Stránka 1 z 2

D1 tunel Šibeník

OdoslaťOdoslané: 11. Feb 2006 15:35
od Adaios
Tento tunel sa bude nachadzat na useku D1 Jánovce – Jablonov. Jeho dlzka je 600 m.

Viac info najdete tu: http://www.ndsas.sk/index/index.php?ids ... 96&lang=sk

OdoslaťOdoslané: 16. Feb 2006 11:33
od Branco
600 m tunel určite nepatrí k najdlhším a najkomplikovanejším. A výstavba len tunela pri pomalšom tempe môže trvať dva roky, pri rýchlejšom s PPP možno 1 rok.

OdoslaťOdoslané: 16. Feb 2006 12:30
od Adaios
Branco napísal:600 m tunel určite nepatrí k najdlhším a najkomplikovanejším. A výstavba len tunela pri pomalšom tempe môže trvať dva roky, pri rýchlejšom s PPP možno 1 rok.


Ale nachadza sa na D1. :wink:

OdoslaťOdoslané: 16. Feb 2006 19:32
od Lenny
Branco napísal:600 m tunel určite nepatrí k najdlhším a najkomplikovanejším. A výstavba len tunela pri pomalšom tempe môže trvať dva roky, pri rýchlejšom s PPP možno 1 rok.


Jak to chceš udělat za rok. To je málo. Vždyť tunel Valík na plzeňském obchvatu potřebuje na výstavbu 805 dnů., a to má okolo 400 m.

OdoslaťOdoslané: 16. Feb 2006 20:45
od Dialniciar
Ale Lenny nechaj to tak. Tu si každý myslí, že výstavba tunela sa dá urýchliť týmito spôsobmi:

1. čím kratší, tým menej času a reálny je aj 1 rok pri dĺžke pod 1 km
2. ak je PPP tak ide všetko a rýchlejšie.

Nič proti nikomu nemám, ale stačí si tu prečítať témy k tunelom a diaľniciam. :lol:

OdoslaťOdoslané: 16. Feb 2006 22:59
od johhan
Nechcem rýpať ale ako to je zo stavbou tunela presne ? Lebo sa mi zdá čím su lepšie technológie tak tým to dlhšie trvá.

Na Valík treba podľa Lennyho 805 dní a to má 400m.

Sitiny razili 14 mesiacov + rok na dokončenie. Teda razili za deň cca 2*1,5 m v nie moc dobrých podmienkach. Ak mám 600 m tunel a razím denne 2*1,5 m tak na prerazenie potrebujem 200 dní. a približne dalších 200 dní na betonáž a technológiu tak mi vychádza 14 mesiacov komplet :-)

Na trati BB - Diviaky vedeli postaviť komplet 576 m tunel za necelý rok 11 mesiacov a dačo. A to na zosuvnom svahu s nízkym nadložím.

Čremošniansky razili 20 mesiacov a to tempom až 6,5m za 24 hodín. A to razili skoro ručne :wink:

OdoslaťOdoslané: 17. Feb 2006 09:38
od random
ked siprecitate na rail.sk pribehy o razeni slovenskych tunelov tak zistite ze pri razeni bujanovskeho tunela dokazali porazit rychlorazicov z ciech (nepamatam aky tunel razili ... ale asi ten najdlhsi zeleznicny tunel v CR) ... ty dosahovali vykonu az 12m/d!!!! :) ... tomu sa povie rychlorazenie ...

OdoslaťOdoslané: 17. Feb 2006 09:56
od random
... este ma tak napada jedna drobnost ... dneska sa najcastejsie razi na plny profil ... teda presnejsie najprva sa vyrazi kalota ... urobi sa primarne ostenie ... a ked je celba uz daleko tak sa tunel vyrazi na plny profil (odstrani sa hornina zo spodku tunelovej rury ... niekde tu bolo aj videjko ako big nakladac odpradava stredovy stlp z tunelovej rury) ... v minulosti to bolo trohu inak ... najprv sa prerazila jedna (alebo dve nad sebou) smerove stoly ... potom sa upravili na pozadovane rozmery a tvar a zaistili docasnym bednenim ... potom sa vyrazila kalota ... zaistila sa ...a tak sa vyrazil plny profil ... a po vytvoreni primarnehoostenia sa docasne drevenne bednenie rozobralo ... no casto sa stavalo ze v slerovej stole niekoho zasypalo ... teraz je to takmer nemozne

OdoslaťOdoslané: 17. Feb 2006 10:37
od JG
Dlhe tunely sa razia rychlostou az niekolko stoviek metrov za mesiac. Celkovy priemerny postup na tuneli Laerdal bol az 450 metrov za mesiac. Na Visnovom to za jeden mesiac poskocilo s TBM az o 400 metrov.

