Nové rozšírenie: strata eurofondov pre chudobejšie regióny

[wazari]

Nové rozšírenie: strata eurofondov pre chudobejšie regióny EÚ-27

http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvo ... iony-eu-27

27.04.2007
Ďalšie rozšírenie Únie bude síce znamenať väčší trh, nárast obyvateľstva a teritória, avšak ekonomické následky sa zdajú byť diskutabilné, uvádza správa EP. Preto si samotná kohézna politika vyžiada zmeny.


Pozadie:

Podľa odhadov sa ďalšie rozšírenie EÚ odrazí aj v samotnej kohéznej politike. Plénum EP preto 24. apríla schválilo iniciatívnu správu, v ktorej poukázalo na možné dôsledky budúcich rozšírení a navrhlo viaceré riešenia.

Aktuálna správa EP venovaná kohéznej politike odhaduje pravdepodobné dôsledky vstupu Turecka, Chorvátska, Macedónska a štátov západného Balkánu (Albánska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory a Srbska - vrátane Kosova) do EÚ.

Dopady rozšírenia ďalšieho EÚ

Zväčšenie územia


+ 35%

Nárast populácie


+ 27%

Nárast HDP EÚ


+4%

HDP per capita EÚ


-18%

Otázky:

Text Parlament prijal pomerom hlasov 473:113:104. Podľa neho si ďalšie rozšírenie EÚ vyžiada pre roky 2007-2013 navýšenie rozpočtu v oblasti štrukturálnych fondov v hodnote 150 miliárd eur (k už schválenému rozpočtu 308 miliárd eur na to isté obdobie).

Z navýšených 150 miliárd eur by bolo na Turecko Krátky popis histórie vzťahov Turecka a Európskej Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »potrebné vyčleniť 63% a pre Chorvátsko Chorvátsko je jednou z bývalých juhoslovanských republík, vojnou poškodená ekonomika sa však rýchlo zotavuje aj vďaka príjmom z turistického ruchu a zahraničným investíciám.viac na www.EuropskaUnia.sk »7%, pričom ostatné štáty západného Balkánu, ktoré v súčasnosti dostávajú prostriedky nástroja predvstupovej pomoci, by dostali celkovo 9,2%.

EP v tejto súvislosti apeluje na Komisiu, aby vyčíslila náklady regionálnej politiky, ktoré sa EÚ chystá vynaložiť použitím súčasných, ako aj pozmenených a rozšírených pravidiel a aby odhadla, aký dopad by to malo mať na financovanie regiónov, ktoré sú na túto pomoc spôsobilé v súčasnosti.

Hlavnou obavou poslancov je to, že budúce rozšírenie EÚ by mohlo viesť k situácii, kedy by viacero regiónov prišlo o svoju štrukturálnu podporu výlučne kvôli "štatistickému efektu". Tento efekt sa objavuje, keď príchod relatívne chudobného členského štátu zníži priemer HDP Európskej únie na hlavu, čím sa oblasti iných členských štátov budú zdať "bohatšie". Účinok však veľmi závisí od pristupujúcej kandidátskej krajiny - ak by sa dnes stalo členom Únie napr. Chorvátsko, malo by to len veľmi malý alebo žiadny účinok na kohéznu politiku, ak by sa však do EÚ dostalo Turecko, účinok by bol značný, keďže táto politika sa podľa EP "ešte nikdy neuplatňovala na tak veľkú krajinu s nízkou úrovňou hospodárskeho rozvoja a takými obrovskými regionálnymi rozdielmi", akou je Turecko.

