Regionálne rozdiely a infraštruktúra vyššieho rádu

[devil]

Cize podla Teba zalozili NDS kvoli prichodu KIA motors?

https://www.etrend.sk/ekonomika/dialnic ... -viac.html
Spätná úhrada nákladov z rozpočtu Kohézneho fondu na roky 2007 – 2013 sa zatiaľ javila ako jediné riešenie na financovanie diaľnice zo Sverepca do Považskej Bystrice a na modernizáciu železničnej trate medzi Žilinou a Krásnom nad Kysucou ešte v súčasnom programovom období (2004 – 2006).....Už teraz je totiž jasné, že štvrť miliardy eur v Kohéznom fonde určených pre sektor dopravy do roka 2006 na ich financovanie nepostačia....Pre Slovensko je momentálne dôležité, že ak komisia od svojho návrhu neodstúpi, budú sa musieť zdroje na výstavbu diaľnice pre Kórejčanov hľadať inde. „Do úvahy prichádza financovanie cez novovzniknutú Diaľničnú spoločnosť,“....
viewtopic.php?f=12&t=2120
HVB Bank sa ako líder konzorcia uchádzala o úverovanie Národnej diaľničnej spoločnosti na výstavbu diaľnic. V akom štádiu je tento úver?
‑ Ide o syndikovaný úver vo výške 15 miliárd korún. Zmluvu sme podpísali začiatkom septembra. Naša banka má v konzorciu úlohu vedúceho aranžéra. V súčasnosti sme v štádiu čerpania úveru, tento rok boli vyčerpané už zhruba štyri miliardy korún. Úver slúži najmä na financovanie úseku diaľnice medzi Považskou Bystricou a Žilinou. Je to absolútne najväčší úver, ktorý bol na Slovensku poskytnutý slovenskej spoločnosti. Výnimočný je aj dobou splatnosti ‑ osemnásť rokov a taktiež aj množstvom bánk, ktoré sme skoordinovali na jeho poskytnutie. Úroková sadzba bola stanovená ako BRIBOR + 0,58 % p. a. Úver bol poskytnutý bez štátnej záruky, nezapočítava sa do verejného dlhu, ktorého výška je dôležitá pre skoré prijatie euro meny.

obhajovať jedno rozhadzovanie druhým = komédia na druhú. v prípade KIA nebola veľká farbika široko ďaleko, no v prípade JLR sú v okruhu 100km 4 iné automobilky. obhájiteľné náklady na JLR by boli maximálne v PSK alebo KSK.

obhajca ziliny z lucenca sa ozval. nebola ? a co vtedajsia INA, VW v MT a dalsie v BY, MT az po celulozku v RK ? isteze to malo byt pri KE....hold madari si postavili dialnicu na rovine ktorej nedostavane blizsie naokolo nemohlo konkurovat...aj ked mozno ani dostavane blizsie naokolo by nemohlo.

Cize ked NR, BB mala desiatky km 4 prudoviek uz za socializmu a ZA,MT skoro nic, tak to bolo uplne v poriadku a samozrejme ako investicia sa to nerata, lebo nas to podla Teba nic nestalo?

okolo LM boli tiez "desiatky km" a to je tiez ZA kraj.

[devil]

https://www.etrend.sk/ekonomika/dusan-f ... telny.html
Slovenská vláda prisľúbila juhokórejskej automobilke Kia Motors diaľnicu do Žiliny a termín – jeseň roku 2006. Sľuby politikov bude musieť splniť riaditeľ Slovenskej správy ciest Dušan Faktor.
Stavba sa bude pravdepodobne rozbiehať z úveru od Európskej investičnej banky (EIB). Kto si tento úver vezme?
Pevne verím, že Diaľničná spoločnosť [vznikne transformáciou Slovenskej správy ciest].
Zatiaľ nie sú jasné ani obrysy Diaľničnej spoločnosti.
Máme paragrafové znenie zákona. EIB dávala k zákonu pripomienky. Povedali sme: Pozrite sa, či budete takúto spoločnosť financovať. Pripravujeme sa.
Sú jasné budúce príjmy a výdavky Diaľničnej spoločnosti?
Zámerom vzniku Diaľničnej spoločnosti je zvýšenie objemu investícii do infraštruktúry. Nie je to preto, aby štátny rozpočet mohol povedať, že financovanie diaľnic si bude riešiť Diaľničná spoločnosť. S peniazmi zo štátneho rozpočtu rátame.

