Tunelárska telenovela
05.06.2005 09:00
Stavbársky kolos s vyše päťdesiatročnou tradíciou zostal na kolenách a pomaly dodýchava. Kto ho má na svedomí?
Vytunelovaný Hydrostav je už tretí rok v konkurze. Z deviatich nedávno obvinených v kauze tunel Branisko a úsek diaľnice D1 Ladce – Sverepec sú dvaja, Robert V. a Milan G., za mrežami. Ďalších dvoch, Alexandra H. a Tomáša H., hľadá polícia v zahraničí. Roberta B., Ladislava Č., Ivanu D., Leonarda G. a Romana T. stíhajú na slobode. Z kedysi obrovského podniku s bohatou tradíciou zostala iba škrupina. Vyzerá to tak, že sa blíži čas hádzania smútočných vencov aj do jeho vodného diela Gabčíkovo. Najväčší dodávateľ vysokokapacitných inžinierskych sietí, vodovodov, plynovodov, čistiarní odpadových vôd a ekologických závodov na recykláciu a spracovanie triedených odpadov zrejme čoskoro zostane iba v spomienkach.
KRACH NEBOL NUTNÝ
Podľa slov Ing. Ivana Čarnogurského, prezidenta Zväzu priemyselných podnikateľov Slovenska a niekdajšieho riaditeľa Hydrostavu, nastal krach tohto podniku po jeho odchode z postu. "Moje odvolanie bolo vyslovene politické, pretože keď Mečiar roku 1994 vyhral voľby, odďaľoval zloženie vlády až do novembra. V deväťdesiatom piatom naplno obsadil Fond národného majetku a ten ma ako stopercentný akcionár na valnom zhromaždení po piatich rokoch z funkcie odvolal,“ vysvetľuje Ing. Čarnogurský.
"Potom tam Mečiar dosadil skorumpované kádre, ktoré o modernom riadení podniku nemali predstavu. Hydrostav dostali do rúk piati ľudia doslova zadarmo – dvojmiliardový podnik za stodvadsať miliónov. Prvú splátku mali zaplatiť 40 miliónov, na ktoré dostali pôžičku z banky, a zvyšok na splátky do dvoch rokov. Napokon to za nich z podnikových peňazí splatil Hydrostav na poslednú chvíľu,“ pokračuje. V podstate nejde o zložitú matematiku. Veď v júni 1995 mal Hydrostav bilančný zisk 145 miliónov korún. O šesť mesiacov neskôr bol však zisk už o 40 miliónov nižší. Podnik plával postupne dolu vodou, až kým sa v roku 2000 nedostal do straty. Keď bol naňho v roku 2002 vypísaný konkurz, mal už registrovanú stratu 1,7 miliardy (!). "Krach nebol nutný. Bolo to diletantstvo – zámer zopár ľudí, ktorí začali veľmi lukratívne majetky rozpredávať. Neschopnosťou doviedli podnik do krachu,“ tvrdí Ing. Čarnogurský.
MILIÓNOVÝ ODLIV
Situácia naberala na obrátkach v decembri 2001. Ani nie týždeň pred Štedrým dňom menovali do predstavenstva podniku troch ľudí – podnikateľov z okolia Piešťan. "Boli nastrčení. Veď ešte rok po vyhlásení konkurzu prichádzali správcovi nimi podpísané pohľadávky. Napríklad zmluva, že komusi predajú Hydrostav, a keď to neurobia do stanoveného termínu, zaplatia úhradu 800 miliónov korún. To je ten viditeľný krach,“ podotýka. Tri dni po objavení sa spomínaných troch ľudí – predsedu predstavenstva Milana G. a členov Ladislava Č. a Milana K. – začali peniaze pôvodne určené Hydrostavu (stavba diaľnice Ladce - Sverepec) plynúť na fiktívny účet. Vychádzali z dodatku zmluvy medzi Slovenskou správou ciest (SSC) a Hydrostavom.
