Čím žije pohraničie s Ukrajinou ? Brzdou je stav ciest ...

[Dialniciar]

http://ekonomika.etrend.sk/119723/europ ... pohranicie


Čím žije pohraničie

Obyvatelia sa na ochrancov hraníc nesťažujú, viac ich mrzí nevyužitý potenciál regiónu

[28.11.2007, TREND / Branislav Sobinkovič]

Koncom októbra bolo na Úrade hraničnej a cudzineckej polície vo východoslovenských Sobranciach poriadne rušno. Na chodbách centrály na stráženie východnej hranice postávali desiatky ľudí, ktorí sa uchádzali o prácu pohraničiara. Okrem toho jedna novinárska exkurzia striedala druhú.

No rušno vonkoncom nebolo len pre konkurzy a médiá. V deň návštevy TRENDU hraničné patroly zachytili 92 migrantov, ktorí nelegálne vstúpili na územie Slovenska – a Európskej únie.

Zástupca riaditeľa hraničných a cudzineckých policajtov Marian Lukáč neskrýva, že návštevou ďalších novinárov nie je nadšený. No reportérov TRENDU upozorňuje, aby to nebrali osobne.

V posledných mesiacoch majú týždenne dve-tri exkurzie ľudí z médií. Nielen slovenských. Na stráženie východnej hranice EÚ sú zvedaví aj novinári z Rakúska, Nemecka či USA.

Na zástupy uchádzačov o prácu si už M. Lukáč zvykol. Sobranecký pohraničiarsky úrad je najväčší zamestnávateľ v regióne. Už teraz dáva prácu siedmim stovkám ľudí a ďalších dvesto by mal prijať v najbližších mesiacoch.

Na výberové konania neprichádzajú záujemcovia len zo Sobraneckého okresu. Cestu merajú z okolia Humenného, Michaloviec, Sniny či Košíc. Stretli sa aj s adeptmi zo západného Slovenska.

A napokon, pohraničiari sú zvyknutí aj na to, že v jesenných týždňoch pred príchodom zimy býva na hraniciach s Ukrajinou veľký pohyb. Prevádzači chcú stihnúť posledné priaznivé počasie.

Keď napadne sneh, prechod cez čiaru sa komplikuje. Pre klimatické podmienky, no najmä preto, že na bielej prikrývke sa ľahšie rozoznávajú stopy. A prekĺznuť zvýšenou ochranou hraníc je čoraz ťažšie.

Štyri zóny

Do terénneho Mercedesu s automatickou prevodovkou sadajú reportéri TRENDU s kapitánom Robertom Potomom. Južná časť hraníc medzi Vyšným Nemeckým a Čiernou nad Tisou vyzerá pre prevádzačov nepriepustne.

Rovinatý terén kontroluje reťazec kamier, uniknúť ich pozornosti sa zdá nemožné. Signalizuje každé narušenie, zábery kamier sledujú v monitorovacom centre v Sobranciach.

Dve tretiny hraníc sa však nachádzajú v ťažko dostupnom členitom hornatom teréne. Kamery sú v tej časti len v blízkosti hraničného priechodu Ubľa. Zvyšnú časť zabezpečujú policajné hliadky. Ako tá, čo kontroluje úsek nad obcou Petrovce, s ktorou sa TREND vybral na zelenú hranicu.

R. Potoma hovorí, že aj v tomto období sa dajú vyčítať stopy ľudí, čo prešli hranicu. Nechávajú za sebou rozhrabané lístie, rozrušenú zeminu. Ak pohraničníci zbadajú niečo podozrivé, dajú avízo operačnému stredisku v Petrovciach. To riadi hliadky spadajúce do jeho teritória. Stráženie celého úseku hranice koordinuje centrála v Sobranciach.

Hraničný dozor je rozdelený na štyri zóny. Prvú predstavujú kamerové systémy na rovine a policajné hliadky patrolujúce priamo na hranici. Každá z nich spadá pod jedno z oddelení, ktoré sú rozmiestnené v obciach Ubľa, Podhoroď, Maťovské Vojkovce, Veľké Slemence, Čierna nad Tisou, Vyšné Nemecké, Petrovce, Ulič a Zboj.