[Jano1]

Pre Slovensko je momentálne dôležité, že ak komisia od svojho návrhu neodstúpi, budú sa musieť zdroje na výstavbu diaľnice pre Kórejčanov hľadať inde. „Do úvahy prichádza financovanie cez novovzniknutú Diaľničnú spoločnosť,“
‑ Ide o syndikovaný úver vo výške 15 miliárd korún. Zmluvu sme podpísali začiatkom septembra. Naša banka má v konzorciu úlohu vedúceho aranžéra. V súčasnosti sme v štádiu čerpania úveru, tento rok boli vyčerpané už zhruba štyri miliardy korún. Úver slúži najmä na financovanie úseku diaľnice medzi Považskou Bystricou a Žilinou. Je to absolútne najväčší úver, ktorý bol na Slovensku poskytnutý slovenskej spoločnosti.

Zakon 639 z 27. októbra 2004 o Národnej diaľničnej spoločnosti, teda skoro rok predtym ako bol zobraty uver. Cize uz vtedy vedeli, ze stat nebude schopny/ochotny z rozpoctu financovat vystavbu dialnic a ze o rok si zoberie uver. Pritom v case vystavby 3 usekov D1/D3 PB-ZA sa stavali aj najmenej 3 useky R1 a najmenej 3 useky R2. Cize neboli peniaze, ale stavalo sa 6 usekov R1/R2 mimo zavazku pre KIA.

okolo LM boli tiez "desiatky km" a to je tiez ZA kraj.

Vtedy ked to KNV BB velkoryso dovolilo postavit netusili, ze raz bude nejaky ZA kraj, a dovolili to vdaka tomu, ze to bolo dostatocne daleko od ZA a MT, este k tomu na vychod a bolo to na planovanej trase stvopruhovych ciest TT-NR-ZH-ZV-BB-RK-LM-PP.
Od stvorpruhu v ZA bola liptovska dialnica 68.3 km, a od stvorpruhu v BB 51.8 km, z centra MT iba 49.4 km
https://www.google.com/maps/dir/48.7898541,19.1039246/49.0908639,19.4093035/@48.9436165,19.2156307,10.5z/data=!4m2!4m1!3e0
https://www.google.com/maps/dir/49.2189621,18.758989/49.0908639,19.4093035/@49.0968338,18.932307,10.92z/data=!4m2!4m1!3e0
https://www.google.com/maps/dir/Martin/49.0908639,19.4093035/@49.0896689,19.0701277,33064m/data=!3m1!1e3!4m14!4m13!1m10!1m1!1s0x4714f8d963294f8f:0x400f7d1c6971580!2m2!1d18.9190235!2d49.0616613!3m4!1m2!1d18.9717702!2d49.0941101!3s0x4714ff79f52a7bfd:0x8a7837bbc888bdfc!1m0!3e0

[devil]

Zakon 639 z 27. októbra 2004 o Národnej diaľničnej spoločnosti, teda skoro rok predtym ako bol zobraty uver. Cize uz vtedy vedeli, ze stat nebude schopny/ochotny z rozpoctu financovat vystavbu dialnic a ze o rok si zoberie uver. Pritom v case vystavby 3 usekov D1/D3 PB-ZA sa stavali aj najmenej 3 useky R1 a najmenej 3 useky R2. Cize neboli peniaze, ale stavalo sa 6 usekov R1/R2 mimo zavazku pre KIA.

KIA sa rozhodla zaciatkom roka, koncom roka schvalili zakon o NDS a dalsi rok ked bolo jasne ze treba peniaze navyse riesili uver cez NDS tak aby nebol sucastou dlhu a neohrozoval planovanu uroven deficitu. inymi slovami uctovny podvod dokonca vacsi ako PPP lebo NDS je na rozdiel od koncesionara na 100 percent statny subjekt.

v tom case sa stavali useky rudno-ZC a rozsirenie ZC obchvat z eurofondov. to sa uz nastastie nedalo presunut(a myslim ze na tom bola koalicna zhoda ze tieto rozbabrane veci sa rusit nebuzdu). budca-kovacova v dlzke asi 3 km stavali od 2001 a bol tesne pred dokoncenim, nemalo zmysel natahovat stavbu, ziskali by tym velmi malo. na R2 sa koncom 2004 rozbiehol obchvat ozdany taktiez z eurofondov. obchvat tornala sa staval od 2003, dokoncili ho az v 2006 pritom islo o velmi jednoduchy usek. v 2005 som od miestnych pocul ze stavba prilis nenapreduje....ktovie preco. ze ktory bol treti usek R2 netusim....

treba dodat ze stavba vazec-mengusovce sa tiez natiahla, odovzdali ho az v 2007 resp. 2008.

