Východ sa sťažuje na diaľnice, avšak na vine je samospráva

[Dialniciar]

http://ekonomika.etrend.sk/124526/slove ... investorov


Ako Prešov a Košice odrádzajú investorov

Za štyri roky príprava priemyselných zón v Košiciach a Prešove veľmi nepokročila

[23.1.2008, TREND / Branislav Sobinkovič]

Na jar roku 2004 sa šéfovia samospráv v Prešove a Košiciach TRENDU sťažovali, že východné Slovensko zaostáva v ekonomickom rozvoji aj pre nezáujem vlády vytvárať podmienky, ktoré by do regiónu pritiahli investorov. Narážali najmä na nedostatočnú infraštruktúru – chýbajúce diaľnice.

Hoci aspoň čiastočne pripúšťali aj nedostatky na vlastnej strane. Uznávali hlavne neschopnosť pripraviť pre investorov pozemky, na ktorých by sa mohli usadiť. Uplynulé štyri roky ukázali, že práve to je najväčšou brzdou, ktorá spomaľuje príchod investorov do Prešova a Košíc.

Oproti roku 2004 majú magistráty oboch najväčších východoslovenských miest nových šéfov. Na nezáujem firiem plánujúcich stavať fabriky v ich revíri sa ponosovať nemôžu. Pretrvávajúca absencia diaľnic už nie je najväčší problém. Postupne sa zapĺňajúce priestory pre výstavbu priemyselných zón spolu s čoraz vyčerpanejšou ponukou na trhu práce obracajú hľadáčiky investorov zo západu na východ.

Kľúčovým kritériom je ponuka voľných plôch. A pripravenosť samospráv poskytnúť servis expandujúcim podnikateľom. Práve zabezpečenie týchto podmienok robí naďalej najväčšie problémy politikom a úradníkom z Košíc a Prešova.

Hrozí, že väčší investori ich budú obchádzať. A svoje fabriky postavia v menších, no pripravenejších mestách či obciach. Alebo zakotvia v iných krajinách. Napríklad v Rumunsku, ktoré sa po vstupe do EÚ stáva jedným z najväčších slovenských konkurentov pri získavaní investorov.

Poľná slávnosť

Vlani začiatkom mája bolo v Košiciach, na poli, ktoré leží medzi výpadovkou na U.S. Steel a letiskom, rušno. Mnoho drahých áut, politikov, podnikateľov a novinárov dávalo tušiť, že sa chystá niečo výnimočné.

Zdanie neklamalo. Na programe bol slávnostný výkop priemyselného parku. Išlo o udalosť vskutku výnimočnú. V tejto lokalite, nachádzajúcej sa medzi areálom oceliarní a mestskými časťami Pereš a Barca, plánovalo mesto priemyselnú zónu vytvoriť už niekoľko rokov.

Celkovo ide o plochu s výmerou 180 hektárov, pre svoju polohu ideálnu pre výrobné či logistické haly. Priama napojiteľnosť na rýchlostnú komunikáciu, bezprostredná blízkosť letiska a pripravovaného železničného terminálu sú neodškriepiteľné výhody. Najväčší problém jej využiteľnosti a dôvod, pre ktorý roky zarastala repkou olejnou, boli nedoriešené majetkovoprávne vzťahy k pôde.

Mesto ju od jej majiteľov nedokázalo odkúpiť. Podarilo sa to až súkromnej firme – bratislavskému Immorentu Slovensko zo skupiny Erste Bank. Tá, ako pred rokom uviedol konateľ Peter Groiss, vykúpila časť pozemkov pre plánovanú priemyselnú zónu od vlastníkov prostredníctvom miestnych sprostredkovateľov. Scelila tretinu celkovej výmery, 66 hektárov.

Vlani v máji zástupcovia Immorentu košickej smotánke priamo na vykúpenom poli slávnostne oznámili, že na ňom vybudujú priemyselno-logistický park. A preinvestujú šesť miliárd korún.

Po slávnosti sa však výnimočnosť chvíle pominula. A vystriedala ju sivá realita. Tú v posledných mesiacoch predstavujú úmorné a nekonečné rokovania medzi košickým magistrátom a firmami, ktoré v meste plánujú rozbehnúť svoje investície. A Immorent nie je výnimkou.