Spravodajca správy, europoslanec a pôvodným povolaním geograf a regionalista Markus Pieper (EPP-ED, DE) vysvetlil, že ak by sa kandidátske a potenciálne Kandidátske krajiny Status kandidátskej krajiny udeľuje Európska rada na základe stanoviska Európskej komisie krajine po tom, čo podá oficiálnu žiadosť o členstvo v Európskej únii. Status kandidátskej krajiny však automaticky nevedie k získaniu členstva v Úniviac na www.EuropskaUnia.sk »pričlenili naraz, viac ako tretina v súčasnosti dotovaných regiónov by stratila svoj štatút podľa cieľa 1 (konvergencia, nárast a zamestnanosť). Len pobaltské krajiny a Slovensko Slovensko vstupovalo do predvstupového procesu, v porovnaní s inými krajinami regiónu, ako outsider. Po parlamentných voľbách v roku 1998, ktoré prakticky ukončili obdobie problematických slovensko-európskych vzťahov, sa výrazne zrýchlilo tempo realizácie reforiem vyžadovaných Európskou úniou a Slovensko tak mohlo vstúpiť už v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »by podľa jeho slov neutrpeli stratu nároku na podporu regiónov. Najviac postihnuté by naopak boli Taliansko Taliansko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Je členom skupiny G-8 a do eurozóny vstúpilo už pri jej vznikuviac na www.EuropskaUnia.sk » Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk » Malta Malta vstúpila do EÚ v máji 2004, nepatrí však do skupiny postkomunistických krajín. Modernú politickú nezávislosť získala až v roku 1964.viac na www.EuropskaUnia.sk » Španielsko Španielsko má najväčšie príjmy z cestovného ruchu spomedzi všetkých európskych krajín.viac na www.EuropskaUnia.sk » Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajinhejeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk » Z kohéznych fondov (hranica 90%) by sa vylúčili Grécko, Cyprus Cyprus je ostrovný štát rozdelený od roku 1974 na dve časti – tureckú a grécku. Doterajšie pokusy (v minulosti predovšetkým OSN, dnes najmä EÚ) o jeho zjednotenie stroskotali.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Slovinsko Slovinsko bolo prvou z častí Juhoslávie, ktorá začiatkom 90. rokov vyhlásila samostatnosť. Na rozdiel od iných krajín regiónu sa mu podarilo osamostatniť pomerne pokojne.viac na www.EuropskaUnia.sk » Česká republika Česká republika vstúpila do EÚ spolu so Slovenskom v máji 2004. Česká republika a Slovensko majú dlhú históriu spolužitia v jednom štáte.viac na www.EuropskaUnia.sk »by hranicu 90% neprekročila iba veľmi tesne.

Správa žiada "odstupňovaný model pre kohéznu politiku", ktorý by umožnil lepšie rozlišovať medzi predvstupovou pomocou a členstvom, a ktorý by dal potenciálnym kandidátom na členstvo možnosť získať efektívnu podporu pre regionálny rozvoj, v závislosti od ich politického napredovania.

EP v správe vyslovuje znepokojenie nad skutočnosťou, že v niektorých regiónocheje pomoc nedostatočne cielená. To má za následok, že situácia v nich sa nezlepšuje ani napriek mnohoročnej finančnej pomoci a to možno nazvať plytvaním zdrojov Únie. Pre účinnosť kohéznej politiky je teda podľa EP nevyhnutné, aby sa v budúcnosti posilnila "priama zodpovednosť členských štátov".

* Zložky účinnej regionálnej politiky

Účinnosť regionálnej politiky by sa dala zachovať či dokonca posilniť prostredníctvom pákového efektu financovania z pôžičiek aj pri finančne malých transakciách. Vyšší stupeň účinnosti európskej podpory by sa mohol dosiahnuť aj prostredníctvom väčších podielov národného spolufinancovania a zjednodušených možnostiach súkromného spolufinancovania európskych programov. Malo by sa uvažovať aj o vzájomnom vzťahu medzi účinnosťou kohéznej politiky a národnými hospodárskymi politikami. Spoločenstvo by preto mohlo udeľovanie prostriedkov naviazať na politiku pozitívneho národného rastu.

Fondy by sa mali podrobiť dôkladnému preskúmaniu aj po obsahovej stránke. Najmä programy na podporu regionálnej konkurencieschopnosti by sa mali väčšmi zameriavať na internacionalizáciu regionálneho hospodárstva a na výstavbu medzinárodných kľúčových infraštruktúr na vyvolanie väčších podnetov na rast. Štrukturálne fondy Štrukturálne fondy sú spolu s kohéznymi fondmi finančnými nástrojmi regionálnej politiky Európskej únie. Ich cieľom je znižovať rozdiely medzi regiónmi členských štátov.viac na www.EuropskaUnia.sk »musia zohrávať väčšiu úlohu pri zmiernení dôsledkov demografických zmien a globalizácie.

Kriticky treba preskúmať aj účinnosť podnikových dotácií, keďže tie pravdepodobne nezohrávajú rozhodujúcu úlohu pri určovaní sídla podnikov.

Nakoniec treba posilniť transparentnosť rozdeľovania prostriedkov. Len ak bude dostatočne zrejmé, ako a kde presne sa prostriedky zo štrukturálnych fondov používajú, bude možné aj preskúmať zoznam politických cieľov. Dôležitý je aj boj proti korupcii a podvodu a ten musí byť nevyhnutným predpokladom na vstup do európskej kohéznej politiky.

O kritériách ďalšieho rozvoja kohéznej politiky sa bude diskutovať spolu s preskúmaním rozpočtu na rok 2008/2009, ako aj pri budúcich hodnoteniach kohéznej politiky a predvstupovej pomoci.