Betonovat sa moze uz pocas razenia, takze 600 metrovy od prveho vykopu po dokoncenie betonaze moze trvat bez nahanania terminov do 1 roka a potom este montaz technologie niekolko mesiacov.

OdoslaťOdoslané: 17. Feb 2006 11:42
od Lenny
1. prosince 2003 byla zahájena výstavba. Ražba začala 7. dubna 2004. 24. července 2004 byla proražena střední štola tunelu. 25. dubna 2005 proběhla slavnostní prorážka tunelu. :arrow: Trvala rok. Do konce roku 2005 byla vybetonovány hloubené části a jižní tubus. Teď probíhá izolace a betonáž severního tubusu. Úsek se bude otvírat 6. 10. 2006.

Zahájení trvalo 4 měsíce, razící práce rok a betonáž jednoho tubusu a hloubenných části 7 měsíců. Přitom na stavbě je jen jedna bednící forma, kdyby byly dvě tak by realizace trvala déle, ale zase by byla dražší. 8)

OdoslaťOdoslané: 17. Feb 2006 13:54
od random
JG napísal:Dlhe tunely sa razia rychlostou az niekolko stoviek metrov za mesiac. Celkovy priemerny postup na tuneli Laerdal bol az 450 metrov za mesiac. Na Visnovom to za jeden mesiac poskocilo s TBM az o 400 metrov.

Betonovat sa moze uz pocas razenia, takze 600 metrovy od prveho vykopu po dokoncenie betonaze moze trvat bez nahanania terminov do 1 roka a potom este montaz technologie niekolko mesiacov.


no hej ale nemozes porovnavat rychlost razenia TBM a NRTM ...sak to vies sam ... obe technologie su diametralne rozdielne a aj ich pouzitie... a unas sa asi nikdy nepouzije TBM (ked tak na tunel pod tatrami a dargov vypadol (aj to je otazne ci by to vyslo lacnejsie ak aj) ... na male karpaty by som nevsadzal .. no toto je este jedna s moznosti) ... to je skoro take ako ked sa rozobera cesta frezou a zbijackami (velmi hrube prirovnanie - ale na opatskom to bolo mozne sledovat - asi 2km asfaltu zmizlo do tyzdna inak by to trvalo o poznanie dlhsie)

OdoslaťOdoslané: 20. Feb 2006 09:26
od JG
To je otazka ci sa u nas bude pouzivat TBM. Na to treba zabezpecit plynule financovanie a nie ako na Horelici alebo Visnovom, ze 1 mesiac sa robi a dva mesiace (alebo aj viac) nie su peniaze, tak sa stoji. Aj odstaveny TBM stoji nemale peniaze.

Na Visnovom sa pocas 13 mesiacov s TBM vyrazilo 3055 m. Rychlost postupu napriek zdrzaniam v poruchovych zonach bola podstatne vyssia ako by sa razilo so samotnym NRTM. Kedze uz existuje prieskumna stolna, moze byt vacsina poruchovych zon vopred spevnena z prieskumnej stolne. Niektori odhaduju dobu razenia Visnoveho pomocou TBM v kombinacii s NRTM na menej ako 2 roky.

Pre kratke tunely do 1 km sa zrejme neoplati pouzit TBM.
Na Visnovom sa NRTM pocas celeho obdobia priemerne razilo cca 66 m/mesiac. Niektore mesiace sa vsak prakticky nic nerobilo.

Podobne tempo by pre 600m Sibenik razeny z oboch stran NRTM, znamenalo dobu razenia 4,5 mesiaca. Ale 600 metrovy tunel sa da razit 4 mesiace alebo aj skoro 4 roky ako Horelica.

