Akou trasou sa momentálne oplatí ísť z BA na východ?

[Milos]

Kaviarista, akú trasu KE - BB si mal na mysli?

[devil]

Od krizovania s Viedenskou cestou na D1 v Bratislave po D1 po Sverepec, dalej na ZA, az po krizovatku I/18 a I/59 v RK ......261 km

Od krizovania s Viedenskou cestou na D1 v Bratislave po D1, dalej po R1, NR, BB, krizovatka I/18 a I/59 v RK .....263 km.

skoro v kazdej mape su nejake rozdiely. v globale sa da povedat ze je to narovnako. ale treba pocitat aj zvlast zimne obdobie (ale nie aktualne ) a leto. v zime skor cez ZA naopak v lete cez Donovaly. v zime su obcas problemy aj na kopcoch medzi NR a Beladicami. ale samozrejme neda sa to porovnat s fujavicou na Donovaloch.

[Dialniciar]

Co sa tyka BA-vychod, bude zavisiet , ci ciel cesty bude PO alebo KE. Podla mna vacsina Kosicanov bude aj po roku 2008 jazdit do BA po R2.
KE-ZV cez LC je 210 km, cez RK 270 km. Z KE po LC sa jazdi celkom dobre, rychlo a bezpecne. Po otvoreni Tornale, Figy a Ozdan este lepsie. LC-ZV je humus, ale urcite bude pre Kosicana mensi ako PO juh-zapad + Donovaly.

Trasu KE-BB tipujem po roku 2008 tak 50:50.

Presovcania budu urcite jazdit cez RK. Ja osobne by som asi v roku 2008 isiel od RK do BA skor cez ZA ako cez Donovaly. A to aj v spicke. Ale bude zavisiet aj od toho, ako sa Donovaly spravia.

Čo by si ty kaviarista ešte riešil na trase R2 na 1/2 profil, keďže tadiaľ jazdíš častejšie než ja (predpokladám)

A ešte sú 2 odlišné: Bratislavák väčšinou pôjde severom, kým Košičan juhom. Bratislavák možno pôjde aj po R1 a potom cez Tatry, ale Košičan asi nebude robiť také že najprv na sever, potom na západ, juh, zase západ ... keď rovno môže ísť vľavo ... a ide aj o ekonomiku, ten Blavák ide častejšie rýchlejšie, lebo mu nejde o spotrebu a chce pohodlie, kým ten z východu je na horší terén zvyknutý.

Opisujem len dojmy, vôbec nie to, že je správne, aby východniar mal horšie cesty (vozovku) než západniar, ale z toho čo ja vidím na cestách, hlavne značky mi iné nevychádza.

[Dialniciar]

Od krizovania s Viedenskou cestou na D1 v Bratislave po D1 po Sverepec, dalej na ZA, az po krizovatku I/18 a I/59 v RK ......261 km

Od krizovania s Viedenskou cestou na D1 v Bratislave po D1, dalej po R1, NR, BB, krizovatka I/18 a I/59 v RK .....263 km.

skoro v kazdej mape su nejake rozdiely. v globale sa da povedat ze je to narovnako. ale treba pocitat aj zvlast zimne obdobie (ale nie aktualne ) a leto. v zime skor cez ZA naopak v lete cez Donovaly. v zime su obcas problemy aj na kopcoch medzi NR a Beladicami. ale samozrejme neda sa to porovnat s fujavicou na Donovaloch.

Zhrubnutého sa držím aj ja.

Cez zimu cez Donovaly nie, ale tento rok aj ano.

[kaviarista]

Kaviarista, akú trasu KE - BB si mal na mysli?

1. po R2: KE-LC-ZV-BB cca 230 km
2. po D1: KE-PO-RK-BB cca 250 km

Tych 20 km mozno radsej obetujem v r. 2008, ked bude dokonceny usek Janovce-Vazec a zrychlene Donovaly a vybral by som sa asi severom.

Ale KE-ZV by som urcite nejazdil severom ani po roku 2008.

[Dialniciar]

Kaviarista, akú trasu KE - BB si mal na mysli?

1. po R2: KE-LC-ZV-BB cca 230 km
2. po D1: KE-PO-RK-BB cca 250 km

Tych 20 km mozno radsej obetujem v r. 2008, ked bude dokonceny usek Janovce-Vazec a zrychlene Donovaly a vybral by som sa asi severom.

