Plány diaľnic a RK do budúcnosti

[Maxx787]

ano ale prave preto sa maju tieto useky stavat ako prve lebo ak je tam vela aut a je mala cena tak naco ten usek odkladat?
zoberme si obchvat PD.
intenzity: 17,9 kv a 16,4 kv
cena: 13,74 M€ zdroj: http://www.prievidza.sk/spravodajstvo/v ... ila-vlada/
dlzka: 7,39 km zdroj: http://www.prievidza.sk/spravodajstvo/p ... kutocnost/
cena za km: 13,74/7,39 = 1,86 M€/km
prepocet: 17,2 kv / 1,86 M€/km = 7,387
cize obchvat PD by mal ist do vystavby skor ako vsetky dialnice na SK.
a ano je to pravda preco by sme mali stavat drahe riesenia pre par aut ked mozme stavat ako prve riesenia ktore pomozu vela autam a ktore stoja zlomok ceny dialnice.
a dialnice stavat naozaj ak ide o TENT koridory a ich relativna vyhodnost je medzi dialnicami naozaj hore.

[devil]

udaje o doprave su zo scitania 2015 nie z ineko kedze ich nepovazujete za dostatocne doverihodne a data z SSC akceptujete skor.

neakceptujeme pretoze nie je mozne "prehodit" auta zo starej cesty na dialnicu smahom pera...teda klavesnice. to tak proste nefunguje. a uz uplny hardcore je ked "prehodil" celu premavku z D3 hp-strazov na D1 hp-ll. to ani na diskusiach na pravde sa len tak nevidi.

[devil]

Sverepec - nezmyselne dodatky a buranie uz postavenych nezakonzervovanych stlpov urobili svoje, 2,5 nasobne navysenie ceny, za Dzurindu 1998-2002 bezna vec. Sverepec - PB - rychlostny priplatok, za 22.5 mesiaca taky usek cez mesto, to nema u nas obdobu.

ano ale na druhej strane sverepec sa zacal stavat mozno pred 20 rokmi za vtedajsie ceny. a po 20 rokoch mame narocny usek na R2 za 25 mega/km ktoreho ekonomicka vynosnost sice nekonkuruje beznym usekom D1 ale tym narocnejsim urcite, nehovoriac o D3. zo seriozne pripravovanych R2 sa da spochybnovat soroska a to je tak vsetko.

[Jano1]

sverepec sa zacal stavat mozno pred 20 rokmi za vtedajsie ceny

Zacal, ale potom to Dzurindova vlada zastavila a vystavba pokracovala po niekolkych rokoch za Dzurindove dodatky. Teda nestaval sa za ceny, za ktore sa stavalo ked sa zacal stavat.

zo seriozne pripravovanych R2 sa da spochybnovat soroska a to je tak vsetko.

Ohanas sa tym, ze co sa seriozne pripravuje. Visnove ci Radola sa seriozne pripravuju uz desiatky rokov a pre vodicov vysledok este horsi ako niekde na trase vychodnej R2, lebo na trase R2 prechadzaju plynule.

Batka - Figa sa predsa pripravuje, v sucasnosti by tam bola intenzita, keby bola tam RC 4 tisic v/24h, nestacia na take intenzity rekonstrukcie cesty. Pre 20 tisic v/24h v Radoli chces rozsirovat cestu I.triedy a tam kde su intenzity na ceste I.triedy 5 tisic, chces paralelnu RC.

Vyhlasenie vo forme "my to chceme", ked by tam dnes, keby tam bola RC jazdilo 4-5 tisic v/24h nie je namieste.

[devil]

pozri sa batka ani mytna nemozu zato ze co sa do*** na severe. ani ze meciar dodrbal celu republiku a dzurinda mal prazdnu kasu. faktom je krivan-tomasovce je ekonomicky plne porovnatelny s hp-ll-ds a verim tomu ze aj obchvat KE ci D1 za dargovom. tak ich treba postavit. batka tiez vychadza dobre, rekonstrukcia neriesi obchvaty a ktovie do akej miery by sa zlepsilo katastrofalne smerove a vyskove vedenie - suvisla 50-ka mimo obce. to nie je ze "my chceme" ale hlavne priority BB a KE kraja.

