Národná diaľničná spoločnosť, gaunerstvo a pýcha

[fh]

Na diaľnici z Trnavy do Bratislavy sa mnoho dní vytvárali kolóny (link). Kvôli nim strávili tisíce ľudí, každý deň, ráno a podvečer, desiatky minút nervóznym prešľapovaním medzi plynovým a brzdovým pedálom. Mnohí z nich odchádzajú ráno živiť svoje rodiny a večer sa tešia domov, ale musia znášať ujmu za zbabrané služby, ktoré rozhodne neboli zahrnuté v cene diaľničnej nálepky. Ak by v prípade sporu „správca diaľnic vs. ľud“ zasadol súd s právom precedentného rozhodovania, tak by dozaista zobral do úvahy každú sekundu ujmy spôsobenej týmto ľuďom a spôsobenú škodu nechal nahradiť tým nafúkancom, ktorí to spáchali. Prečo? Preto, lebo týmto patáliám sa dalo poľahky vyhnúť. Stačilo by celkom málo: aby si rozdávači vládnych zákaziek dovideli aspoň po vlastný nos.


Pravdou je, že od manažérov štátnej firmy sa obvykle nedá očakávať oslnivý intelektuálny výkon, ale v tomto prípade by snáď aj novú hviezdu Smeru napadlo, že ak veľký investor potrebuje pre svoju činnosť vybudovať diaľničný privádzač (link), tak bude ochotný priplatiť za túto službu robotníkom nočné príplatky a všetky náklady na každodennú zmenu organizácie dopravy – cez deň na štyri pruhy a v noci na dva. A ak mu túto službu prisľúbila vo svojej hlúposti vybudovať vláda, čo bolo zrejme práve v tomto prípade (link), tak to má zaplatiť práve ona. Takže stačilo IBA uzavrieť zmluvu za iných podmienok.

Keďže sa tak neudialo, nastal celkom predvídateľný konflikt s vopred jasným vinníkom. Časové prieťahy spôsobené štátnou monopolnou firmou totiž nemôžu byť považované za súčasť dohody, ktorú uzatvára majiteľ auta kúpou diaľničnej nálepky. Obmedzenia dopravy nie sú vynútené ani neočakávanou haváriou, ani nevyhnutnou potrebou rozsiahlej rekonštrukcie či opravy, ba ani výstavbou nových úsekov vo verejnom záujme. Prieťahy sú spôsobené výhradne kšeftom vlády s jednou súkromnou spoločnosťou. Preto by mal byť škodca povinný vyplatiť poškodeným primeranú náhradu. Ak vynásobíme tie tisíce hodín stratených na diaľnici aspoň priemernou hodinovou mzdou, už teraz diletanti z diaľničnej spoločnosti dlhujú ľuďom pekných pár miliónov (miliárd?) korún. Minimálne by im mali vrátiť peniaze za diaľničnú nálepku, tak ako to robia slušnejší prepravcovia pri dlhom meškaní spoja. Mimochodom, nezabudnime ani na náhrady za ich „geniálnu“ údržbu tunelov pod Braniskom (link) alebo Sitina (link, link), ktoré si zaslúžia obdiv ich európskych kolegov.

O čom tento príbeh hovorí z hľadiska environmentálnej politiky, ktorej sa venujem primárne? Predovšetkým o tom, že negatívne externality nie sú len súčasťou problémov životného prostredia, ale aj mnohých ďalších sporov. A možno aj o tom, že k ich riešeniu by pomohlo precedentné rozhodovanie súdov, ktoré má lepšie vyvinuté mechanizmy pre vysporiadanie sa s gaunermi, ktorí prenášajú náklady na nezúčastnenú tretiu stranu – v tomto prípade nespokojnú, ale mlčiacu väčšinu.

Na záver prikladám zoznam manažérov Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorí práve presvedčili verejnosť, že manažovať naozaj nevedia. Vedia však to, čo je pre štátny manažérsky post dôležité – prideľovať lukratívne zákazky kamarátom vládnych kamarátov, rokovacím konaním bez zverejnenia (link, link).

Ak raz budete potrebovať niečo vybaviť, pre istotu sa im vyhnite. Volajú sa Igor Choma, Ľudovít Macháček, Rastislav Noskovič, Peter Bulánek a Juraj Čermák. (link)


http://kazda.blog.sme.sk/c/143192/Narod ... pycha.html