Ale KE-ZV by som urcite nejazdil severom ani po roku 2008.

KE-ZV alebo ZV-KE by asi nikto nejazdil severom.

[kaviarista]

Čo by si ty kaviarista ešte riešil na trase R2 na 1/2 profil, keďže tadiaľ jazdíš častejšie než ja (predpokladám)

Keby sa nepotapali peniaze na D3, tak aj Sorosku. Kebyze treba fakt setrit, tak obchvaty :
1. Bátky
2. Bakty
3. Nové Hony (kvoli zaplavam, minuly rok tam bola neprejazdna cesta po prietrzi mracien)
4. Mýtna
5. cely usek Mytna-Podkrivan (cesta sa klukati pomedzi lesny porast a aj ked je tu dostatok usekov s prerusovanou ciarou, pre neskusenych vodicov je to dost nebezpecny usek, hlavne pri predbiehani kamionov)
6. Krivan
7. Detva (keby sa niekto buchol po vacku, tak cely usek az po Zvolensku Slatinu)
8. Viglas (velmi humusacka zakruta)
9. Zvolenska Slatina

Keby boli odstranene tieto lokalne spomalovace, tak cesta KE-ZV-BA by bola dost komfortna. A hlavne by to nestalo desiatky miliard, ako jeden jediny usek na D1 medzi RK a ZA.

A ešte sú 2 odlišné: Bratislavák väčšinou pôjde severom, kým Košičan juhom. Bratislavák možno pôjde aj po R1 a potom cez Tatry, ale Košičan asi nebude robiť také že najprv na sever, potom na západ, juh, zase západ ... keď rovno môže ísť vľavo ... a ide aj o ekonomiku, ten Blavák ide častejšie rýchlejšie, lebo mu nejde o spotrebu a chce pohodlie, kým ten z východu je na horší terén zvyknutý.

Opisujem len dojmy, vôbec nie to, že je správne, aby východniar mal horšie cesty (vozovku) než západniar, ale z toho čo ja vidím na cestách, hlavne značky mi iné nevychádza.

Suhlasim, ten psychologicky moment, ci sa pozerame na trasu od vychodu, alebo od zapadu je evidentny. Ale LC-KE sa dnes neda ani v najmensom porovnat so severom. (minimalne do roku 2008). LC-KE zmaknes za kazdych okolnosti do 2 hodin aj s jednou nohou vylozenou v okne.

[Dialniciar]

kaviarista,

Keby sa nepotapali peniaze na D3, tak aj Sorosku.

čo máš proti tomuto úseku: D3 Hričovské Podhradie - Žilina, Strážov

A čo máš proti tomuto úseku: D3 Oščadnica - Čadca a D3 Čadca obchvat

V tom prvom prípade to bola de facto ešte D1 a v tom druhom prípade ide o 1/2 profil, teda štýl ako R2 Ožďany či R2 Tornaľa a inde nevidím nejaké výrazné financie na D3. Ty ano

Keby boli odstranene tieto lokalne spomalovace, tak cesta KE-ZV-BA by bola dost komfortna. A hlavne by to nestalo desiatky miliard, ako jeden jediny usek na D1 medzi RK a ZA.

Typické tvoje zavádzanie.

1. Diaľnica D1 je diaľnica, plnoprofilová, nie je to riešenie bodových závad.
2. Najväčší lievik je medzi ZA a MT, takže tam tá suma 22 mld. SKK pomôže viac ako na R2 na 1/2 profiloch.

[kaviarista]

kaviarista,

Keby sa nepotapali peniaze na D3, tak aj Sorosku.

čo máš proti tomuto úseku: D3 Hričovské Podhradie - Žilina, Strážov

A čo máš proti tomuto úseku: D3 Oščadnica - Čadca a D3 Čadca obchvat

V tom prvom prípade to bola de facto ešte D1 a v tom druhom prípade ide o 1/2 profil, teda štýl ako R2 Ožďany či R2 Tornaľa a inde nevidím nejaké výrazné financie na D3. Ty ano

V prvom pripade nebola defacto D1, ale D3. D1 je HP-Ovciarsko-LL a presne toto sa aj malo stavat namiesto D3 HP-Strazov.