[rastislav5]

Metodika Utvaru hodnoty za peniaze je konecne na svete: https://www.mfsr.sk/files/archiv/91/pri ... 191218.pdf

[metelesku.blesku]

Ľaľa, oni to zverejnili aj napriek Erszséghovmu truc podniku

[devil]

plno popisov a ziadne vzorce. nevieme co bude mat aku vahu v ramci tych 90 percent, 10 percent pre znizenie nezamestnanosti je bez ohladu ci prechadza len slabo ale viac zaludnene oblasti.

pise sa o strategickom cieli core-tent cize zrejme pridavana vaha navyse, tomu sa hovori protekcia. pri presmerovani dopravy vraj 80 percent aut prejde na dialnicu co je skor maximum ale urcite nie priemer. vraj pri obchvatoch "mensich miest" treba vychadzat zo studii. tak uvidime takych usekov je vela. na konci je uvedeny celkovy zoznam, vacsinou ide o 2 pruhy, plny profil len na:
D1 bidovce-UA hranica a tur-hub, D3 brodno-osc., R2 krivan-mytna, R4 kapusany-lipniky, R8 nitra-R2, R7 holice-d. bar.

[MuelMI]

R8 Nitra-R2 plný profil
To akože fakt?!!?!?!?!?

[Yoggy52]

hej, lebo v jednej doline treba mat RC, cestu 1. triedy a aj cestu 2.triedy.

[MuelMI]

Mozno chápem ze ta "velmi frekvenfovana,nehodova,vytazena cesta" ten "tranzitný tah" ide cez stred vsetkych dedin, ale to sa da riesit aj normalnou prelozkou 1+1 v trase NR-TO, na Slovensku su omnoho prioritnejšie úseky- južná R2,D1,D3,R4...

[metelesku.blesku]

pise sa o strategickom cieli core-tent cize zrejme pridavana vaha navyse, tomu sa hovori protekcia.

Asi si to nečítal poriadne. Žiadna pridaná váha ani protekcia, ale PRIORITA.
Priorita 1. Obnova, modernizácia ciest 1. triedy (41% v zlom alebo havarijnom stave, potreba zastaviť degradáciu)
Priorita 2. TEN-T CORE - D1, D3, R6, R3 od D1 na juh (t.j. bez severnej časti od D1 k poľskej hranici)
Priorita 3. ostatné D a R podľa vzorca 90% CBA a 10% zníženie nezamestnanosti.

V strategickej CBA kvantifikujeme všetky štandardné spoločenské prínosy dopravných projektov a zostatkovú hodnotu investície. Medzi kvantifikované prínosy patrí úspora času, zníženie nehodovosti, zníženie spotreby pohonných hmôt a prevádzkových nákladov vozidiel, zníženie emisií skleníkových plynov a exhalátov a zníženie hluku. Všetky podrobnosti o metodickom postupe, zdrojoch dát a obmedzeniach metodiky sú popísané v prílohe dokumentu. Výnos z mýta nevstupuje v zmysle metodiky do výpočtu CBA. Všetky prínosy a náklady projektov sú vypočítané na úrovni úsekov.

[devil]

kazdy tomu hovori inac. priorita bez ohladu ci usek plni meratelne kriteria=protekcia. v prilohach su pekne rozpisane ake suroviny kuchar pouziva aj to odkial ich ma len recept chyba.

[rastislav5]

Cielom UHP bolo navrhnut metodiku pre vyber priorit do roku 2030 (kapitola Zhrnutie na str. 4). Dobudovanie siete TEN-T CORE je zavazkom
Slovenskej republiky voci EU tiez do roku 2030 (str. 7 a str. 10). Za mna logicke, ze TEN-T CORE je jednou z priorit.

Potesitelne je, ze autori nezacinali od piky, ale sa inspirovali metodikami a dobrou (aj zlou praxou) zo zahranicia (v materiali sa spomina Velka Britania, Nemecko, Francuzsko, Rakusko, Svajciarsko, Spanielsko, Australia, USA).

Vzorce, koeficienty, odporucania, prognozy atd. su uvedene v odkaze c. 14 Príručka k analýze nákladov a výnosov investičných dopravných projektov https://www.opii.gov.sk/download/f/pcba ... ba2018.rar

[devil]

otazka je co sa stane ak sa preukaze ze niektory usek mimo core vychadza lepsie ako usek v ramci core.

tabulky su rozsiahle, velka cast parametrov ma priamy suvis s buducou intenzitou dopravy. cize je mozne pocitat s nadhodnotenymi intenzitami aby analyza vysla lepsie. velmi zaujimava je zivotnost vstupujuca do vypoctov. cesty len 30 rokov zato mosty a tunely vraj az 100 rokov.

