Stavbári sa míňajú, ...

[Dialniciar]

http://www.metrostav.sk/sk/aktuality/ak ... ail?id=156


Stavbári sa míňajú, ...

dátum: 22. 3. 2007


(Trend; 12; Katarína Šebejová, František Múčka)

Jedným z odvetví, ktoré najviac prispeli k citeľnému znižovaniu nezamestnanosti za posledné roky, je stavebníctvo. Jeho rozmach pocítili firmy nielen v náraste tržieb, ale aj v probléme s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. Hoci s časovým odstupom za inými odvetviami, ako napríklad za strojárstvom, začína aj stavbárske firmy zasahovať problém s nedostatkom ľudí. A všetko nasvedčuje, že nejde len o prechodné obdobie. Naopak najväčšie problémy so zháňaním ľudí stavebné firmy ešte len čakajú.

Viac príčin. Pod pokles ponuky voľných pracovných síl v sektore sa však nepodpisuje len rast zamestnanosti. Ľudia v stavebníctve patria k profesiám, ktoré sa dokážu pomerne ľahko uplatniť na zahraničných pracovných trhoch. Vlani pracovalo za hranicami takmer 160-tisíc slovenských občanov, z nich sa stavebníctvom živilo skoro 46-tisíc. No počet ponúk pre stavebné profesie rastie aj v zoznamoch domácich personálnych agentúr. O nedostatku profesií pre stavebníctvo hovorí aj prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Ján Majerský. Podľa neho firmy pôsobiace v sektore cítia najväčší nedostatok kvalifikovaných robotníckych prác vtedy, keď zháňajú tesárov, murárov či železobetonárov. Problém sa už týka aj ďalších profesií. Medzi nimi J. Majerský spomína štukatérov či pokrývačov.

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR na začiatku roku 2006 konštatovalo, že na trhu chýba asi 1 800 remeselníkov v robotníckych profesiách. Podľa odhadov stavebných firiem sa diferencia ročne zvýši až na päťtisíc. Nedostatok zamestnancov ako obmedzujúci faktor rastu stavebnej produkcie začali v doteraz nebývalej miere uvádzať sami stavbári od júna 2006. V januári tento fakt konštatovalo viac ako päťdesiat z vyše štyristo respondentov Konjunkturálneho prieskumu Štatistického úradu SR v stavebníctve.

Tlak na mzdy. Sektor stavebníctva je iba na začiatku cesty, ktorú už v súvislosti s pracovnou silou prešli mnohé iné. Svedčia o tom aj mzdové štatistiky. Hoci stavbári už niekoľko rokov stimulujú hospodársky rast, priemerná mesačná mzda v odvetví je ešte vždy najnižšia. Možno teda čakať, že tlaky na rýchlejší rast miezd budú narastať.V porovnaní s priemerom mzdy v hospodárstve, ktorý prevyšuje osemnásťtisíc, zarábajú o vyše štyri tisícky menej. Živnostníci v posledných štyroch rokoch realizujú takmer tretinu stavebnej výroby, ich význam rastie. Viac stavbárov začína podnikať. Vykonávajú najmä rozličné remeselné práce, ktoré v prípade veľkých firiem predstavujú iba necelú štvrtinu produkcie. Živnostníci však vykazujú najnižšie mzdy. Priemer ovplyvňuje nielen sezónnosť výroby, ale aj pretrvávajúce neformálne odmeňovanie. Výdavky domácností za služby stavebných remeselníkov bez potvrdenky odhadol Infostat v roku 2004 na 7,82 miliardy korún, hodnota jednej platby mierne prevyšovala šestnásť a pol tisíca. Medziročne mierne kolíšu, ale od začiatku milénia sa situácia výraznejšie nezmenila.

Problémy zákonníka. Stavebné firmy pri zháňaní ľudí čakajú aj ďalšie problémy. Zmeny do zamestnávania v sektore stavebníctva so sebou prinesie aj navrhovaná novela Zákonníka práce. Pravda, ak jeho state o dočasnom zamestnávaní a reťazení zmlúv prejdú v navrhovanej podobe. Stavebný biznis je typické odvetvie závislé nielen od investícií do iných odvetví, ale aj od ročného obdobia. Hodnota objemu stavebnej produkcie medzi niektorými zimnými a letnými mesiacmi sa v minulom roku líšila až o polovicu. Tomu zodpovedá aj rozdielny dopyt po pracovnej sile v odvetví. Hoci počet zamestnancov v sektore počas posledných rokov rýchlo rastie, pohyb zamestnanosti v jednotlivých mesiacoch možno badať. Dá sa očakávať, že posledná zimná sezónna, ktorá nepriala lyžiarom, ale stavbárom určite áno, opakujúce sa rozdiely sčasti vymaže.

Napriek tomu budú sezónne cykly pre stavebníctvo charakteristické. Aj preto stavebné firmy začali v posledných rokoch siahať po personálnom lízingu. Služba zaznamenala v nedávnom období zaujímavý rozmach. Stalo sa tak po tom, ako Zákonník práce prijatý pred necelými štyrmi rokmi zaviedol základné pravidlá pre tento typ zamestnávania. Možnosť pre firmy prenajímať si ľudí na stanovené obdobie od personálnych agentúr, ktoré sú ich formálnymi zamestnávateľmi, však navrhovaná novela Zákonníka práce okliešťuje. Najmä prostredníctvom paragrafu obmedzujúceho uzatváranie dočasných kontraktov. Ide teda o obmedzenie formy, ktorá sa pri personálnom lízingu používa najviac. V rámci kampane proti takýmto legislatívnym zmenám už najväčšie personálne agentúry združené v spoločnej asociácii ohlásili, ako vidia vývoj situácie. Podľa Luboša Sirotu, generálneho riaditeľa spoločnosti Trenkwalder a zároveň predsedu asociácie, je jednoduché predpovedať budúcnosť. Narastie zamestnávanie načierno.