Ponosy investora

Peter Groiss: Mesto nás tlačí do pozície bohatého strýky z Ameriky.
P. Groiss vysvetľuje, prečo výstavba Immoparku, ako firma nazvala projekt na Pereši, mešká. Poukazuje predovšetkým na prípravu projektovej dokumentácie, potrebnú pre výstavbu inžinierskych sietí. Na ne ešte nie je vydané stavebné povolenie. Za hlavný dôvod označuje vlečúce sa rokovania s magistrátom: „Nemôžem povedať, že mesto nemá záujem pomôcť. No poskytuje nám neúplné informácie.“

Podľa P. Groisa sa zástupcovia Immorentu často cítia ako detektívi. Neraz dostali od mesta o území, kde má Immopark stáť, neúplné alebo nepresné informácie.

Ako príklad konateľ firmy spomína prístupovú cestu, ktorá vedie od výpadovky na oceliarne popri území budúceho priemyselného parku až po letisko. Ľudia z magistrátu mali developerskej firme spočiatku tvrdiť, že je vo vlastníctve mesta. To, ako neskôr vysvitlo, kontroluje len jej asfaltový povrch. Pôdu pod ním vlastní súkromná spoločnosť kontrolovaná finančnou skupinou Penta.

P. Groissovi tiež prekáža, že mesto dlho nemalo ujasnené, akú úlohu chce pri výstavbe priemyselného parku zohrávať. Najprv si myslel, že chce byť koordinátorom. Lebo Košice, ako zistil v máji minulého roka, si nechali vypracovať projekt pre stavebné povolenie k celej 180-hektárovej rozlohe parku. No magistrát napokon o stavebné povolenie nepožiadal a do výkupu zvyšných pozemkov sa nepustil.

Immorent si teda sám dal vypracovať projekt k stavebnému povoleniu. No iba na výmeru pôdy, ktorú kontroluje. Manažéri firmy teraz nechápu, prečo po nich magistrát chce, aby zaplatili aj za projekt vyhotovený pre Košice.

„Zástupcovia mesta nás tlačia do pozície bohatého strýka z Ameriky, ktorý má platiť aj za veci, ktoré nebude sám využívať,“ tvrdí P. Groiss. A opäť spomína prístupovú komunikáciu, vedúcu popri pozemkoch Immorentu až po letisko.

Súčasťou jej výstavby má byť podjazd pre električky a predstavy magistrátu podľa P. Groissa rátajú s prácami, ktoré si vyžiadajú 400 až 500 miliónov korún. Pričom v Immorente sa od mesta stále nedozvedeli, kto má investíciu financovať.

Firma ju odmieta znášať v plnej miere, veď komunikáciu nebude využívať sama. Ale napríklad i firmy, ktoré odkúpia susedné pozemky. Konateľovi bratislavského developera tiež prekáža, že zástupcovia mesta sa nepamätajú na ústny sľub prispieť 50 miliónmi korún na prípravu inžinierskych sietí.

Čo na to primátor

František Knapík: Developer by mal znášať časť nákladov na infraštruktúru.

Primátor Košíc František Knapík (KDH, SDKÚ-DS, SMK-MKP) väčšine výčitiek Immorentu nerozumie. Podotýka, že si nechce vymieňať stanoviská na diaľku, prostredníctvom médií. No reportérovi TRENDU ponúkol, aby sa ako pozorovateľ zúčastnil na budúcich rokovaniach s developerom, aby čitateľov zásobil neskreslenými a aktuálnymi informáciami.

Pokiaľ ide o projekt k stavebnému povoleniu, F. Knapík hovorí, že mesto si ho dalo vypracovať ešte v roku 2001. Vtedy mestské zastupiteľstvo prijalo doplnok k územnému plánu, podľa ktorého mal v lokalite Pereš-Letisko vyrásť priemyselný park.

Projekt pre územné rozhodnutie a stavebné plány stáli mesto zhruba 14 miliónov korún. Mali slúžiť pre firmy, ktoré sa budú chcieť usadiť v priemyselnom parku. Preto primátor nepovažuje za neobvyklé, že magistrát presviedča developera, aby sa podieľal na úhrade týchto nákladov.

Ako ďalej vysvetľuje F. Knapík, Košice v súčasnosti neplánujú vykupovať zvyšné pozemky plánovanej zóny. No hovorí o indíciách, že sú predmetom záujmu iných podnikateľov. A nepochybuje, že na nich vyrastú priemyselné stavby.

Mesto chcelo podľa primátora do vykupovania vstúpiť začiatkom milénia – v čase, keď on ešte nebol vo funkcii. Nakoniec sa jeho predchodcom pozemky sceliť nepodarilo. Možno aj preto, ako vyplýva z rozprávania F. Knapíka, že magistrát musel v tom čase riešiť vysokú zadlženosť mesta. A tak neboli zdroje na výkup pôdy, ktorá sa mohla neskôr ponúknuť investorom.

