Atény udržiavajú kurz reforiem

[Dialniciar]

http://trhy.hnonline.sk/c1-22751410-ate ... z-reforiem


Atény udržiavajú kurz reforiem

Autor(i): Peter Martinek
[00:00, 14. 1. 2008, čítané 23x, počet diskusných príspevkov 0, trhy.hnonline.sk]

Grécko chce byť tranzitným uzlom na energetickej mape sveta.

Rozvoju gréckej ekonomiky v uplynulých desaťročiach bránili mnohé okolnosti. Po 2. svetovej vojne a okupácii Nemeckom nenastalo budovateľské obdobie ako v ostatných krajinách Európy, práve naopak. Grécko sa zmietalo päť rokov v občianskej vojne medzi stúpencami kráľovstva a komunistickými povstalcami.

Neúrodné roky

Napriek tomu, že sa Grécko stalo v roku 1952 členom NATO, nepôsobila táto krajina dôveryhodne ani v očiach svojich spojencov, ktorí Aténam vyčítali potieranie demokracie a slobodného rozvoja. Vojenská diktatúra trvala od roku 1967 dlhých sedem rokov. Úplne obmedzila politickú slobodu a prinútila kráľa opustiť krajinu. Tridsať rokov, počas ktorých sa Grécko zmietalo v nepokojoch, mali pre túto balkánsku krajinu fatálne ekonomické následky. Spojenci vo vyspelej západnej Európe sa Aténam vzďaľovali míľovými krokmi. Až demokratické voľby v roku 1974 a referendum vytvorili z Grécka parlamentnú republiku a zrušili monarchiu. V roku 1981 Grécko pristúpilo k Európskym spoločenstvám, ktoré sa neskôr v roku 1992 zmenili na Európsku úniu. Pred šiestimi rokmi sa Grécko stalo členom Eurozóny a krajina začala ekonomicky napredovať.

Námorná veľmoc

Ekonomický rast narážal na úskalia obdobia vlády socialistov, keď sa štát najviac zadlžil. Dnes proreformní demokrati berú vážne odporúčania Bruselu a v krajine zavádzajú reštrikčné opatrenia, aby sa zbavili starých dlhov. Napriek tomu je Grécko zo starých členských štátov EÚ najchudobnejšou krajinou. Hoci sa ekonomický rozvoj po vstupe do EÚ zvýšil, nízky export a drahý dovoz spôsobujú trvale vysoký deficit. Grécko nie je priemyselne rozvinuté, patrí mu však prím v lodiarstve. Vlastní množstvo lodí a veľkú obchodnú flotilu, ktorou zaujíma štvrté miesto na svete. Má nedostatočné zdroje energetických surovín, a to aj napriek tomu, že v Egejskom mori má veľké zásoby ropy. Pre neustále konflikty s Tureckom sú však zatiaľ nevyužiteľné, a tak je odkázané na dovoz. V poslednom období sa snaží diverzifikovať energetické zdroje a zároveň sa chce stať dôležitým transportérom plynu a ropy.

Odkázaní na dovoz

Okrem strojov, dopravných prostriedkov a ropy sa do Grécka dováža mäso, mlieko, oceľ a farmaceutické výrobky. V krajine sa ročne vyťaží vyše 50 miliónov ton hnedého uhlia, celosvetový význam má ťažba bauxitu. Ďalej Grécko ťaží rudy s obsahom niklu, zinku, olova, mangánu, chrómu či azbest. Časť bauxitu sa vyváža, časť spracúvajú domáce hlinikárne, pre ktoré vyrábajú elektrickú energiu vodné elektrárne. Svetový význam má aj ťažba presláveného gréckeho mramoru. Väčšina priemyslu sa sústreďuje v aténskej aglomerácii, takže takmer tretina ľudí pracuje v tejto metropole a okolí. Výroba sa realizuje hlavne v menších podnikoch (stále významnou je aj domácka výroba). Významný je taktiež chemický priemysel, produkcia cementu, textilu, odevov a obuvi.

Ambiciózne plány

Je veľa dôkazov, ktoré potvrdzujú, že ekonomike Grécka sa mimoriadne dobre darí práve od prijatia eura a nadviazania hospodárskych kontaktov predovšetkým s partnermi v Európskej únii, osobitne s balkánskymi krajinami.

Pri pohľade na posledné celoročné štatistiky z roku 2006 je zjavné, že grécka ekonomika nasadila vysoké tempo, ktoré prekročilo pôvodné očakávania. Pokiaľ pôvodný predpoklad rastu HDP bol 3,8 percenta, skutočnosť je 4,2 percenta. Stalo sa to vďaka oživeniu investícií a nárastu vývozu o 14,1 percenta. Pod dobré výsledky sa podpísalo aj disciplinované hospodárenie vlády a výrazné znižovanie rozpočtového deficitu z 5,2 percenta HDP v roku 2005 na 2,6 percenta HDP v roku 2006.