Vtedy ked to KNV BB velkoryso dovolilo postavit netusili, ze raz bude nejaky ZA kraj, a dovolili to vdaka tomu, ze to bolo dostatocne daleko od ZA a MT, este k tomu na vychod a bolo to na planovanej trase stvopruhovych ciest TT-NR-ZH-ZV-BB-RK-LM-PP.

okolo ZA boli vyhovujuce siroke cesty ktore neboli samozrejmostou vsade. kto mohol vediet ze bude ina doba.....

PS este treba dodat ze KNV BB zariadila ze mala fatra sa postavi medzi ZA a MT aby znemoznila rychlu vystavbu dialnice medzi tymito europsky vyznamnymi usadlos...teda mestami. koniec ironie.

[Jano1]

v tom case sa stavali useky rudno-ZC a rozsirenie ZC obchvat z eurofondov. to sa uz nastastie nedalo presunut(a myslim ze na tom bola koalicna zhoda ze tieto rozbabrane veci sa rusit nebuzdu). budca-kovacova v dlzke asi 3 km stavali od 2001 a bol tesne pred dokoncenim, nemalo zmysel natahovat stavbu, ziskali by tym velmi malo. na R2 sa koncom 2004 rozbiehol obchvat ozdany taktiez z eurofondov. obchvat tornala sa staval od 2003, dokoncili ho az v 2006 pritom islo o velmi jednoduchy usek. v 2005 som od miestnych pocul ze stavba prilis nenapreduje....ktovie preco. ze ktory bol treti usek R2 netusim....

D1/D3 PB - ZA sa stavala az do roku 2010, co bol najdrahsi z tych 3 usekov D1/D3, z hladiska casoveho zdrzania najdolezitejsi a v tom obdobi sa stavala aj R1 ZC- Sasovske Podhradie I.etapa a neskor aj R1 ZC - Sp II.etapa., R2 Figa obchvat.

okolo ZA boli vyhovujuce siroke cesty ktore neboli samozrejmostou vsade. kto mohol vediet ze bude ina doba.....

Samozrejme podla teba bola betonka pri Bytci uplne vyhovujuca a cesta pod Strecnom bezpochyby tiez a samozrejme 2-pruhy s vynimkou 2 km smerom na CA. V MT sa smerom na TR jazdilo po jednosmerkach cez centrum. V smere V-Z cez cele Vrutky a severnu cast MT, vsetko samozrejme 2-pruh. V ZA cele dnesne tranzitne tahy od I/18 a I/11, boli dokoncene v rokoch 2000-2008. Estakadu dostavali v roku 2000, rovnako Lavobreznu v roku 2000, nejako podobne aj Kosicku, 4-pruh Strazov a Budatin este neskor. Zato BB uz mala desiatky rokov 46 km dlhy suvisly stvorpruh.

[devil]

D1/D3 PB - ZA sa stavala az do roku 2010, co bol najdrahsi z tych 3 usekov D1/D3, z hladiska casoveho zdrzania najdolezitejsi a v tom obdobi sa stavala aj R1 ZC- Sasovske Podhradie I.etapa a neskor aj R1 ZC - Sp II.etapa., R2 Figa obchvat.

PB nemohli stihnut, to nebola len otazka penazi ale aj pripravy, hadam si pamatame dlhorocny boj mestom a aktivistami.....ale na zvysne 3 useky ziskali pozicky vdaka ucelovo zalozenej NDS. PB nakoniec prefinancovali z eurofondov tak ako ZH a figu. D3 bola preplatena dodatocne....

ale ja viem ze BB mala lepsie cesty skor, potom nasledovala ZA zato taka NR alebo PO su dodnes pozadu a to porovnavam len porovnatelne mesta. takze nie je dovod aby si sa prilis stazoval...