[milan_KM]

Projektovaná životnosť objektov je 100 rokov. Tým sa myslí nosná konštrukcia a základy. Pozor pokiaľ dôjde k výmene zvršku (rímsy, vozovka, vybavenie) neznamená to, že most je zle postavený. Tieto časti majú životnosť jednoducho menšiu.
Tiež si netreba pliesť to, že mosty postavené za socializmu sú v zlom stave. Za toto môže hlavne vývoj konštrukcií za pochodu, napr. poznatky o predpätom betone sú úplne inde ako kedysi. Samozrejme veľkú rolu hrá kvalita výstavby. Tá bola v minulosti veľa krát mizerná, teraz by ju mal postrážiť dozor, ale vieme ako to niekedy chodí....

Rovnako v polovici 20. storočia sa ani nesnívalo o koľko stúpne zaťaženie komunikácii... Samozrejme obrovskú úlohu hrá údržba (väčšinou žiadna).

Takže tých 100 rokov je zhruba reprezentatívnych pre objekt, kým nepríde k jeho zásadnej rekonštrukcií/zbúraniu.

[devil]

dobre ale potom preco cesty len 30 rokov ? pokial sa udrziava, vymiena sa povrch, cistia sa jarky, opravuju priepusty...

[milan_KM]

Presne pre to isté ako zvršok mosta. Je to priamo namáhaná časť cesty, tznm. priamo vystavená pôsobeniu rozmrazovacích prostriedkov a hlavne vody...Odvodnenie môže byť sebelepšie ale voda nakoniec vždy zvíťazí. Teda cesta samozrejme môže prežiť dlhšie, ale voda plus nárast dopravy obmedzujú životnosť na +- 30r.... samozrejme zas nehovoríme o obrusnej vrstve teda výmene povrchu ale o podklade a odovodnení cesty (najdôležitejšia časť).

[metelesku.blesku]

otazka je co sa stane ak sa preukaze ze niektory usek mimo core vychadza lepsie ako usek v ramci core.

Napríklad to, že sa bude stavať zo štátneho rozpočtu alebo z výnosov mýta (keď sa konečne vymetie z neho sebranka, čo ho teraz vyciciava) bez pridelenia eurofondov.
Tak ako sa teraz stavajú úseky, ktpré vychádzajú horšie, ako úseky v rámci core ten-t.

[rastislav5]

Mozno by stalo za uvahu vyclenit osobitne rozpocty na vsetky 3 prioritne skupiny (cesty 1. triedy, Core TEN-T a ostatne dialnice/rychlostne cesty), tzn. rozumne rozdelit na 3 casti peniaze ktore pojdu na cestnu infrastrukturu (podobne ako boli v minulosti navrhy 40% juh 60% sever, ale teraz na 3 casti, velmi zjednodusene na tretiny) a jednotlive useky prioritizovat len v ramci kazdeho osobitneho rozpoctu.

Inou moznostou by bolo priradit kazdej prioritnej skupine jej prioritny koeficient (kde by Core TEN-T useky mali vacsi koeficient ako ostatne dialnice a rychlostne cesty) a porovnavat vsetky useky medzi sebou.

Tretou a asi najrealnejsiou moznostou je stavat podla toho, na co budu moct byt europske peniaze pouzite, tzn. rozdelenie podla prveho bodu za nas urobi Europska unia, ktora predpokladam vyraznejsie obmedzi financovanie NON-CORE TEN-T usekov z europskych penazi, ako sa bude blizit deadline dostavby. Z vlastneho rozpoctu si samozrejme budeme moct stavat, co chceme.

[devil]

Teda cesta samozrejme môže prežiť dlhšie, ale voda plus nárast dopravy obmedzujú životnosť na +- 30r.... samozrejme zas nehovoríme o obrusnej vrstve teda výmene povrchu ale o podklade a odovodnení cesty (najdôležitejšia časť).

aj tak nechapem. most nevydrzi 100 rokov ani pri perfektnej udrzbe ani keby boli intenzity spred 30 rokov. bezna cesta pri vymene povrchu a udrzbe jarkov a priepustov urcite vydrzi viac ako 30 rokoch. velke rekonstrukcie s vymenou podlozia sme mali na malo usekoch aj to hlavne na betonkach a cesty funguju.