OdoslaťOdoslané: 21. Feb 2006 20:47
od Adaios
Celkovo by mohla vystavba tunela dlheho 600 m trvat aj s instalovanim prislusnych technologickych zariadeni 1-1,5 roka. Zalezi od podmienok geologie, vystavby dialnice samotnej pred a za tunelom a od podmienok financovania stavby. PPP ani nikto iny nedokaze postavit tunel rychlejsie ak nastanu problemy v danych bodoch. :wink:

OdoslaťOdoslané: 14. Júl 2006 16:06
od Branco
Neviete niekto, bude to hĺbený, alebo razený tunel?

OdoslaťOdoslané: 14. Mar 2007 10:43
od Dialniciar
Informácie zo stránky NDS:

Základné údaje:
Plánuje sa vybudovať obidve tunelové rúry súčasne ako tunely s jednosmernou dopravnou premávkou, s možnosťou úniku do druhej tunelovej rúry pomocou priečnej prepojovacej chodby pre chodcov, nachádzajúcej sa v strede tunela. Výstavba tunela pozostáva z razenej a hĺbenej časti. Tunel sa bude raziť podľa NRTM.
Smerové vedenie tunelových rúr: Trasa severnej a južnej tunelovej rúry je osadená od osi diaľnice na dosiahnutie potrebnej vzájomnej vzdialenosti tunelových rúr. Obidve tunel. rúry sú v pravotočivom oblúku: severná R=1700 m, južná R=2693 m.
Výškové vedenie: Tunel. rúry sú vo vrchol. zakružovac. oblúku s pozdĺžnym sklonom +3,5% a -4,5%. Priečny sklon vozovky je 2,5%.

Staničenia portálov a dĺžky tunelových rúr:
severná tunelová rúra ZP: 0,334 km VP: 0,920 km dĺžka 586 m

južná tunelová rúra ZP: 0,337 km VP: 0,932 km dĺžka 615 m


Inžiniersko–geologický a hydrogeologický prieskum:

V navrhnutej trase tunela je horninové prostredie rozčlenené na kvázihomogénne úseky:

sev. tunel. rúra – 0,354 – 0,824 km
juž. tunel. rúra – 0,357 – 0,824 km
V tomto úseku sa predpokladá výskyt zdravých až nezvetraných pieskovcov s výskytom medzivrstevných preplastkov ílovcov. Vývery vody sa predpokladajú málo výdatné- 0,2 l/s.

Zatriedenie podľa normy B2203 je B1 (hornina drobivá, lámavá).Predpokladá sa technologická trieda 3-4 (zhoršené podmienky) pre razenie z dôvodu tvorby nadvýlomov. Profil tunela – bez spodnej klenby.

sev. tunel. rúra – 0,824 – 0,900 km
juž. tunel. rúra – 0,824 – 0,932 km

Tento úsek sa začína tektonickou poruchou, po ktorej došlo k poklesu súvrstvia ílovcov s málo hrubými polohami pieskovcov. Subhorizontálne až horizontálne uloženie vrstiev ílovcov, ako aj laminovaná až tenkodoskovitá vrstevnatosť s veľkou hustotou diskontinuít, je pre razenie nepriaznivá, z dôvodu vypadávania a tvorby nadvýlomov v stropných častiach. Celkové prítoky vody v tomto úseku – 0,2 l/s. Zatriedenie podľa normy B2203 je C. Predpokladá sa technologická trieda 5-7 (zlé podmienky) pre razenie.

Profil tunela – so spodnou klenbou.

Na základe tejto klasifikácie vychádza návrh predpokladaných dĺžok priečneho profilu tunela bez spodnej klenby a so spodnou klenbou pre obidve tunel. rúry:

profil bez spodnej klenby – celková dĺžka – 791 m
profil so spodnou klenbou – celková dĺžka – 330 m
Navrhovaná plocha priečneho rezu výrubu:

s dolnou klenbou – 90 m2
bez dolnej klenby – 82 m2

Zariadenia v tuneli:
Navrhnuté sú výklenky SOS vo vzdialenostiach 150 m, výklenky pre hydrant požiarneho vodovodu sú rozmiestnené á 100 m, pri portáloch sú vonkajšie hydranty, hlásky a kamery, atď.