V druhom pripade je to v poriadku, Oscadnica-Cadca obchvat sa mal riesit, a kludne sa moze riesit ako 1/2 profil dalej az po Svrcinovec. Akurat ze oproti Tornali je tu rozdiel v zlozitosti terenu, cize adekvatne aj v cene.
Od Svrcinovca po polske hranice sa nemalo stavat absolutne nic, kym by nebolo suvisle dialnicne prepojene KE s BA. V prvom rade by sa mali hajit slovenske a nie grecke zaujmy.

Keby boli odstranene tieto lokalne spomalovace, tak cesta KE-ZV-BA by bola dost komfortna. A hlavne by to nestalo desiatky miliard, ako jeden jediny usek na D1 medzi RK a ZA.

Typické tvoje zavádzanie.

1. Diaľnica D1 je diaľnica, plnoprofilová, nie je to riešenie bodových závad.
2. Najväčší lievik je medzi ZA a MT, takže tam tá suma 22 mld. SKK pomôže viac ako na R2 na 1/2 profiloch.

Preco zavadzanie? Je to moj nazor podporeny castym cestovanim v praxi. Radsej by som dal 10 mld na odstranovanie 50 km bodovych zavad v poloprofile, hoc aj nesuvislych, ako na 10 km plnohodnotnej dialnice.
Keby si mal 2 deti a jednemu z nich by si daval po dobu 30 rokov 80 percent zo svojich zdrojov a druhemu iba 20, s tym ze po 30 rokoch budes potom davat iba tomu druhemu, bolo by to spravodlive? Urcite nie. Mozno by ten druhy potomok vedel pockat 5-6 rokov s tym, ze po tejto dobe by sa priority prehodili v opacnom garde.
Ak by sa D1 stavala rychlo, R2 by mohla kludne par rokov pockat. Ale v praxi tomu tak nie je a z R2 sa stava nespravodlivo cakatelka na desiatky rokov.

[Dialniciar]

kaviarista,

Keby sa nepotapali peniaze na D3, tak aj Sorosku.

čo máš proti tomuto úseku: D3 Hričovské Podhradie - Žilina, Strážov

A čo máš proti tomuto úseku: D3 Oščadnica - Čadca a D3 Čadca obchvat

V tom prvom prípade to bola de facto ešte D1 a v tom druhom prípade ide o 1/2 profil, teda štýl ako R2 Ožďany či R2 Tornaľa a inde nevidím nejaké výrazné financie na D3. Ty ano

V prvom pripade nebola defacto D1, ale D3. D1 je HP-Ovciarsko-LL a presne toto sa aj malo stavat namiesto D3 HP-Strazov.

V druhom pripade je to v poriadku, Oscadnica-Cadca obchvat sa mal riesit, a kludne sa moze riesit ako 1/2 profil dalej az po Svrcinovec. Akurat ze oproti Tornali je tu rozdiel v zlozitosti terenu, cize adekvatne aj v cene.
Od Svrcinovca po polske hranice sa nemalo stavat absolutne nic, kym by nebolo suvisle dialnicne prepojene KE s BA. V prvom rade by sa mali hajit slovenske a nie grecke zaujmy.

Keby boli odstranene tieto lokalne spomalovace, tak cesta KE-ZV-BA by bola dost komfortna. A hlavne by to nestalo desiatky miliard, ako jeden jediny usek na D1 medzi RK a ZA.

Typické tvoje zavádzanie.

1. Diaľnica D1 je diaľnica, plnoprofilová, nie je to riešenie bodových závad.
2. Najväčší lievik je medzi ZA a MT, takže tam tá suma 22 mld. SKK pomôže viac ako na R2 na 1/2 profiloch.

Preco zavadzanie? Je to moj nazor podporeny castym cestovanim v praxi. Radsej by som dal 10 mld na odstranovanie 50 km bodovych zavad v poloprofile, hoc aj nesuvislych, ako na 10 km plnohodnotnej dialnice.
Keby si mal 2 deti a jednemu z nich by si daval po dobu 30 rokov 80 percent zo svojich zdrojov a druhemu iba 20, s tym ze po 30 rokoch budes potom davat iba tomu druhemu, bolo by to spravodlive? Urcite nie. Mozno by ten druhy potomok vedel pockat 5-6 rokov s tym, ze po tejto dobe by sa priority prehodili v opacnom garde.
Ak by sa D1 stavala rychlo, R2 by mohla kludne par rokov pockat. Ale v praxi tomu tak nie je a z R2 sa stava nespravodlivo cakatelka na desiatky rokov.