[milan_KM]

Prečo by mosty nevydržali 100 rokov? Na Slovensku máme bežne mosty z 19. storočia. Samozrejme nie sú v stave aby preniesli terajšiu dopravu ale fungujú. A netýka sa to len kamenných ale aj prvých železobetónových.
Napr. https://www.teraz.sk/regiony/krasno-nad ... lanok.html

Mosty stavané za socializmu ťažko brať ako repreznetatívnu vzorku vzhľadom na faktory čo som spomínal, hlavne nekvalitná výstavba, nevhodný projekt atd...
Samozrejme aj vtedy sa postavili krásne diela, len tam cement a železo nemizli

Áno cesty fungujú, ale koľko z nich nie je zvlnených, vyjazdené koľaje, trhliny, prepadnuté krajnice. Špeciálne na Slovensku kde sa skoro všetko robí hurá systémom sa nestretneš s komplexnou rekonštrukciou /výmena konštrukčných vrstviev prípadne až podložia/. Takéto reko sa robia v ČR, a preto sú ich cesty ďaleko kvalitnejšie. A netýka sa to len jednotiek ale i krajských ciest.

Rekonštrukcia v slovenskom ponímaní je výmena možno 10cm asfaltu a osadenie zvodidiel. Keby sa robila komplexná reko aj s lokálnym vyhladením smerových a výškových pomerov, tak D na veeľa úsekoch netreba - špeciálne na juhu. D by sa mali stavať tam kde sa vyčerpá kapacita klasickej cesty. Alebo španielskou cestou sa klaňat ceduli diaľnica a čakať na zázrak.

[Jano1]

Davaju sa nielen desiatky tisic, ale bezne aj stovky tisic na nezmysly, takze ked chcu analyzu tak nech namontuju scitace dopravy na useky ciest(ak tam este nie su), kde sa nieco planuje s prenosom dat kazdych 15 minut, nech sa to v realnom case skombinuje s rychlostou dopravy(automatizovane podla google alebo 2 jednoduche kamery evidujuce prejazd podla ECV alebo udaje z mytneho systemu), nemoze stat viac ako par tisic Eur na usek/rok(aj ked NDS dokaze aj za 6 mrezi zaplatit stovky tisic), z coho vyjde casova strata na danom useku a maju pekne intenzitu a casovu usporu, to vsetko sa da lahko vycislit ako finacny prinos, ktory vznikne postavenim useku. Zapracovanie nehodovosti na jeden usek nemoze zabrat viac ako par hodin prace aj s vyziadanim podkladov, ak teda ich Policia ma v elektronickej podobe s uvedenim cesty a kilometra cesty.

[devil]

Tak ako sa teraz stavajú úseky, ktoré vychádzajú horšie, ako úseky v rámci core ten-t.

hm...mimo core sa stavia kusok R7, kusok R2 a SO PO I. horsie mozno R4 zvysne asi tazko

o tom sme sa tu uz bavili a tazke useky core nevysli najlepsie. skusme podla navodu (cena a intenzita ako hlavne parametre) nieco prepocitat, velmi jednoduchy navod ale postacuje pre zakladny prehlad. intenzita do HzP vsak vstupuje nepriamo cez usporu casu, phm, znizenie nehodovosti. k cene vstupuje udrzba aj prevadzkove naklady ktore su pri tuneloch vyrazne vyssie. tie tu vobec nie su uvazovane. a rovnako nie je uvazovana proklamovana 10 percent vaha HzP pre znizenie nezamestnanosti ktora by pomohla najviac vychodnej D1 a ciastocne R2.
vo vystavbe bez D4/R7
D1 hp-ll 37,8 mil/km, 15.000 aut/den 2520 €/voz
D1 ll-ds 40 mil/km, 19.000 aut/den 2105 €/voz intenzita odhad v viewtopic.php?p=224051#p224051)
D1 hub-iva 19 mil/km, 10.000 aut/den 1900 €/voz
D1 JZO PO 45 mil/km, 10.000 aut/den 4500 €/voz (9.457 aut/den spolu s R4 podla zaveru smeroveho prieskumu)
R4 SO PO I. 33 mil/km, 10.000 aut/den 3300 €/voz
D3 CA-svrc 42 mil/km, 15.000 aut/den 2800 €/voz (intenzita v tunely horelica)
R2 myt-tom 9,5 mil/km, 8000 aut/den 1188 €/voz
v priprave/tender
D3 bro-KM 34,8 mil/km, 22677 aut/den, 1534 €/voz (intenzita odhad v viewtopic.php?p=224057#p224057
D3 bro-KM 34,8 mil/km, 29 770 aut/den, 1169 €/voz (EIA pre 2032)
D3 KM-osc 27,7 mil/km, 11.200 aut/den, 2473 €/voz (bez zdroja, odhad 80 percent aut na D3 podla HzP)
D1 tur-hub 68 mil/km 10.000 aut/den, 6800 €/voz (stary odhad ceny okolo 900 mil.) (intenzita 80% z 12.491 pred RK)
D1 bid-dar 33 mil/km 5000 aut/den, 6600 €/voz (intenzita odhad v viewtopic.php?p=223243#p223243)
D1 dar-poz 10,5 mil/km 5000 aut/den, 2100 €/voz
D1 poz-MI 13,4 mil/km 5000 aut/den, 2680 €/voz
R4 SO PO II 25,8 mil/km 10000 aut/den, 2580 €/voz (HzP nehodnoti - naklady podla INEKO, 9.457 aut/den podla s. prieskumu)
R2 JVO KE I 8,64 mil/km 5000 aut/den, 1728 €/voz (HzP nehodnoti - najnizsia ponuka a min. intenzita)
R2 JVO KE II 22,6 mil/km 5000 aut/den, 4520 €/voz (HzP nehodnoti - naklady podla INEKO a min. intenzita)
R2 kri-myt 25,4 mil/km 8000 aut/den, 3175 €/voz intenzita odhad v viewtopic.php?p=224051#p224051
1/2profil
R3 tvrd 13,5 mil/km, 5000 aut/den, 2700 €/voz
R2 RV-jab 17,2 mil/km....3440 €/voz
R2 zach-bat 10,6 mil/km....2120 €/voz
R2 bat-fig 10,6 mil/km....2120 €/voz
R3 sed. d. 14 mil/km....2800 €/voz
R3 nizna 25 mil/km....5000 €/voz
cena pripravovanych usekov podla novej metodiky HzP. intenzita poloprofilov R2-3 odhad 5000 aut (vid intenzity ozdany, figa-tornala, oravsky podzamok, pre tvrdosin samostatny odhad HzP)