[devil]

Nerozumiem čo je na tom smiešne. Merať význam mesta priemyslom v dnešnej dobe je pozostatok komunistického myslenia, to by takú BB museli ako krajské mesto okamžite zrušiť. Trenčiansky komitát sa formoval od 11 storočia. Trenčianska župa existovala od stredoveku v Uhorsku. Že za socializmu bol Trenčín na úkor iných miest degradovaný na okresné mesto a do iných sa z komunistických centrál tlačili investície je len historická deformácia. Trenčín je prirodzeným spádovovým centrom a križovatkou a že tam nechali po sebe zápis aj rímske légie tiež o niečom hovorí.

toto je uz OT, takze to dam sem. tych komitatov bolo xy hadam aj 20. to su historicke regiony, keby dnes mali byt VUC tak len vychode mame namiesto 2 VUC aspon 4. abov, spis, saris, zemplin.....taka NR mala biskupstvo (to bola v stredoveku dost dolezita vec) od 10-11. st.....za marie terezie vzniklo spisske, roznavske a prepanajana banskobystricke ....to zilinske vzniklo v 2008 prvy biskup mohol byt jano ked ho uz nezvolili za primatora. ale vazne tu sa daju lahko zistit pocty obyvatelov v 1950...TN mal 13,5k, NR a PO okolo 20k, BB menej 12,5. ale pre porovanie KE uz vtedy mali vyse 60k.

lenze takych okresnych miest ktore v 1950 mali aspon 10k bolo viac. ZV 13k, LC 14k, LV 13k, NZ az 20k. na juhovychode MI 11k. cize xy porovnatelnych miest ako slavny TRENCIN a potom boli tiez "degradovane", ci ?

zato taka PD mala ledva 6 tisic obyvatelov a povazske mesta ako PB ci NM okolo 8 k (podobne ako RS a RV), dubnica nemala ani 4k. takto sa tlacili peniaze do povazskych miest kde sa vyrabali zbrane pre spriaznene komunisticke a arabske krajiny a na juhu sa postavili nejake JRD.

[fh]

Ak je mesto ako Trenčín sídlom župy celé stáročia, tak sa smiať že je krajským mestom je pre mňa divné, a o tom to je. Rozhodovať o sídle správneho centra podľa počtu obyvateľov je nezmysel. Nejaký čas odtiaľ väčšine územia na Slovensku vládol Matúš Čák Trenčiansky. Jeho počty obyvateľov Trenčína nezaujímali. Deformácie socializmu pocítilo celé Slovensko, ale v takej Dubnici či PB boli zbrojovky postavené za kapitalizmu ešte pred vojnou a pracovalo tam cez 10000 ľudí už vtedy. Že to zase komunisti dobabrali svojou prosovietskou politikou je druhá vec, ZTS-ky a peniaze potom natlačili aj do Detvy, Lučenca, Rimavskej Soboty, nebolo to len o JRD na juhu.

[devil]

potom preco nevzniklo aspon tucet krajov a preco len 8, z toho npr. ZA ktora starocia patrila zrovna pod TN....pravda je taka ze to boli basty hzds a sns, a inde sa spravili velke kraje zahrnajuce okresy ktore historicky boli samostatne kraje alebo sucastou samostatnych krajov. ako pise DrX na vychode su kraje s 800 a 825 tisic obyv. kym TT aTN kraje nemaju ani 600 tisic obyvatelov.

zbrojovky boli zalozene ako pobocky ceskych zavodov (skoda v pripade dubnice a cs zbrojovka v pripade PB) s tym ze povazie sa v case nemeckej hrozby povazovalo za menej zranitelne takze mozno to bolo zalozene pocas kapitalizmu ale to nijak neospravedlnuje ze drvivu vacsinu svojej existencie boli sucastou statnej ekonomiky a to najma najzlocinnejsim rezimom historie, nacistom a komunistom.

mimochodom zbrojarsky priemysel je vo svojej podstate statny a deformovany lebo ak aj ma sukromneho vlastnika vyraba hlavne pre armady statov, a nie pre miestne strelnice alebo polovnicke spolky....

[fh]

Kľudne mohlo vzniknúť aj tucet krajov, alebo aj 16 ako bolo navrhované bolo by to lepšie ako terajší stav. To som tu už kedysi písal, ale bola možnosť počas Dzurindovej vlády to zmeniť ako sľuboval a nestalo sa. Tak ako je Slovensko stále jeden volebný obvod čo je zle.
Zbrojársky priemysel bol pre Slovensko za prvej republiky rozvíjaný súkromným kapitálom a nežil iba zo zákaziek štátu ale aj z exportu. Za socializmu bol poháňaný iba štátnymi zákazkami a predajom do rizikových krajín. Toto je podstatný rozdiel. Vôbec sa nemal ďalej rozvíjať ale rozhodnutia z Moskvy boli iné. Ale to už sme ako pri tebe býva dobrým zvykom odskočili, vylial si si svoju nenávisť na Považie a tým to skončilo, ďalej už nebudem reagovať nech sa to zase ako vždy nezvrháva.