Chronologicky:

1. Neobhajovali sa grécke záujmy. V komisiách, ktoré schvaľovali medzinárodné koridory bol zástupený nejeden grécky stavbár a títo obhajovali tak D1 ako aj D3, nakoľko je to spojenie až do Atén. Ale to nie je grécky záujem, to je v záujem Slovákov byť začlenený v medzinárodnom koridore EÚ. Ale to ty kaviarita nechápeš a nevidíš, lebo tam nie sú tvoje cestičky.

2. Riešenie bodových závad nemá prednosť pred spojnicou 2 najväčších miest s priemyselným centrom krajiny, daj si už konečne povedať. T

[Dialniciar]

Ak by sa D1 stavala rychlo, R2 by mohla kludne par rokov pockat. Ale v praxi tomu tak nie je a z R2 sa stava nespravodlivo cakatelka na desiatky rokov.

Keby sa na D1 investovalo tých 150 mld. SKK, čo sa už na diaľnice preinvestovalo, tak tá diaľnica už by bola hotová. Ale to by tu nesmeli byť: kaviaristi, feroslavovia, mišurovia, čákovci, Maďari a Gréci.

A ešte by zostalo bez problémov aj na celú R1, lebo by sa D1 stavala non-stop, bez zdržaní a vo väčších jednotkách by išiel stavebný materiál, čo vyvoláva tlak na ceny.

Veď len prípravné práce si vyžadujú ročné výdavky 2-3 mld. SKK na celú diaľničnú sieť, pričom D1 z toho čerpá max. 40%.

[devil]

kaviarista, este k tym obchvatom, predpokladam ze tie cisla nie su podla poradia dolezitosti...takze by ma take tvoje poradie zaujimalo...ale podla stavu ako su useky navrhovane. Teda Figa-Batka (vratane obchvatu Btk), Zacharovce-Bátka, Krivan-lovinobana, Pstrusa-Krivan a Zv. Slatina -Pstrusa.

inac dovolim si tvrdit ze dokopy tieto obchvaty znamenaju vacsiu usporu casu ako D1 ZA-MT za podobnu cenu. je na nich prilis vela 60 km az 40 km obmedzeni, tie treba dodrzat aj ked je nizsia hustota premavky.

2. Riešenie bodových závad nemá prednosť pred spojnicou 2 najväčších miest s priemyselným centrom krajiny, daj si už konečne povedať.

2 najvacsie mesta su zaroven priemyselnym centrom krajiny.

[Dialniciar]

2 najvacsie mesta su zaroven priemyselnym centrom krajiny.

Sú aj priemyselným centrom krajiny. devil chceš ma snáď presvedčiť, že na trase R2 je viac priemyslu ako na D1 a R1

[devil]

Sú aj priemyselným centrom krajiny. devil chceš ma snáď presvedčiť, že na trase R2 je viac priemyslu ako na D1 a R1

To samozrejme nie.

[devil]

napisem to zrozumitelnejsie: useky za Zilinou po PO nie su v ziadnom pripade priemyselnym centrom krajiny. Priemysel na trase BA-ZA sa bude rozvijat bez ohladu na usek ZA-PO.

[Dialniciar]

napisem to zrozumitelnejsie: useky za Zilinou po PO nie su v ziadnom pripade priemyselnym centrom krajiny. Priemysel na trase BA-ZA sa bude rozvijat bez ohladu na usek ZA-PO.

Ano, vďaka diaľnici D1. Ja si ale pamätám časy a nebolo to dávno, kedy zbrojársky priemysel potopil ešte Havel a strojásrstvo horko ťažko išlo dopredu a dnes ožíva a to poriadne silno. A mýliš si mestá. Os BA-ZA sa posunula BA-MT. Posun v priebehu 7 rokov o dosť veľký kus z hľadiska toho, aké sú tam prírodné podmienky. Ten rozvoj ide dopredu aj bez diaľnice, ale sa očakáva, že sa postaví.

A preto ja hovorím o realite. Stavia sa na plný profil D1 a R1. Nie R2. A R2 ani nespája 2 najväčšie mestá v SR. D1 ale ano a nejde ani R1 a R2 cez úsek TT-MT, priemyselné centrum štátu - sú tu 2 automobilky. Trnava by mohla byť sporná, ibaže realita je taká, že R1 sa na plný profil stavia a ešte aj mesto Nitra čerpá potenciál z blízkosti TT a BA.