Druhú a tretiu líniu ochrany zabezpečujú mobilné zásahové jednotky riadené zo sobraneckej centrály. Ich úlohou je zachytávať tých migrantov, ktorí prešli za chrbát stráženej zelenej línie. Obsadzujú strategické miesta – križovatky, autobusové a železničné stanice.

Štvrtú zónu monitoruje vnútrozemská polícia riadená z prešovského krajského riaditeľstva. Tá kontroluje podozrivé osoby a dopravné prostriedky do 40 kilometrov od hraníc.

Zvyky sa menia

Najviac nelegálnych migrantov prichádza na Slovensko z Ruska a krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Hojné zastúpenie majú tiež utečenci z Ázie, najmä z Indie, Pakistanu a Bangladéša.

Počet nelegálnych migrantov prechádzajúcich slovensko-ukrajinskú hranicu pritom v posledných rokoch klesá. Kým v roku 2003 ich bolo takmer päť a pol tisíca, vlani necelá polovica.

Ako nelegálny transport ľudského nákladu funguje? Ukrajinci najprv dopravia migrantov cez hranice, kde ich prevezmú tunajší prevádzači. Následne ich v blízkosti hraníc umiestnia do opustených domov – v žargóne označovaných ako „sklady“.

Stade ich prevezme ďalšia skupina, zabezpečujúca transport na západné hranice, odkiaľ migranti putujú do bohatšej časti Európy. Tá je pre nich najčastejším cieľom. Slovensko stále vnímajú najmä ako tranzitnú krajinu.

Riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Michal Borgula podotýka, že zvyklosti prevádzačov sa menia. Odpadáva prvý článok, prevádzači sa snažia dostať svoj „náklad“ čo najďalej od hraníc. Aspoň za 40-kilometrovú líniu, ktorá je strážená najprísnejšie.

Ako dodáva M. Borgula, ubúda ľudí žijúcich v pohraničí, ochotných poskytnúť svoj dom prevádzačom. Podľa neho za to môže intenzívnejšia prítomnosť policajtov v pohraničných obciach. Tí získavajú lepší prehľad, čo komplikuje život ľuďom, zapojeným do prevádzačského reťazca.

Bezpečnejšie

O prevádzačstve, ktoré sa v médiách často spomína ako vedľajší či dokonca hlavný príjem niektorých ľudí zo slovensko-ukrajinského pomedzia, sa starostovia pohraničných obcí veľmi baviť nechcú. Dodávajú, že je to parketa polície. A že ľudí, ktorí sa v ich chotári venujú pašovaniu ľudí, nepoznajú.

Zvýšenú aktivitu pohraničníkov, ktorú priniesol blížiaci sa vstup do schengenského priestoru, si zväčša pochvaľujú. „Znížila sa kriminalita. Žije sa tu bezpečnejšie,“ hovorí starostka Uble Nadežda Sirková. A dodáva, že bez pomoci hraničiarov by si nevedela predstaviť odstraňovanie následkov povodní, ktoré obec zasiahli začiatkom roka.

Jej kolega Michal Mackaľ, ktorý sedí na richtárskej stoličke v Dúbrave, však upozorňuje aj na negatívnejšiu stránku. Podotýka, že časté kontroly policajných hliadok nevplývajú dobre na turistov a turistický ruch.

Schengen a s ním súvisiaca intenzívnejšia ochrana hraníc nie je to jediné a ani najpodstatnejšie, čo prihraničné obce trápi. Väčšie vrásky im robí exodus obyvateľstva. Kým v Ubli sa úbytok obyvateľov v posledných rokoch zastavil – podľa posledného cenzu Štatistického úradu SR z roku 2003 v nej žije necelých 800 ľudí –, v okolitých menších obciach je situácia iná. Mladší ľudia odchádzajú a starší vymierajú

„Onedlho tu už nebude starosta, lebo nebude mať na mzdu,“ krčí plecami Michal Pidanič, starosta Šmigovca so stovkou obyvateľov. Podľa neho na okolí pribúda iba Rómov, ktorí prichádzajú z väčších miest, kde majú problém s platením za bývanie.

