú žiadosť o pomoc pri príprave a výstavbe projektu Transeurópskej diaľnice Sever - Juh (TEM). Projekt bol prijatý Ekonomickou hospodárskou komisiou Spojených národov a 1. 9. 1977 bol v Ženeve na zasadnutí EHK OSN návrh projektu odsúhlasený a ratifikovaný 10 štátmi. V súčasnosti realizuje projekt TEM 13 členských štátov (Bosna - Hercegovina, Bulharsko, Česká republika, Gruzínsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Taliansko, Turecko a Srbsko) a tri krajiny majú štatút pozorovateľa (Švédsko, Ukrajina a Čierna Hora).
Ako pozeram, trasovanie u nas je D1, D2, D3, R4, R3 od D1 na juh a R1 od TT po BB.
Po pade zeleznej opony sa zistilo, ze existujuce dopravne spojenie východ-zapad je nedostatocne (dosledok historickeho vyvoja a izolacie vychodu).
Preto boli zvolane 3 paneuropske dopravne konferencie - Praha (1990 alebo 1991), Kreta (1994) a Helsinky (1997). Ich aktermi boli Europska komisia (EU), Europska hospodarska komisia (OSN) a Europska komisia ministrov dopravy (OECD), plus samozrejme jednotlive staty. Na nich boli ustanovene tzv. paneurópske multimodalne dopravne koridory a paneuropske multimodalne dopravne oblasti.
Multimodálny znamená, že majú sluzit viacerym dopravnym modom - druhom dopravy (cesta, zeleznice, voda).
Na Krete bolo dohodnutych 9 tychto koridorov na uzemi vychodnej polovici Europy, v Helsinkach sa pridal este jeden a 4 paneuropske oblasti.
Zhruba od roku 1990 sa v EU samotnej zacali rozvijat TEN - transeuropske siete v oblasti dopravy (TEN-T), energetiky a telekomunikacii. Kedze sa zacalo schylovat k rozsirovaniu EU o vychodnu cast Europy, ukazalo sa potrebne rozsirit TEN-T aj na vychod, takze v druhej polovice 90-tych rokov zacal tzv. TINA proces (Transport Infrastructure Needs Assessment) pre tieto krajiny. Sekretariat sidlil vo Viedni a v oktobri 1999 vydal finalnu spravu.
TINA siet sa nasim vstupom do EU stala TEN-T.
TINA (TEN-T) siet je vacsia ako paneuropske koridory a nevyhnutne to nemusia to byt ani tie iste trasy.
TINA mala tzv. hlavne a doplnkove trasy. Hlavne trasy su u nas totozne s paneuropskymi dopravnymi koridormi (IV - D2, Va - D1, VI - D3) a doplnkove su u nas navyse voci paneuropskym koridorom - R3 od D1 na juh a cela R4.
A este dodatok: Okrem TEN existuje este aj TEM. Projekt TEM (Trans-European North/ South Motorway Network Project ) patrí k najstarším regionálnym infraštrukturálnym projektom v histórii Európskej dopravy. V roku 1972 vlády Poľska a Maďarska predložili na rokovanie OSN spoločnú žiadosť o pomoc pri príprave a výstavbe projektu Transeurópskej diaľnice Sever - Juh (TEM). Projekt bol prijatý Ekonomickou hospodárskou komisiou Spojených národov a 1. 9. 1977 bol v Ženeve na zasadnutí EHK OSN návrh projektu odsúhlasený a ratifikovaný 10 štátmi. V súčasnosti realizuje projekt TEM 13 členských štátov (Bosna - Hercegovina, Bulharsko, Česká republika, Gruzínsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Taliansko, Turecko a Srbsko) a tri krajiny majú štatút pozorovateľa (Švédsko, Ukrajina a Čierna Hora).
Ako pozeram, trasovanie u nas je D1, D2, D3, R4, R3 od D1 na juh a R1 od TT po BB.