Rozhovor s generálnym riaditeľom Skansky pre SR a ČR

[Dialniciar]

http://reality.etrend.sk/95667/realitny ... vu-hodnotu


Z. Burda: Firma bez ľudí má nulovú hodnotu

Slovensko a Česko sú v mzdách cenovým dnom Európy, treba sa otvoriť pracovníkom z východu, hovorí šéf firmy Skanska v ČR a SR

[26.3.2007, TREND / Peter Kremský]

Švédsky stavebný koncern Skanska patrí medzi prvú svetovú päťku. Na Slovensku je od roku 1999. Svoje kapacity tu rozširoval takmer bez výnimky prostredníctvom akvizícií. Najvýznamnejšou bola tunelárska firma Banské stavby Prievidza, neskôr pribudli košický dodávateľ priemyselných regulačných technológií Klimavex a tento rok stavebná firma Stamart z Martina. Podľa generálneho riaditeľa českej a slovenskej Skansky Zdeňka Burdu sa jeho spoločnosť na Slovensku podľa obratu pohybuje okolo 3. až 5. miesta. Vlani tržby vzrástli na 6,2 mld. Sk.

Prečo sa švédsky koncern na Slovensku rozširoval akvizíciami?

Nevideli sme dôvod transferovať personál. Základom sú firmy, ktoré už na Slovensku podnikali, takže náš rozvoj je prirodzený, nadväzujeme na to. Bytová výstavba je zasa projektová záležitosť, budujeme kapacity podľa potrieb. V prípade pozemných stavieb postupne najímame personál, sme vo fáze finalizácie akvizície Stamartu. Neboli sme so stavom našej divízie Pozemné staviteľstvo spokojní, preto sme siahli po kúpe ďalšej spoločnosti.

Bratislavskú časť firmy reštrukturalizujeme, vymieňame personál, aby sa vrátila do slušnej ziskovosti. Rok 2006 bol obchodne veľmi úspešný, získali sme viac ako 8 mld. Sk nových zákaziek, čo je výborná východisková pozícia na tento i ďalšie roky. Slovenský trh je najdynamickejší v strednej Európe, pokiaľ ide o celkový rast HDP, ako aj o stavebníctvo – odhadujeme objem tržieb tohto odvetvia na 147 mld. Sk. Jeho dynamika zrejme ani v budúcnosti nepoklesne.

Uvažujete aj o ďalších akvizíciách?

Sme tomu otvorení, hoci akvizícia v stavebníctve je náročná a vyžaduje si veľmi kvalifikovaných ľudí, aby sa zachovala hodnota firmy a zároveň sa zapojila do činnosti a kultúry koncernu. Pokiaľ si pamätám, neurobili sme zlú akvizíciu a zdá sa mi to rádovo lacnejšia investícia, než vkladať peniaze do budovania od nuly.

Mení sa význam ľudí pre hodnotu firmy?

Ak z firmy dáte preč ľudí, má nulovú hodnotu, hoci má plné dvory strojov. Zhruba 70 percent ceny stavebnej firmy tvoria ľudia. Akvizície sa robia kvôli nim. Kupujete ľudí a chémiu, ktorá je medzi nimi. Kúpiť stavebnú firmu, z ktorej vám vzápätí odídu ľudia, by bola úplná tragédia.

Nie ste teda zástancom stavebných firiem, ktoré majú minimálny počet pracovníkov a techniky a všetko si prenajímajú vtedy, keď to práve potrebujú.

Nie, nie som. Kúzlo je však v namiešaní, nemôžete obsiahnuť všetky práce potrebné na stavbe a mať na ne vlastné kapacity. My sme rozhodnutí, že čo budeme robiť, v tom budeme na špičke. Takéto menšie firmy sú menej citlivé na depresie, keďže nemajú veľa peňazí v technike. Otázkou je aj rozvinutosť trhu, na niektorých je množstvo požičovní, ktoré poskytujú techniku aj s obsluhou. Existuje čiara rozdeľujúca podnikanie na oblasti, ktoré možno outsourcovať, pretože sa nimi len zdržujete, a na položky, ktoré vytvárajú pridanú hodnotu.