Diaľničná sieť je nadradená a má riešiť rozvoj regiónov a kolabujúcu dopravu. A to diaľnica D1 a rýchlostná cesta R1 aj rieši. R1 je tu na napojenie NR a BB na diaľnicu D1 a tá spojí 2 najväčšie mestá v SR s priemyslom a dokonca cez D2 a D4 ešte aj 3 susedné krajiny.

Keď chce kaviarista riešiť nejakú zákrutu, kopčeky a obídenie obcí s úzkymi cestami, tak na to nie sú diaľnice, ale na to sú cestné obchvaty, napríklad I. triedy. A na to je SSC. A tá má v rozpočte na cestné obchvaty cca. 2,5 mld. SKK s EÚ a úverami cez NDS. A v praxi aj 1/2 profil RC obchvat je: od R2 cez R3 až po R4 sa tým riešia len "bodové" závady, teda cestné obchvaty.

[devil]

Tak ta TT je naozaj sporna. npr. 2 automobilky su aj na BA-TT a 3 su na BA-TT-ZA. bez MT, RK, PP ci PO. R1 je postavena tak ze konci v TT ale D1 BA-TT je prakticky spolocny usek a intenzity to potrvdzuju.

[fh]

napisem to zrozumitelnejsie: useky za Zilinou po PO nie su v ziadnom pripade priemyselnym centrom krajiny. Priemysel na trase BA-ZA sa bude rozvijat bez ohladu na usek ZA-PO.

Ano, vďaka diaľnici D1. Ja si ale pamätám časy a nebolo to dávno, kedy zbrojársky priemysel potopil ešte Havel a strojásrstvo horko ťažko išlo dopredu a dnes ožíva a to poriadne silno.

Zbrojársky priemysel išiel dole vodou kôli celkovej zmene politickej situácie nielen u nás. Odberatelia ako Líbya, Irak, Irán apod. boli zákazníkmi, ktorí objednávali, ale neplatili, celkove už pred "sametovou" bola neistota, čo bude ďalej. Reštrukturalizácia strojárskeho premyslu bola nevyhnutná. Na druhej strane strojárska tradícia, vzdelanosť a odborné školy dávali predpoklad, že na tomto území sa oplatí investovať. A to aj do diaľnic

[Dialniciar]

napisem to zrozumitelnejsie: useky za Zilinou po PO nie su v ziadnom pripade priemyselnym centrom krajiny. Priemysel na trase BA-ZA sa bude rozvijat bez ohladu na usek ZA-PO.

Ano, vďaka diaľnici D1. Ja si ale pamätám časy a nebolo to dávno, kedy zbrojársky priemysel potopil ešte Havel a strojásrstvo horko ťažko išlo dopredu a dnes ožíva a to poriadne silno.

Zbrojársky priemysel išiel dole vodou kôli celkovej zmene politickej situácie nielen u nás. Odberatelia ako Líbya, Irak, Irán apod. boli zákazníkmi, ktorí objednávali, ale neplatili, celkove už pred "sametovou" bola neistota, čo bude ďalej. Reštrukturalizácia strojárskeho premyslu bola nevyhnutná. Na druhej strane strojárska tradícia, vzdelanosť a odborné školy dávali predpoklad, že na tomto území sa oplatí investovať. A to aj do diaľnic

A zaujímavé je, že tie česko zbrojárske firmy zostali presne s takými istými odberateľmi. A tiež je zaujímavé, že týmto odstavením strojárskeho priemyslu sme my v SR už len polotovary robili, ktoré spracúvali v ČR.

[Dialniciar]

Tak ta TT je naozaj sporna. npr. 2 automobilky su aj na BA-TT a 3 su na BA-TT-ZA. bez MT, RK, PP ci PO. R1 je postavena tak ze konci v TT ale D1 BA-TT je prakticky spolocny usek a intenzity to potrvdzuju.

5x skratka Trnavy, ja som ale nehovoril len o Trnave. A čo je zaujímavé, tak nielenže s R2 nespojíš 2 najväčšie mestá, ale nespojíš ani s R1 tieto 2 najväčšie mestá. A čo je ešte zaujímavejšie, tak ty nespojíš s R1 a R2 ani tú os BA-MT.

A keď už spojíš BA-MT pri údajoch, že po Tatrami máš úsek Ivachnová-Jánovce a Branisko a Prešov-Svinia, tak už niet iná cesta ako D1, ale to akosi stále ty, kaviarista a feroslav už vôbec nechápete. Celé Slovensko ano, od komunistov, cez Mečiara, Dzurindu až po Fica ano.