O prísľube mesta prispieť 50 miliónmi na infraštruktúru F. Knapík nevie. Priznáva, že mesto dalo Immorentu mylnú informáciu o tom, že vlastní pozemky pod prístupovou komunikáciou. No o ďalších mylných informáciách poskytovaných investorovi nemá vedomosť.

Takisto odmieta obvinenia, že magistrát stavia bratislavskú firmu do pozície bohatého strýka z Ameriky. I keď si myslí, že by mala znášať časť nákladov na prípravu infraštruktúry: „No to všetko je vecou rokovaní, ktoré musíme absolvovať.“ Priznáva, že sa mu zatiaľ s Immorentom nepodarilo dohodnúť formu budúcej spolupráce.

Prešovské patálie

Ani Prešov zatiaľ nedokázal pripraviť podmienky na príchod investorov. Problémy sa vyhrotili natoľko, že ministerstvo hospodárstva pozastavilo preplácanie nákladov súvisiacich s prípravou tamojšieho priemyselného parku.

Územie, na ktorom mala zóna stáť, hľadali miestni komunálni politici dlho a ich výberu často chýbala logika. Mesiace až roky sa hádali, či má byť v zlej alebo ešte horšej lokalite.

Pôvodne bolo v hre Grófske. Išlo o plochu mimo železnice, hlavných dopravných tepien a sietí. Len príprava infraštruktúry by stála 800 miliónov korún. Prešovskí radní sa napriek tomu s Grófskym začiatkom milénia uchádzali o investíciu automobilky BMW, ktorá v tom čase avizovala záujem postaviť nový závod. Nakoniec sa rozhodla pre Nemecko.

Ďalšia lokalita, o ktorej Prešovčania uvažovali spolu s košickou samosprávou, sa nachádzala pri diaľnici medzi krajskými mestami. Jej vážnym hendikepom bolo, že leží v bezprostrednej záplavovej zóne. Potom Prešovčania uvažovali o Lominovej na začiatku mesta. Jej nevýhodou boli nedoriešené majetkovoprávne vzťahy k pôde.

Mesto sa nakoniec rozhodlo podporiť lokalitu Záborské, ktorá sa nachádza mimo jeho katastrálneho územia. A ktorú scelil súkromný investor, miestna developerská firma IPZ. V roku 2005 Prešov na prípravu tohto priemyselného parku získal dotáciu zo štrukturálnych fondov 230 miliónov korún. No prišli komunálne voľby a primátorom sa stal nový muž, právnik Pavel Hagyari (kandidoval ako nezávislý). A vzťahy medzi magistrátom a developerskou firmou boli po krátkom čase na bode mrazu.

Člen dozornej rady IPZ Miroslav Remeta sa TRENDU vlani v júni sťažoval na pasívny prístup mesta, ktoré prípravu areálu nechalo len na bedrách jeho firmy. P. Hagyari kontroval, že zmluvný vzťah s developerom je pre Prešov nevýhodný.

Podľa neho znáša za projekt, ktorý sa navyše nenachádza na jeho katastrálnom území, najviac rizík. A primátor sa obával hrozby, že bude potrebné vrátiť financie, ktoré už boli zo štrukturálnych fondov pre prešovský priemyselný park vyplatené.

Ministerstvo napokon v lete naozaj proces schvaľovania požiadaviek o platbu pozastavilo. A to najmä pre majetkovoprávne vyriešenie pozemkov priemyselnej zóny. Ministerská kontrola vyčítala, že medzi mestom a vlastníkom nehnuteľnosti, firmou CI Regio, ktorej majiteľom je M. Remeta, funguje ako medzičlánok prešovský IPZ. Úradníkom prekážala i absencia verejného obstarávania na správcu priemyselného parku.

Prešovský magistrát sa preto s M. Remetom dohodol na odkúpení stopercentného podielu v správcovskej firme IPZ a zároveň na vykúpení všetkých pozemkov pod priemyselným parkom vo vlastníctve CI Regio. Ako zdôvodňuje hovorca mesta Michal Kaliňák, mesto chce zladiť zmluvné vzťahy okolo priemyselného parku s podmienkami čerpania dotácie zo štrukturálnych fondov. Tak, aby sa uvoľnili platby na jeho prípravu.

Foto - Ivan Fleischer, Miro Nôta