[devil]

zbrojarsky priemysel na Sk bol zalozeny pokial viem az v 30-ich rokoch vyrabal pre ine staty a jeho rozmach nebol za prvej republiky ale pocas vojnoveho statu ked vyrabal nacistom. aj dnes je sukromny kapital ale zije zo statnych zakaziek. ujo z bieleho domu povie bububu a od spolocnosti lockheed martin si kupime stihacky za 1,6 mld. sukromne podnikanie ako vysite....

mne islo o to ze tu x-krat cital ze co chce BB kraj ked ma R1 po krajske mesto a co chcu na vychode ked bude D1 po PO/KE. raz mozno. a ze netreba D/RC do kazdej doliny....akurat dialnice do kazdej doliny su planovane na zapade.....ak rusit RC tak kompletne a najma na zapade a nahradit cestami I. tr. vynimky max. tam kde susedna krajina planuje RC cize severna R4, juzna R3 a R6. ......optimalizovat D3, odsunut tur-hub.

to ze vychod sa napoji najskor cez madarsko je uz prakticky iste, visnove je otazne ci bude vobec v 2023. od 2020 je prilezitost vyriesit vela mensich lokalnych problemov. a urcite by som prioritne riesil dialnicu na MI ako impulz reg. rozvoja.

a suhlasim, to ze je jeden volebny obvod je uplne zle, s tym treba nieco robit.

[KN.SK]

Administratívne členenie Slovenska:
do roku 1918: historické župy na Slovensku, komitát, stolica, župa
1918 – 1928: župa (Česko-Slovensko)
1928 – 1938 a 1945 – 1948: krajinské zriadenie
1939 – 1945: župa (prvá slovenská republika)
1949 – 1960: kraj (1949 – 1960) a okres (Slovensko)
1960 – 1990: kraj (1960 – 1990) a okres (Slovensko)
1990 – 1996: Administratívne členenie Slovenska v rokoch 1990 – 1996

Na území Slovenska bolo po roku 1882 11 celých žúp (Bratislavská, Nitrianska, Tekovská, Trenčianska, Turčianska, Oravská, Liptovská, Zvolenská, Spišská, Gemersko-malohontská., Šarišská), väčšia časť 6 žúp (Komárňanská, Hontianska, Novohradská, Abovsko-turnianska, Zemplínska a Užská) a iba niekoľko obcí troch žúp (Ostrihomská, Rábska, Mošonská):
Názov župy Rozloha [km²] Centrum súčasné štáty, do ktorých zasahovali podiel zo župy ležiaci na Slovensku [%]
Abovsko-turnianska 3323 Košice Slovensko, Maďarsko 49,5
Bratislavská 4370 Bratislava Slovensko, Maďarsko 98,5
Gemersko-malohontská 4289 Rimavská Sobota Slovensko, Maďarsko 91
Hontianska 2633 Šahy Slovensko, Maďarsko 82
Komárňanská 2843 Komárno Slovensko, Maďarsko 48,5
Liptovská 2247 Liptovský Mikuláš Slovensko 100
Mošonská 2014 Mosonmagyaróvár Slovensko, Rakúsko, Maďarsko 4,5
Nitrianska 5519 Nitra Slovensko 100
Novohradská 4133 Balážske Ďarmoty Slovensko, Maďarsko 42
Oravská 3323 Dolný Kubín Slovensko, Poľsko 86
Ostrihomská 1076 Ostrihom Slovensko, Maďarsko 50,5
Rábska 1527 Ráb Slovensko, Maďarsko 6,5
Spišská 3668 Levoča Slovensko, Poľsko 94,5
Šarišská 3625 Prešov Slovensko 100
Tekovská 2724 Zlaté Moravce Slovensko 100
Trenčianska 4456 Trenčín Slovensko 100
Turčianska 1123 Martin Slovensko 100
Užská 3230 Užhorod Slovensko, Ukrajina 32
Zemplínska 6269 Sátoraljaújhely Slovensko, Maďarsko 72
Zvolenská 2730 Banská Bystrica Slovensko 100

Od konca 19. storočia navyše v Uhorsku existovali municipiálne mestá, ktoré boli viac-menej na úrovni žúp. Na Slovensku to boli tieto štyri mestá: Banská Belá a Banská Štiavnica (jedno municipiálne mesto); Bratislava; Komárno; Košice.