A stavia sa aj R1 - napojenie dvoch krajských miest.

Takže R2 - riešenie bodových závad a postavilo sa tam oveľa viac km ako na D3.

[devil]

to ze BA-KE je aj cez D1-R1-R2 mne problemy nerobi. to je len znacenie nic viac.

samotne obchvaty R2 predsa neznamenaju nijaku katastrofu pre D1. postavit par obchvatov za cenu ako ma Visnove spomaly D1 BA-KE tak o 1 rok. vzhladom k tomu ako sa terminy posuvali a posuvaju je uplne jedno ci to bude v 2014 alebo 2015. to naozaj nechapem preco by sa to nedalo.

[fh]

napisem to zrozumitelnejsie: useky za Zilinou po PO nie su v ziadnom pripade priemyselnym centrom krajiny. Priemysel na trase BA-ZA sa bude rozvijat bez ohladu na usek ZA-PO.

Ano, vďaka diaľnici D1. Ja si ale pamätám časy a nebolo to dávno, kedy zbrojársky priemysel potopil ešte Havel a strojásrstvo horko ťažko išlo dopredu a dnes ožíva a to poriadne silno.

Zbrojársky priemysel išiel dole vodou kôli celkovej zmene politickej situácie nielen u nás. Odberatelia ako Líbya, Irak, Irán apod. boli zákazníkmi, ktorí objednávali, ale neplatili, celkove už pred "sametovou" bola neistota, čo bude ďalej. Reštrukturalizácia strojárskeho premyslu bola nevyhnutná. Na druhej strane strojárska tradícia, vzdelanosť a odborné školy dávali predpoklad, že na tomto území sa oplatí investovať. A to aj do diaľnic

A zaujímavé je, že tie česko zbrojárske firmy zostali presne s takými istými odberateľmi. A tiež je zaujímavé, že týmto odstavením strojárskeho priemyslu sme my v SR už len polotovary robili, ktoré spracúvali v ČR.

Ani zďaleka sa nejednalo o tie objemy výroby aké boli za boľševika, ak niečo robia v ČR nie je to objem, ktrý by im ťahal ekonomiku. Ja to považujem za mýtus. Nakoniec DDM malo šancu obnoviť zbrojársku výrobu, ale nebolo to urobené. A to ešte Zbrojovka Uherský Brod presunula časť svojej výroby do bývalej ZVS Dubnica. Jedna vec je totiž výroba a druhá umiestnenie na trhoch. Trhy pre ktoré sme vyrábali boli na indexe a na iné sme nevedeli preniknúť. Napr. letecké motory z PB a sploupráca medziinými aj s Kanadou. Všetko to bolo zviazané s bývalým ZSSR a ten sa rozpadol. Rusko o nás nemalo potom záujem, potrebovali si predať to čo vyrábali doma a nie to čo my v ich licencii.

[Dialniciar]

to ze BA-KE je aj cez D1-R1-R2 mne problemy nerobi. to je len znacenie nic viac.

samotne obchvaty R2 predsa neznamenaju nijaku katastrofu pre D1. postavit par obchvatov za cenu ako ma Visnove spomaly D1 BA-KE tak o 1 rok. vzhladom k tomu ako sa terminy posuvali a posuvaju je uplne jedno ci to bude v 2014 alebo 2015. to naozaj nechapem preco by sa to nedalo.

V takom prípade sme sa práve zhodli. Ja som navrhoval financovanie diaľničnej siete vo výške 340 mld. SKK na 14 rokov v časoch nedávnych:

D1 - 150 mld. SKK
D2 - 4 mld. SKK
D3 - 20 mld. SKK
D4 - 25 mld. SKK
R1 - 25 mld. SKK
R2 - 20 mld. SKK
R3 - 25 mld. SKK
R4 - 15 mld. SKK
R5 - 1 mld. SKK
R6 - 2,5 mld. SKK
R7 - 7 mld. SKK

Údržba diaľničnej siete: 10 mld. SKK
Kapitálové investície pre strediská správy a údržby: 2,5 mld. SKK
Diaľničná polícia: 1 mld. SKK
Tieňové mýto: 10 mld. SKK
Väčšie opravy diaľničnej siete: 20 mld. SKK (hlavne D2)

Spolu: 338 mld. SKK (2 mld. SKK rezerva)