Reformné nálady

Vláda v súčasnosti realizuje niektoré reformné opatrenia, ktoré by mali aj v ďalších rokoch zabezpečiť hospodársky rast. Ide o znižovanie dane zo zisku spoločností z 35 na 25 percent v troch ročných etapách a zníženie dane z príjmu fyzických osôb z 25 na 20 percent. Pripravuje sa i celá škála stimulov na podporu exportne orientovanej výroby. Veľmi dôležitým krokom je využitie programov EÚ pre rozvoj poľnohospodárstva, najmä pestovanie olív, bavlny, citrusov a tabaku.

Nádeje v tranzite

Veľkým tromfom súčasnej vlády je energetika, ktorá patrila vlani k absolútne favorizovaným sektorom. Aténam vychádza úsilie o zviditeľnenie Grécka ako tranzitného uzla na energetickej mape sveta. Pred desiatimi mesiacmi sa podpísala dohoda medzi vládami Ruska, Bulharska a Grécka o výstavbe ropovodu Burgas - Alexandroupolis. Po 14 rokoch sa otvára cesta k odštartovaniu tohto rozsiahleho energetického projektu, ktorý umožní pri preprave ruskej ropy do Európy obísť preťaženú Bosporskú úžinu. Význam Grécka ako tranzitnej krajiny si uvedomil aj ruský prezident Putin, ktorý spolu s gréckym premiérom Karamanlisom dali v lete minulý rok zelenú výstavbe plynovodu s názvom South Stream. Dohoda medzi spoločnosťami Eni a Gazprom predstavuje kľúčový krok k vybudovaniu plynovodu, ktorý bude schopný prepraviť z Ruska do Európy až 30 miliárd kubických metrov zemného plynu ročne. Plyn sa už začal na krátkom úseku prepravovať cez Turecko a Grécko aj z azerbajdžanských polí do Talianska.

Investície držia Grécko nad vodou

Napriek tomu, že gréckej štatistike sa nedá vždy veriť na sto percent, čo dokazujú aj poťahovačky s Európskou komisiou, ktorá zistila mnohé nepresnosti pri výpočte HDP či zahraničného dlhu, musíme veriť údajom Gréckej centrálnej banky. Podľa nej bol zaznamenaný v roku 2006 rapídny nárast priamych zahraničných investícií v objeme 3,71 miliardy eur, pričom hlavný podiel na tom má privatizácia bankového sektora.
Ekonomický rast je jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich v eurozóne. Za minulý rok by mal dosiahnuť 4,1 percenta a zostane nad európskym priemerom aj ďalšie dva roky. Strašiakom zostáva štátny dlh, ktorý bol stanovený na 95,3 percenta HDP a je po talianskom dlhu druhý najvyšší v Európe. Záujem gréckych investorov sa koncentruje do krajín juhovýchodnej Európy, najmä balkánskych krajín.

Grécke investície na Slovensku sú minimálne. Podľa štatistiky NBS ich celkový objem bol do konca roka 2006 iba 13 miliónov korún.

Voľný obchod

Zvláštnosťou Grécka sú tri zóny voľného obchodu, situované v prístavoch Pireus, Thessaloniki a Heraklion. Tovar zahraničného pôvodu možno bezcolne a bez akýchkoľvek daní a ďalších poplatkov priviezť do týchto zón, ak sa hneď nalodia a reexportujú. Rovnako sa pri týchto transakciách neplatia ani kolkové dane.

Na operácie s tovarom sa vzťahujú predpisy EÚ, podľa ktorých môžu byť v zónach výrobky prechovávané bez zloženia finančnej zábezpeky a môžu byť kompletizované. Je tu možná i menšia výroba, ale to iba v zóne Thessaloniki. Práve táto oblasť je výkladnou skriňou podnikania v Grécku. Vytvára sa tu až 40 percent HDP Grécka.

Do Grécka za prácou

Zahraniční investori sa rozhliadajú najmä po kvalifikovanej pracovnej sile predovšetkým v oblasti informačných technológií. V sektoroch telekomunikácií, bankovníctve a finančných službách, doprave, obchode, energetike, majú zamestnávatelia veľké ťažkosti nájsť a zamestnať kvalifikovaný a skúsený personál. Veľký dopyt je najmä po pracovníkoch s vysokoškolským vzdelaním, avšak záujem je aj o pracovníkov s nižším stupňom vzdelania. Dopyt je po počítačových inžinieroch, programátoroch, analytikoch, databázových špecialistoch, odborníkoch v oblasti internetovej komunikácie, webových dizajnéroch, strojných a chemických odborníkoch. Najväčší nedostatok kvalifikovaného personálu pociťujú v dvoch najväčších regiónoch Grécka, kde sa sústreďuje hlavná ekonomická aktivita krajiny. Ide o oblasť Atiky s hlavným mestom Atény a o strednú Macedóniu s druhým najľudnatejším mestom Grécka Solún. Priemerná hodinová mzda je okolo osem eur, minimálna mesačná mzda sa blíži k 500 eurám. Výška mzdy sa stanovuje na základe kolektívnej dohody. Legálne sú písomné aj ústne pracovné zmluvy.