Ďalší problém novely je navrhované obmedzenie živností. Pred desiatimi rokmi bolo podnikateľov stotridsaťtisíc, stavbári z nich tvorili necelú šestinu. Počet podnikateľov v ekonomike sa za desaťročie zvýšil na dvojnásobok, u stavbárov takmer až na trojnásobok. V roku 2005 ich bolo viac ako šesťdesiatosemtisíc, štvrtina zo všetkých evidovaných na Slovensku. Ako sa vyjadril prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Ján Majerský, obmedzenie živností by malo kontraproduktívny dosah, mohlo by zvýšiť nezamestnanosť. Podľa neho musia firmy s ohľadom na charakter prác využívať rôzne formy zamestnanosti a nemôžu mať odborníkov všetkých profesií ako vlastných zamestnancov vo vzťahu závislej činnosti. Skôr by uvítali prísnejšie kritériá na vydávanie živnostenského oprávnenia pre stavebné práce, dodáva.

Nezáujem mladých. O tom, že problém s poklesom ponuky pracovných síl na trhu bude beh na dlhé trate, hovorí aj situácia v strednom školstve. Počet prijímaných žiakov každoročne klesá. Tí, čo sa prihlásia, zväčša už na základnej škole nemajú najlepšie výsledky. Iní prídu až vtedy, keď sú na inej škole neúspešní a stratia niekoľko rokov, hovorí riaditeľka Stredného odborného učilišťa stavebného v Košiciach Katarína Bílá. Žiaci z rodín v hmotnej núdzi majú nárok na sociálne štipendium mesačne vo výške tisícšesťsto korún, to však často nestačí ani na cestovné. Odrádza aj fyzická náročnosť stavebných remesiel a nedostatok informácií. Technológie už prácu murára zmenili. Klampiarske remeslo je stále veľmi náročné, ale aj lepšie ohodnotené.

Remeselníci chýbajú nielen v stavebníctve, ale aj v strojárstve a elektrotechnike. Stredné odborné učilištia, v ktorých sa po týždni strieda praktický výcvik a všeobecné vzdelávanie, sú na chvoste záujmu. Zo základných škôl sa deti doslova hrnú na gymnáziá. Úmerne ich počtu klesá kvalita prijímaných žiakov, ktorých učebné osnovy orientujú len na vysokoškolské štúdium. Stredné odborné školy si držia úroveň a kvalitu absolventov regulujú priebežne aj tým, že študentom nepovoľujú reparáty. Tiež cítia menší záujem. Doslova rozvrat v odbornom vzdelávaní nastal v roku 2002, keď vznikli združené stredné školy, pod ktoré časť učilíšť prešla. Preferujú však menej nákladné učebné odbory. Podľa viceprezidenta ZSPS Michala Rumanského, ktorý je zároveň podpredsedom Rady pri MVRR SR, je najvhodnejším riešením vytvoriť v regiónoch centrá praktickej výchovy pre stavebníctvo pri vytipovaných SOU. Zabezpečia výučbu teoretickú i praktickú a preškoľovanie ako program celoživotného vzdelávania. Pritom by sa využili existujúce internátne kapacity učilíšť.

Učilištia firmy lákajú. Najlepší kontakt s praxou majú preto učilištia. Aj preto sa firmy, ktoré majú záujem o spoluprácu so školami, najčastejšie obracajú na ne. V jednom z dvoch bratislavských stavebných učilíšť, ktoré má až 80 spolupracujúcich firiem, prejavil Metrostav záujem o dvadsať tesárov. Poskytol by im praktický výcvik, študentov je však v odbore iba dvanásť. Murár sa medzi prvákmi nenašiel ani jeden. Zhruba vyrovnaný, ale nízky je záujem o inštalatérske remeslo. Počet študentov v odbore je úzko spätý s kvalitou výučby. Ak je dostatočný, má škola často moderné stroje a špecialistu, ak nie, praktickú výučbu vo viacerých odboroch zvláda jeden majster. Škálu odborov, v ktorých učilište remeselníkov vzdeláva, reguluje zriaďovateľ. Preto niektoré remeslá, pre prax lukratívne, zo siete unikajú. Dnes sú to hlavne železobetonári či štukatéri. Ak sa zo stavebných učilíšť vytratia aj strojári, budú chýbať odborníci na stavebné stroje.

Tradičným problémom škôl sú financie. Odborné školy však pri tom majú predsa len istú výhodu. Vzhľadom na sektorové zameranie dokážu ľahšie vyvíjať podnikateľskú činnosť. Podľa Jany Hodúrovej, riaditeľky Stredného odborného učilišťa stavebného v Bratislave, získajú tak viac ako polovicu celoročného rozpočtu. Všetky prostriedky pohltí prevádzka.

© 2005 Metrostav, člen DDM Group