Česko-Slovensko – Veľžupy (1923–1928)
Rozdelenie územia Slovenska bolo 01.01.1923 opäť zreorganizované, pôvodné župy zanikli a vzniklo šesť nových žúp (neoficiálne nazývaných veľžupy):
Bratislavská (sídlo Bratislava)
Nitrianska (sídlo Nitra)
Považská (sídlo Turčiansky Svätý Martin)
Zvolenská (sídlo Zvolen)
Podtatranská (sídlo Liptovský Svätý Mikuláš)
Košická (sídlo Košice)

Česko-Slovensko (1928–1939 a 1945–1949)
V r. 1928 župné usporiadanie Slovenska a Podkarpatskej Rusi definitívne zaniklo a bolo nahradené krajinským usporiadaním (po česky zemské zřízení), pričom Slovensko tvorilo jednotnú Slovenskú krajinu. Toto zriadenie na Slovensku zaniklo roku 1939, ale bolo nakrátko obnovené po vojne v rokoch 1945-(31.1.)1949.

Slovensko (1940–1945)
V okyptenej prvej Slovenskej republike boli od 1. januára 1940 znovu vytvorené župy s upravenými hranicami, a to tieto:
Bratislavská (sídlo Bratislava)
Trenčianska (sídlo Trenčín)
Nitrianska (sídlo Nitra)
Pohronská (sídlo Banská Bystrica)
Tatranská (sídlo Ružomberok)
Šarišsko-zemplínska (sídlo Prešov)

Kraj (1949–1960)
Bratislavský
Banskobystrický
Košický
Nitriansky
Prešovský
Žilinský

Kraj (1960–1990)
Bratislava (od 22. 3. 1968)
Stredoslovenský kraj
Východoslovenský kraj
Západoslovenský kraj

Administratívne členenie Slovenska v rokoch 1990-1996 bolo ponechané základné členenie na 38 okresov z roku 1968. Okresy sa od roku 1990 po novom delili na 121 "územných obvodov obvodných úradov", t.j. obvodov všeobecnej štátnej správy. Úplne boli zrušené dovtedajšie kraje. Početné boli dezintegrácie obcí a zmena okresnej príslušnosti. Pozri.


Administratívne členenie Slovenska po roku 1996:
1 Bratislavský SK-BL
2 Trnavský SK-TA
3 Trenčiansky SK-TC
4 Nitriansky SK-NI
5 Žilinský SK-ZI
6 Banskobystrický SK-BC
7 Prešovský SK-PV
8 Košický SK-KI

1078

[devil]

aby som nezabudol ked sa bavime o TN komitate tak tam patrilo uzemie uzemie dnesneho okresu BN ale PD za tie starocia patrila pod NR (horna nitra a nie horny trencin)

Kraj (1949–1960)
Bratislavský
Banskobystrický
Košický
Nitriansky
Prešovský
Žilinský

toto mohlo byt take minimalisticke clenenie....vid http://www.regionalnageografia.sk/publi ... gurnak.pdf str. 9/40 zlucenie BA a TT a rozdelenie TN kraja medzi BA, NR a ZA.

[DrX]

takže R2 Krivaň - Lovinobana podporí regionálny rozvoj. opäť som múdrejší (z Mýtej sa rýchlejšie dostaneme do Lučenca a Poltáru, odstránia sa hodinové zápchy, dramaticky zníži nehodovosť na trase... asi niečo podobné ako Žilina - Martin/Vrútky)

Na Zilina - Martin/Vrutky vsetky problemy vyriesi skapacitnenie existujucej cesty 1.tr. A neviem o tom, ze by tam trebalo podporovat regionalny rozvoj, kedze ten sa tam uz podporuje hlava-nehlava 25 rokov.

R2 Krivan-Lovinobana je sucastou NORMALNEHO napojenia zaostavajucich regionov BB kraja, KE kraja a PO kraja na hlavne mesto, po ktoreho dokonceni bude spojenie KE-BA predpisovo (130kmh) zvladnutelne za cca 3 hodiny. A teda, je to jedna investicia, ktora moze najviac zvratit regionalne rozdiely a nevyrovnanost reg.rozvoja na Slovensku. Zatialco dalsie miliardy do D1/D3 okolo ZA len tie rozdiely zvyraznia.
Ludia, ktori toto nechapu v r 2019 by mali ist spat na zakl.skolu.

