Chystá sa vládna štvrť

[aquila]

Minister financií tvrdí, že už teraz si vie predstaviť dohodu najmenej štyroch ministerstiev na presťahovanie do jedného komplexu. Do roku 2010 by chcel presunúť do jednej budovy aspoň tie.

BRATISLAVA. Minister financií Ján Počiatek spolu so šéfom ministerstva vnútra Robertom Kaliňákom chystajú projekt vytvorenia „centrálneho vládneho mestečka“. Predstava je, že by išlo o „zámenu starých schátraných nehnuteľností“ za nové.

Presťahovať by chceli všetky ministerstvá. „Určite je jedinou zmysluplnou cestou zintegrovať tie ministerstvá na jedno miesto s novou, globálnou, komplexnou infraštruktúrou a všetkých tých nepotreb­ných nehnuteľností sa následne vzdať,“ povedal Počiatek SME. Ministri už majú vybraté aj dve lokality, areál ministerstva obrany pri Poluse v Bratislave alebo dostavanie budovy v Lamači, ktorá mala slúžiť ako nemocnica.

VIDEO: Počiatek a Kaliňák chcú vládnu štvrť



Pokiaľ by ich nápad nenašiel ohlas v celej vláde, radi by presadili aspoň menší variant - vraj sa určite dokážu dohodnúť s ministerstvom obrany a financií, s ktorými by vytvorili aspoň „superministerstvo“.

Počiatek argumentuje hlavne tým, že by to výrazne znížilo prevádzkové náklady a štát by to nestálo ani korunu. Ministerstvá by „zdarma“ odovzdali svoje budovy na lukratívnych miestach­ firme, ktorá by im na kľúč postavila superministerstvo.

Zatiaľ štyria

„Myslím si, že by sme sa určite dohodli aj s rezortmi obrany a hospodárstva. To sú štyri ministerstvá, o ktorých vedieme naše neformálne diskusie.“ Počiatek si verí, pri variante so štyrmi ministerstvami počíta s rozbehnutím a možno aj čiastočnou realizáciou do konca volebného obdobia. „Som presvedčený, že úspory budú veľké.“

„Bolo by to ideálne, ale už by išlo o investíciu v miliardách,“ hovorí Kaliňák. „Na­ papieri ešte neexistuje nič,“ upozorňuje.

„Rekonštruovať existujúcu bu­dovu by nebolo celkom efektívne. Je to zatiaľ len taká rám­cová idea, ale nie je iracio­nálna,“ pridáva minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek.

Viacerí ministri SME povedali, že s takýmto nápadom nemajú problém. Premiér Robert Fico zatiaľ prostredníctvom hovorkyne odkázal, že takýto návrh ešte nebol oficiálne predložený, a tak sa k nemu nebude vyjadrovať. Počiatek s Kaliňákom aj na menší variant potrebujú súhlas vlády a zrejme aj koaličnej rady, keďže by išlo o transakciu v obrovskej výške.

Myšlienka na vytvorenie vládneho mestečka neprekáža ani predsedovi SNS Jánovi Slotovi. „Neviem, či je to na Slovensku reálne,“ zapochyboval. Myslí si, že mestečko by nemalo byť v Bratislave, ale niekde viac v centre Slovenska – ideálne v Žiline. Podobný názor má aj podpredseda HZDS Milan Urbáni. „Myšlienka mať pokope vládne orgány nie je zlá.“ Chcel by ich v Banskej Bystrici.

Miliardové pozemky

Pozemky pod štyrmi ministertvami sú mimoriadne lukratívne. „Z realitného pohľadu je to veľmi zaujímavé,“ súhlasí Miroslav Sedlák z developerskej skupiny HB Reavis.

Ministerstvo vnútra sídli v centre mesta pri nábreží Dunaja. Podľa experta na oceňovanie realít Tibora Šranka by sa na jeho mieste dala postaviť budova s vysokým ziskom. Pozemok má preto hodnotu viac ako 70–tisíc korún za štvorcový meter. Pri jeho rozlohe 11 962 metrov štvorcových je to takmer 840 miliónov.

Najväčší z pozemkov je pod ministerstvom obrany v širšom cente Bratislavy. Je na ňom asi 25 budov a má hodnotu nad 50–tisíc za meter. Sídlo v centre neďaleko má aj ministerstvo financií – podľa Šranka ide o 30 až 50 tisíc za meter. Zaujímavý pozemok je aj pod ministerstvom hospodárstva v Ružinove – ten má hodnotu 20 až 40–tisíc za meter štvorcový. Ministerstvá vlastnia aj ďalšie budovy.

Kasárne alebo Rázsochy?