Finančné krytie:

1. Výnosy z privatizácie: 50 mld. SKK
2. Eurofondy: 65 mld. SKK
3. PPP v stavebných nákladoch: 70 mld. SKK
4. Úvery cez NDS, a.s.: 35 mld. SKK
5. Elektronické mýto + diaľničné nálepky: 40 mld. SKK (už očistené od nákladov na prevádzku)
6. Štátny rozpočet: 80 mld. SKK

Spolu: 340 mld. SKK

Uvádzam to kompletné, zaokrúhlené na celé mld. SKK, pričom keby bol záujem, tak to rozpíšem, ale celkovo vieme všetci, že za 20 mld. SKK sa dá na R2 postaviť naozaj veľa, na 1/2 profil.

Na 14 rokov suma 340 mld. SKK predstavuje ročný priemer 24,3 mld. SKK, čo nie je vôbec nejaký extrém a v rámci cestnej siete by boli samozrejme škrty: opravovovali by sa max. úseky v havarijnom stave, teda zameranie len na vozovky a stavalo by sa min. cestných obchvatov.

Záver: Ale je škoda to komentovať, pretože nič z toho sa nedeje, takže je zbytočné sa vzrušovať.

[Dialniciar]

Ani zďaleka sa nejednalo o tie objemy výroby aké boli za boľševika, ak niečo robia v ČR nie je to objem, ktrý by im ťahal ekonomiku. Ja to považujem za mýtus. Nakoniec DDM malo šancu obnoviť zbrojársku výrobu, ale nebolo to urobené. A to ešte Zbrojovka Uherský Brod presunula časť svojej výroby do bývalej ZVS Dubnica. Jedna vec je totiž výroba a druhá umiestnenie na trhoch. Trhy pre ktoré sme vyrábali boli na indexe a na iné sme nevedeli preniknúť. Napr. letecké motory z PB a sploupráca medziinými aj s Kanadou. Všetko to bolo zviazané s bývalým ZSSR a ten sa rozpadol. Rusko o nás nemalo potom záujem, potrebovali si predať to čo vyrábali doma a nie to čo my v ich licencii.

Mýliš si DDM a DMD, jedno je DDM Group (Doprastav) a druhé DMD Holding (zbrojársky priemysel - aligátor, zuzana).
Objemy sú v niečom značné, v niečom nie, problémy má len L-159, ale výroba ostatného ide prudko nahore. Ručné zbrane, TATRA, náboje.

[fh]

Ani zďaleka sa nejednalo o tie objemy výroby aké boli za boľševika, ak niečo robia v ČR nie je to objem, ktrý by im ťahal ekonomiku. Ja to považujem za mýtus. Nakoniec DDM malo šancu obnoviť zbrojársku výrobu, ale nebolo to urobené. A to ešte Zbrojovka Uherský Brod presunula časť svojej výroby do bývalej ZVS Dubnica. Jedna vec je totiž výroba a druhá umiestnenie na trhoch. Trhy pre ktoré sme vyrábali boli na indexe a na iné sme nevedeli preniknúť. Napr. letecké motory z PB a sploupráca medziinými aj s Kanadou. Všetko to bolo zviazané s bývalým ZSSR a ten sa rozpadol. Rusko o nás nemalo potom záujem, potrebovali si predať to čo vyrábali doma a nie to čo my v ich licencii.

Mýliš si DDM a DMD, jedno je DDM Group (Doprastav) a druhé DMD Holding (zbrojársky priemysel - aligátor, zuzana).
Objemy sú v niečom značné, v niečom nie, problémy má len L-159, ale výroba ostatného ide prudko nahore. Ručné zbrane, TATRA, náboje.

Nemýlim sa, bol to len preklep. A ešte jednu poznámku. Zbrojovky v SR stavali Česi, presun na východ bol zo strategických dôvodov: PB bola závod II Zbrojovky Brno, Dubnica -presun zo Škodovky Plzeň, Martin- v podstate to isté, nabiehalo sa na výrobu sovietskych tankov a ďaľších zbraňových systémov. My sme ich nevyvinuli, len prebrali. Ak dokáže ČR vyvíjať a predávať zbrane je to ich šikovnosť, majú v tom tradíciu. Takže nadávať nemáme nakoho, je to len *** propaganda, za všetko môže Havel apod. Poznám dobre tieto názory, ale fakty sú iné.