Vetranie tunela je navrhnuté ako pozdĺžne pomocou prúdových ventilátorov.

Pre zabezpečenie prevádzky tunela je navrhnutý objekt pri východnom portáli sev. tunel. rúry, kde bude umiestnená rozvodňa VN, NN, miestnosť záložného zdroja a trafo.

Zdroj: NDS, http://www.ndsas.sk/index/index.php?ids ... 96&lang=sk

OdoslaťOdoslané: 31. Dec 2007 20:43
od 007toso007

OdoslaťOdoslané: 03. Jan 2008 20:04
od Dialniciar


O tomto sa na fóre píše už v dvoch vláknach. Ale ide len o vizualizáciu a tá nepovie nič konkrétne o stavbe tunela. :wink:

OdoslaťOdoslané: 03. Jan 2008 20:06
od 007toso007
uz viem , uz mi viacery na to napisali ale ta to som vtedy, ked som to tu daval este necital vsetky fora a som nechapal co znamena , ked je ten taky obrazok pred nazvom fora oranzovy , ale uz viem :D

OdoslaťOdoslané: 08. Nov 2009 23:14
od atlantis
Takže výstavba tohto tunela má konečne začať v marci budúceho roka. Kompletná výstavba 17mesiacov pričom samotné razenie 4 až 5mesiacov, čo je dosť zaujímavé. Žeby sa tam angažoval Tubau ako na Boriku ?

OdoslaťOdoslané: 08. Nov 2009 23:41
od Andrej
Ani ma to neprekvapuje. Tych cca 530 m, ktore sa budu razit, predsa nemoze trvat dlhsie nez pol roka, pokial sa nevyskytne nejaky problem.

+ tieto vizualizacie tu tusim este neboli :)
http://62.169.168.52/foto_projekty_v3.php?id=10
http://62.169.168.52/foto_projekty_v2.php?id=10

OdoslaťOdoslané: 09. Nov 2009 07:47
od racto
nefunguju mi tie linky :(

OdoslaťOdoslané: 09. Nov 2009 10:32
od bystrican
mne funguju,pekne vizualizacie...

Re: D1 tunel Šibeník

OdoslaťOdoslané: 03. Máj 2010 16:38
od atlantis
Cez víkend som bol obhliadnuť ako postupujú práce. Pravdu povediac som bol dosť prekvapený ako sa to tam zmenilo. Maká sa tu z oboch portálových strán, napr. zo západu je už po vybagrovaní jasne patrné miesto portálovej steny, z východu chýba tak 30m. V porovnaní z ostatnými tunelmi na Slovensku jeho výstavba v pohode drží krok a trúfam si povedať že má trochu navrch. Foto čo nevidieť dodám.

Re: D1 tunel Šibeník

OdoslaťOdoslané: 06. Máj 2010 20:44
od atlantis
Tak pridavam do fotogalerie par fotografii zatial zo stavby západneho portalu tunela. http://www.dialnice.info/gallery/image.php?album_id=158&image_id=8438 http://www.dialnice.info/gallery/image.php?album_id=158&image_id=8441 http://www.dialnice.info/gallery/image.php?album_id=158&imageTrochu novinka vo fotogalerii si myslim,tak som zvedavy čo vy na to. :) Do dvoch,troch dni este pridam aj foto z vychod.portalu, ale este ich triedim.

Re: D1 tunel Šibeník

OdoslaťOdoslané: 28. Nov 2012 14:57
od Andrej
Vsetky prace na tuneli Sibenik by mala postavit pre Euroviu spolocnost Tubau. Podla ich stranky realizovali aj väcsinu prac na tuneli Bôrik ci rozne subdodavky na tuneloch Sitina, Horelica a Turecky vrch. Podla zmluvy o dielo Eurovie s NDS je cena za stavebne prace na tuneli Sibenik priblizne:
Stavebna cast 15,5 mil. €
Technologicka cast 7,5 mil. €

http://www.tubau.sk/?idi=134