Ministri vraj už zvažujú lokality na výstavbu, aj keď minister financií tvrdí, že ich debata až tak ďaleko nie je. Podľa informácií SME by v prípade „menšieho variantu“ s niekoľkými ministerstvami pripadala do úvahy lokalita Za kasárňou, ktorú od ministerstva obrany delí jedna ulica. Pozemok, na ktorom sú kasárenské budovy, je štátny. Investor by tak v prípade zámeny platil iba výstavbu budovy, nie nákup pozemku. Ak by sa presadil „ideálny variant,“ favoritom je lokalita Rázsochy v okrajovej štvrti Lamač. Ide o obrovský štátny pozemok s rozlohou 15 hektárov, z ktorých tri sú zastavané chátrajúcou nedokončenou univerzitnou nemocnicou. Jeho trhová hodnota je podľa znalcov okolo 1,5 miliardy korún.

Ušetrilo by sa
Zlúčenie ministerstiev by ušetrilo peniaze. Rezorty však stratia možnosť spravovať majetok, čo sa im nemusí pozdávať.



BRATISLAVA. Vytvorenie vládneho mestečka či superminsterstva by podľa ministra financií Jána Počiatka mohlo výrazne ušetriť náklady a môže zlepšiť komunikáciu medzi ministerstvami.

Vládnemu komplexu by stačila len jedna ochrana, spoločné parkovisko, obchody, ale napríklad aj jedálne a konferenčné miestnosti. Zákazky na rôzne stavebné úpravy a rekonštrukcie by sa zadávali spoločne, čo by mohlo pri väčších priesto­roch znižovať ich cenu.

Zvládanie takéhoto komplexu by zrejme vyžadovalo spoločnú organizáciu, ktorá by ho spravovala. V súčasnosti sa však ministerstvá často nevedia dohodnúť ani na oveľa jednoduchších veciach. Správa majetku a jeho spravovanie je pre ministerských úradníkov dôležité.

Jednotlivé ministerstvá by ani po zlúčení neušetrili na informačných sieťach. Tie majú a musia mať samostatne ministerstvo obrany i vnútra. Rovnako je otázne, či musí byť areál ministerstva hospodárstva chránený rovnako dôkladne a nákladne ako ministerstvo obrany.

Vládna štvrť môže znamenať bezpečnostné riziko, veď silové ministerstvá by sa sústredili na jediné miesto. Policajný prezident Ján Packa to ako zvýšené riziko nevníma a za problém nepovažuje ani stráženie komplexu. „Keď je to nový komplex, musí to byť aj príslušne technicky zabezpečené. Potom by nemal byť nijaký problém,“ povedal.



(knm)
Vládne mestečká a štvrte má viac štátov
Myšlienka vládneho mestečka nie je nová. Umelo vytvorené vládne štvrte sú v niekoľkých štátoch a vznikli dokonca aj umelé hlavné mestá.

Umelé vytváranie vládnych štrvrtí nie je žiadnou slovenskou špecialitou. Len pred mesiacom maďarská vláda oznámila, že v centre Budapešti vznikne nová vládna štvrť.

Podľa plánov by sa tam mali presťahovať všetky ministerstvá aj ďalšie centrálne štátne úrady do roku 2009. Sťahovať by sa nemal premiér, ktorý by mal zostať v doterajšom sídle.

Výnimkou nie sú ani umelo vytoverné hlavné mestá, akou je austrálska Canberra. Tá vznikla ako kompromis medzi mestami Melbourne a Sydney, ktoré sa sporili, kde má byť sídlo politickej moci. Jej výstavba sa začala v roku 1913, ministerstvá a vláda sa do mesta presunuli o 14 rokov neskôr.

Novším umelým hlavným mestom je Brasília. Tú slávnostne otvorili v roku 1960, aj keď myšlienka na vytvorenie vládneho mesta Brazílie vznikla o viac ako 100 rokov skôr.

Umelé hlavné mestá vznikali aj za totalitných režimov – príkadom je napríklad hlavné mesto Tadžikistanu Dušanbe, ktoré založili za Stalinovej éry.

Rozšírenejším modelom je prirodzená koncentrácia ministerstiev a iných štátnych úradov. Takto je to napríklad vo Veľkej Británii, kde v Londýne neďaleko seba sídli premiér a niekoľko ďalších ministerstiev. Podobné je to v Berlíne.

V tesnom susedstve sídli aj rakúsky prezident, rakúsky spolkový kancelár a ministerstvo zahraničných vecí, parlament sídli o niekoľko stoviek metrov ďalej.

Najčastejšie je to tak, že ministerstvá sú roztrúsené v šir­ších centrách európskych miest. Platí to o Prahe, Varšave či Paríži.




Kliknite - obrázok zväčšíte.





Kliknite - obrázok zväčšíte.


10. 9. 2007 | TEXT A VIDEO: Miroslav Kern

http://www.sme.sk/c/3478336/Chysta-sa-vladna-stvrt.html