[Yoggy52]

A popri tej ceste potiahneme sirokorozchodnu zeleznicu a aj VRT.

[Jano1]

takže R2 Krivaň - Lovinobana podporí regionálny rozvoj. opäť som múdrejší (z Mýtej sa rýchlejšie dostaneme do Lučenca a Poltáru, odstránia sa hodinové zápchy, dramaticky zníži nehodovosť na trase... asi niečo podobné ako Žilina - Martin/Vrútky)

Na Zilina - Martin/Vrutky vsetky problemy vyriesi skapacitnenie existujucej cesty 1.tr. A neviem o tom, ze by tam trebalo podporovat regionalny rozvoj, kedze ten sa tam uz podporuje hlava-nehlava 25 rokov.

R2 Krivan-Lovinobana je sucastou NORMALNEHO napojenia zaostavajucich regionov BB kraja, KE kraja a PO kraja na hlavne mesto, po ktoreho dokonceni bude spojenie KE-BA predpisovo (130kmh) zvladnutelne za cca 3 hodiny. A teda, je to jedna investicia, ktora moze najviac zvratit regionalne rozdiely a nevyrovnanost reg.rozvoja na Slovensku. Zatialco dalsie miliardy do D1/D3 okolo ZA len tie rozdiely zvyraznia.
Ludia, ktori toto nechapu v r 2019 by mali ist spat na zakl.skolu.

Cesta s intenzitou 26831 v./24h mimo mesta sa ma iba rozsirit v uzemi, kde padaju skaly na cestu a hrozia dalsie zosuvy. nejde bez vysokych nakladov zabezpecit smerove obluky ani pre 100 km/h, navyse kde sa ide skoro 9 km cez mesto, ale cesta kde su priemerne intenzity na 120 km useku okolo 6 tisic v./24h, tak tam treba RC 2x2?

A jasne, blbecek pojde v tuneloch predpisovo 130 km/h.

A napis kde pojdu "dalsie miliardy do D1/D3 okolo ZA! Zilina a okolie urcite pri Tvojej obmedzenej schopnosti vnimat realitu zabera minimalne 10000 km2.

[DrX]

Cesta, ktora ma 26831 v/24h po tom, co sa 25 rokov leju 100-ky miliard len na nu (teda D1) na ukor tych ostatnych regionov, v dosledku coho je v tych ostatnych regionoch 6 tis v/24h. Napis ake boli intenzity v r 1990 pod na useku PP-SNV, co mozes ekvivalentne porovnavat s R2 okolo RV. A ak sa 7 pruhov (okolo jablonova: 5 na dialnici a hned vedla paralelna jednotka) a hromada tunelov vybudovala tam, tak ekvivalentne maju byt na R2 okolo RV.

Intenzity okolo Strecna su proste potom len dosledkom toho, ze sa dialnica z jednej aj druhej strany dotiahla po ZA. Ale to este stale nedava ziaden dovod, aby sa kvoli tomu staval megadrahy tunel, ked je tam miesto na povrchovy variant. A nikto nevravi, ze sa okolo mesta nema ZA stavat obchvat, ci hej?

A kde pojdu "dalsie miliardy" okolo ZA je jasna odpoved: v momente, ked bude Visnove a D3 dostavane, zacnu *** vrieskat, ako potrebuju vych.obchvat ZA, lebo aktualne spojenie je totalne naokolo blizsie.

[Mawerick81]

tvoja posadnutost "Zilinou a okolim" mi zacina pripominat choru mysel Remisovej nieste rodina?

[Jano1]

Intenzity okolo Strecna su proste potom len dosledkom toho, ze sa dialnica z jednej aj druhej strany dotiahla po ZA.