naviac navratne useky vo vystavbe su R2 myt-tom, D1 hub-iva a dokonca D1 ll-ds pri stanovenej zmluvnej cene, vo vsetkych pripadoch sa pocita s velkym percentom presunu na D/R2. najhorsie su na tom presovske obchvaty, hlavne JZO a to aj keby bola vyssia intenzita.

z planovanych usekov plnych profilov aj pri minimalnej intenzite 5000 aut ktora bude urcite prekonana vychadza najlepsie R2 KE II. potom D1 dragov-pozdisovce cize rovinate useky. zle vychadza "mostarska" R2 kri-myt a este horsie R2 KE I. (ale pri iba 5000 autach denne) uplne najhorsie vychadza dargov s dlhym tunelom.

D1 tur-hub a D3 brodno-KM su uvedene velmi vysoke prognozy v EIA, vyssie ako podla scitania v 2015. pritom inde su to nizsie cisla ako udaje zo scitania 2015. cize aj pri 80+ percentom presune (realny mozno na tur-hub ale nie pri KM) sa na rozdiel od ostatnych uvazuje s dalsim narastom niekolko tisic aut. ak by sme pocitali D3 brodno-KM 15.000 aut/denne vychadza 2300 €/voz, KM-oscadnica pri 10.000 voz/denne vychadza 2770 €/voz. D1 tur-hub nie je navratny ani pri nadhodnotenej intenzite.

z poloprofilov najhorsie vychadza napodiv R3 nizna, potom R2 soroska, R3 tvrdosin podla HzP akceptovatelne a uplne najlepsie vychadza R2 pri Batke.

[Jano1]

^^^ Ten zjednoduseny pohlad sice dava nejaku predstavu, ale zapocitat usporu casu, pripadne paliva, skratenie trasy, moze pri niektorych usekoch zohrat vyznamnu ulohu.

D1 Tur-Hub odhad 900 mil. E povazujem za nezmysel, samozrejme cim neskor, tym vyssia cena, ale stale je to daleko od reality. D3 Brodno-KM je stale priestor na znizenie ceny jednoduchsim riesenim, bez zmeny trasovania, aj ked sa to mohlo uz davno navrhnut lacnejsie, nielen zmenou tunela na 2 km most. Z KM-Oscadnica staci cca 1,5 km (D3 potiahnut za Kys.Lieskovec) alebo predlzit Brodno-KM o 1,5 km a urobit pruh pre pomale vozidla na I/11 v stupani (znamena to rozsirenie cesty asi o 1m na 1,5 km).

Este si mohol devil napisat, ci sa vychadza zo scitania 2015, alebo je to intenzita pre nejaky rok napr. 2030 a pod. tam, kde ta informacia chyba