Ubli – aspoň podľa N. Sirkovej – rómska komunita neprekáža. Ako hovorí starostka obce, bez nej by si nevedela predstaviť aktivačné práce. Okrem toho, Rómovia za drobnú odplatu pomáhajú starším ľuďom, napríklad pri rúbaní dreva.

S početnou rómskou komunitou nemá zlé skúsenosti ani päťdesiat kilometrov vzdialený Ulič (tisíc obyvateľov). Starosta Ján Holinka to vysvetľuje predovšetkým tým, že väčšina Rómov patrí k Svedkom Jehovovým – stali sa nimi ešte za socializmu: „Miestnemu farárovi sa to síce veľmi nepáči, no my s nimi nemáme problém. Nepijú a sú slušní.“

Ako však dodáva, tých pár Rómov, ktorí nie sú členmi sekty, sa správa podstatne horšie: „Neviem si predstaviť, že by sa aj ostatní správali rovnako.“

Päťkrát dlhšie

Severná časť slovensko-ukrajinského pohraničia sa nachádza v blízkosti, respektíve priamo v Národnom parku Poloniny. Cestovný ruch je podľa tamojších starostov jedným z mála potenciálov regiónu. Zatiaľ sa rozvíja veľmi pomaly.

Nepribúdajú ani chalupári z väčších východoslovenských miest, hoci v dedinách je veľa neobývaných domov, ktoré možno kúpiť aj za „smiešnych“ stotisíc korún. Podľa starostky Uble najdrahší dom v dedine s fungujúcim kúrením, napojením na vodovod a kanalizáciu vyjde na štvrť milióna korún.

Paradoxne, to, čo je pre turistov atraktívne – príroda, do ktorej človek zasahuje v minimálnej miere –, starostovia považujú za brzdu rozvoja. J. Holinka poukazuje na nedostatočnú cestnú infraštruktúru. Z Uliča je Ukrajina vzdialená päť kilometrov, no najbližší hraničný priechod sa nachádza v Ubli. Do tej je to síce vzdušnou čiarou len niečo vyše desať kilometrov, no pre nedokončené cestné spojenie medzi oboma dedinami treba prejsť päťkrát dlhšiu trasu.

To, že Uliču chýba hraničný priechod, vie podľa vlastných slov aj štátny tajomník ministerstva vnútra Jozef Buček. Tvrdí, že o jeho vytvorení sa na vládnej úrovni uvažuje, no momentálne je prioritou príprava na Schengen.

V štádiu rokovaní s ukrajinskou stranou je aj malý pohraničný styk, ktorý by zjednodušil prechod cez hranice. Pretože, ako tvrdí J. Holinka, mnoho turistov, ktorí zavítajú do okolia Uliča, chce navštíviť aj Ukrajinu.

Ako v plechovke

Turistický ruch podľa J. Holinku stagnuje aj pre ďalšie obmedzenia. Väčšie stavebné práce sú problematické. Sú proti nim poloninskí ochranári. A limitujúcim faktorom je blízkosť vodnej nádrže Starina, hlavného zdroja pitnej vody pre Košickú kotlinu. „Žijeme tu ako v plechovke,“ ťažká si starosta Uliča.

A poukazuje na niekoľko kilometrov vzdialený región v Poľsku, ktorý sa nachádza v obdobnom prírodnom prostredí ako Ulič. Tamojší podnikatelia v cestovnom ruchu nemajú také zviazané ruky ochrannými opatreniami. Stavajú vleky a budujú ubytovacie kapacity. Aj vďaka tomu oblasť podľa J. Holinku počas letnej turistickej sezóny navštívi poldruha milióna turistov.

Na slovenskej strane chýbajú turistické atrakcie. Ako hovorí majiteľka penziónu Kremenec z Novej Sedlice Mária Michalcová, v lete za pekného počasia má síce kapacity plne vyťažené. No návštevníci sa zdržia nanajvýš päť dní, pretože po prechodení okolia nemajú ďalšie možnosti na zábavu a aktívny oddych. V zime je to ešte horšie. Nehovoriac o tom, že prístup vtedy sťažujú zasnežené a neudržiavané cesty.

Foto - Ivan Fleischer