Do apríla 2002 tak na účet Prevádzky predajných automatov "odtieklo“ okolo 204 miliónov. Dodatok podpísali členovia predstavenstva Leonard G. a Roman T. na podnet predsedu dozornej rady Alexandra H. Podobný systém zafungoval od februára 2002 do apríla 2002 (ďalších 44 miliónov korún). Tentoraz peniaze na fiktívny účet posielala Vodohospodárska výstavba. Samozrejme, ani Vodohospodárska výstavba, ani Slovenská správa ciest to netušili. Podivuhodné veci sa však diali aj naďalej. "Napríklad zrazu vznikli štyri eseročky a zamestnanci aj s celým vybavením sa v nich ocitli. A potom prostredníctvom týchto troch ľudí došlo k rozpredaju. V pozadí záhadne figurovali aj veľké podniky – najväčšia časť sa akože odpredala Inžinierskym stavbám Košice, ktoré už vtedy boli majetkom Istrokapitálu. Vyšetrovalo sa to pred dvomi rokmi. Policajti zistili, že veľké množstvo strojov v miliónových hodnotách predali istej firme na Moravu. Samozrejme, uplatnili si vrátenie DPH – asi 300 miliónov. No a tie isté stroje sa k nám vrátili ako šrot. Veď ešte dnes, keby niekto hľadal, tak na mnohých nájde vyrazené Hydrostav a číslo,“ pokračuje Ing. Čarnogurský.
BIELE KONE
"Bol tu strašný evidenčný neporiadok, strácalo sa všetko možné. Pátral som po zmluvách a údajoch. Napríklad som si niečo uplatňoval na tretej strane, odpísali mi, že to už dávno zaplatili mojim právnym predchodcom,“ rozpráva o strastiach konkurzu JUDr. Jozef Bolješik, súdom stanovený správca konkurznej podstaty. Na adresu spomínanej trojice z predstavenstva, o ktorej sa okolie vyjadrovalo ako o bielych koňoch, poznamená: "Okolie má pravdu. Svojím spôsobom nerozhodovali o ničom, ale podpisovali to, čo im kto dal. Máme pochybnosti o niektorých dokladoch a dokumentoch, ktoré sa objavili po vyhlásení konkurzu.“So štatutármi Hydrostavu prakticky nemá nijaký kontakt. V zmysle konkurzného zákona im totiž vzniká povinnosť, aby mu ako súdom menovanému správcovi predložili obchodné knihy, doklady a poskytli informácie. Tvrdí, že do dnešného dňa sa tak nestalo. Preto podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia konkurzného konania.
"VEĽKÝ BAZÁR“
Hydrostavácky majetok sa v týchto dňoch rozpredáva, momentálne v druhom kole. V auguste minulého roka totiž schôdza veriteľov konečne schválila plán speňaženia majetku Hydrostavu a zaviazala správcu k jeho novému oceneniu. "Na základe toho sme na jar začali prvé kolá predaja majetku úpadcu. Predávame hnuteľný majetok a jednotlivé nehnuteľnosti. Zatiaľ sme predali spoluvlastnícky podiel v Technopole, pozemok na Galvaniho ulici v Bratislave, garáže v Šali a ubytovňu v Komárne. Aktuálne ponukové konanie sa skončilo 1. júna,“ dodáva. Z "menších“ vecí je napríklad na predaj budova konskej železnice na Krížnej v Bratislave - 21,6 milióna korún. Mala o ňu záujem aj mestská časť Bratislava-Nové mesto. Konkurz bude trvať dovtedy,kým sa celý majetok Hydrostavu nespeňaží.
Málokedy sa však podarí takýto konkurz skončiť do piatich rokov. "Myslím, že potrvá ešte najmenej trištyri roky. Predaj nehnuteľností sa môže skončiť aj skôr, ale zostanú ešte pohľadávky, ochranné známky,“ zamýšľa sa JUDr. Bolješik. Prihlásených pohľadávok má vytunelovaný podnik takmer za 4,8 miliardy korún. Pred rokom v apríli z nich na prieskumnom pojednávaní uznali len 1,16 miliardy korún. Zvyšok sú popreté pohľadávky, ktoré sa budú ďalej preverovať. Cifry sa teda ešte vykryštalizujú. Počet veriteľov sa zatiaľ zastavil na počte 2 360. Ale medzi nimi nenájdete niektorých pracovníkov, ktorým Hydrostav ešte nevyplatil mzdy. Hoci nedávno vyplatil svojim zamestnancom 22 miliónov korún, ktoré im dlhoval ešte pred vyhlásením konkurzu. Podľa papierov má Hydrostav majetok v nehnuteľnostiach za približne 1,35 miliardy korún. Niekdajší "hydrokolos“ má zrejme svoje dni spočítané. Kedysi zamestnával vyše desaťtisíc ľudí, v súčasnosti je to približne stotina. Odborníci tvrdia, že ide o klasický prípad tunelovania. Podľa slov Ivana Čarnogurského by celá táto kauza pokojne mohla byť námetom na telenovelu. Kto však stál za spomínanými bielymi koňmi, zatiaľ zostáva záhadou. Iba vyšetrovací spis pomaly naberá na váhe.
http://www.lesk.zoznam.sk/cl/11246/1038 ... %E8%EDkovo