V roku 2005 bola intenzita ZA-MT 21-24 tisic v./24h, v case toho scitania koncila D1 pri Belusi a dalsia cast zacinala pri Ivachnovej, 116 km usek uplne bez dialnice, medzi Vazcom a PO bolo v prevadzke 13 km, prevazne polprofil, mimo dialnice sa islo skoro 250 km do PO, dnes je to okolo 55 km. A intenzita ZA-MT stupla iba zhruba o 15-25%.
https://www.google.com/maps/dir/49.0615132,18.3392716/49.0916875,19.4156474/@49.1172205,18.6790054,10.54z/data=!4m39!4m38!1m35!3m4!1m2!1d18.3944181!2d49.069933!3s0x47148e7ca5de9479:0x4deb8480eeb007a8!3m4!1m2!1d18.4323376!2d49.0988102!3s0x47148c1cf02b72c7:0x8292cd21728e7284!3m4!1m2!1d18.4621528!2d49.1228341!3s0x47148be9023f6f65:0xacbdbda75d276e04!3m4!1m2!1d18.5078753!2d49.1758413!3s0x47148a0b61d55ce9:0x42083adb3484bc16!3m4!1m2!1d18.7422359!2d49.2312642!3s0x47145c1b857ccdd5:0x394d844492364b4b!3m4!1m2!1d18.9175151!2d49.1085313!3s0x4714f8a96331cb23:0x84634a59528d9281!3m4!1m2!1d18.9717702!2d49.0941101!3s0x4714ff79f52a7bfd:0x8a7837bbc888bdfc!1m0!3e0

A kde pojdu "dalsie miliardy" okolo ZA je jasna odpoved: v momente, ked bude Visnove a D3 dostavane, zacnu *** vrieskat, ako potrebuju vych.obchvat ZA, lebo aktualne spojenie je totalne naokolo blizsie.

Ty si jasnovidec.

Mozno, ze o 15-20 rokov sa postavi most cez Vodne dielo Zilina, ale prilis tomu neverim. Pokial sa dobre pamatam tak to cele malo mat 2,5 km, Vodne dielo v mieste premostenia sirku 200-250 m. Na to vsak miliardy Eur netreba.

[DrX]

Cize porovnavat porovnatelne - Levocu a Roznavu - to odmietas.

Ja sa rad opravim: intenzity medzi ZA a MT su dane z velkej casti lokalkou medzi ZA a MT, statnym protezovanim inesticii do tej oblasti (napr. Kia, VW v Martine) a dalej donkoncenostou D1. Ale, prave preto, ze je to z velkej lokalka ZA-MT, nie je dovod stavat tam dialnicu - riesit to EXTREMNE DRAHO ZA PENIAZE, KTORE SU NA CELKOVE DIALKOVE PREPOJENIE SLOVENSKA, a uz vobec nie tunel. Lokalka ZA-MT ma byt normalne stvorprudova jednotka. A, kedze je tam aj tranzit, tak kludne povrchova 4-prudova Rka. Nic viac - tak ako NR-ZV.

[Jano1]

mimo dialnice sa islo skoro 250 km do PO

Spravne ma byt: "mimo dialnice sa islo skoro 200 km do PO"

[Jano1]

Cize porovnavat porovnatelne - Levocu a Roznavu - to odmietas.

Minimum na PP-LE r.2005: 9834 v./24h
Minimum na Tornala - RV r.2005: 5022 v./24h
Minimum na RV-KE r.2005: 5233 v./24h

[DrX]

Cize ked uz bolo davno rozhodnute o stavbe D1 (=protezovani severu) a vela usekov D1 aj postavenych - zatialco na R2 prkticky nic (2 polprofilove obchvaty). Cize zas len dosledok D1, nie pricina. Vytiahni si 1990. Alebo, ani nemusis. Staci si pozriet, kedy bolo dokoncene Branisko, a kedy ?bude? dokoncena Soroska.

[DrX]

No a uz vobec nie je jasne, preco vyberas len PP-LE, ked na juhu uvadzas Tornala-RV aj RV-KE, a tiez preco minimum ma byt nejak smerodajne. Rovnako ako pri zhovadilych nezmyselnych vypisoch kilometrov dialnic na kraje (kde, samozrejme rozratat na rozlohu ma 100x vacsi vyznam nez nerozratat to vobec), aj tu, ak chces aspon aky-taky ferovy obraz, tak porovnavaj:
- PP-LE a LE-PO s Tornala-RV a RV-KE
- uved minimum, maximum, priemer

A, samozrejme, ak to maju byt cisla neovplyvnene existenciou D1/R1, tak ich treba zobrat z casu, ked D1/R1 este neexistovali.

[Jano1]

A, samozrejme, ak to maju byt cisla neovplyvnene existenciou D1/R1, tak ich treba zobrat z casu, ked D1/R1 este neexistovali.

Tak to by bol tak zhruba rok 1970, a take scitanie k dispozicii nemam.