Manažérske firmy majú výhodu v čase slabého dopytu na trhu. Keď je trh v stave vysokého dopytu ako teraz, situácia sa otočí a trpia na to, že majú vyššie náklady, ako by mali na vlastných pracovníkov. Ony však môžu zákazku odmietnuť, ak nedosiahnu požadovanú maržu, kým vy ju radšej zoberiete aj za cenu nižšej marže, ak potrebujete zabezpečiť prácu svojim pracovníkom. To je skôr teoretická predstava, priemerné marže prevádzkového zisku sa v stavebníctve pohybujú medzi 3 až 5 %, tak kam môžeme ísť so ziskom? A robiť so stratou je nezmysel. Prepúšťanie je nesmierne drahé. Navyše sa to hneď neprejaví úsporami, má to zhruba 6-mesačný polčas. Preto radšej treba nejako prečkať zložitejšie obdobie.

To nie sú problémy, ktoré by ste na trhu rastúcom o štvrtinu ročne museli riešiť. Ste spokojní s pridanými hodnotami?

Pohybujeme sa na dvoch susedných trhoch. V Českej republike na rozdiel od Slovenska nie sú také prírastky tržieb, ale trh je väčší. Situácia je celkom zaujímavá, pretože rastúce trhy lákajú konkurenciu. Napriek silnému dopytu trhov tak vôbec nepoklesol konkurenčný tlak v oblasti generálnych dodávateľov, oba trhy sú úplne otvorené konkurencii. Konjunktúra nespôsobila nárast ziskových marží, pri pozemných stavbách sa stabilizovali alebo zhoršili. Konkurenčný tlak teda rastie rýchlejšie ako trh.

Na druhej strane sú problémy na strane vstupov...

Áno, najmä pokiaľ ide o ľudské zdroje, ale aj v prípade stavebných materiálov, ktorých je nedostatok, preto ich ceny rastú. Čo je horšie, rastie a ešte viac porastie cena práce. Oba trhy majú totiž veľké mzdové rozdiely najmä oproti západoeurópskym trhom, tie sú pre trh pracovných síl obrovskou konkurenciou. Aj v Nemecku je stavebná konjunktúra, takisto v Anglicku, kde sa navyše pripravuje olympiáda. Takže už tretí rok pociťujeme nedostatok pracovných síl, výrobných kapacít, miestami až zúfalý nedostatok niektorých stavebných materiálov, napríklad izolačných.

Kapacity stavebných materiálov sa dajú rozšíriť, ale ako riešiť nedostatok ľudí?

Zrejme sa budú musieť zvýšiť mzdy v stavebníctve. Alebo sa trh úplne zliberalizuje a otvorí sa stavebným kapacitám z východu. Nemyslím Bulharov a Rumunov, pretože sme si testovali, čo to tento rok urobí, keď padla bariéra voľného pohybu pracovných síl. Z ich strany nie je záujem. V Rumunsku a Bulharsku tiež v posledných rokoch zažívali stavebnú konjunktúru – stavia sa vo veľkých mestách, v horských strediskách, na pobreží. Jediná správna reakcia, ktorou sa udrží komparatívna výhoda nižších cien, aby to sem firmy lákalo prinášať priemyselné investície, je úplne liberalizovať trh pracovných síl a pustiť sem ľudí z Moldavska, Ukrajiny a ďalších krajín.

Čo na to povedia odborári, ktorí majú vo vláde silný hlas?

Mnohým, najmä odborom, sa to zle počúva, pretože nezamestnanosť je relatívne vysoká. Vyzerá, že je to nezmysel, ale to je štrukturálny nedostatok pracovných síl. Ide o kvalifikovaných robotníkov či nižšie technické profesie. Ľudia zo spomínaných krajín sú pripravení prísť na Slovensko a aj teraz už prichádzajú, ale majú administratívne prekážky, čo vždy vyvoláva snahu obísť ich. Trh sa tak znečistí čiernou prácou. Je tu veľmi ťažká situácia, pretože zo stredoeurópskeho stavebníctva odišlo zhruba milión ľudí do západnej Európy.

Na Slovensku je vyše 200-tisíc nezamestnaných, mnohí z nich sú Rómovia. Kedysi sa často zamestnávali v stavebníctve. Nedajú sa zapojiť?

Možno je to najschodnejšia cesta, treba ich dostať do štandardného pracovného procesu, aby si zarábali a mohli financovať vzdelanie svojich detí. Občas o tom premýšľame.

Nedal by sa tento problém vyriešiť dovozom pracovníkov z iných krajín EÚ? Portugalsko bolo napríklad pred desiatimi rokmi zdrojom stavebných robotníkov pre Nemecko.

Rumunsko, Bulharsko, Slovensko a Česko sú cenovým dnom, sú tu najnižšie mzdy v EÚ. Navyše aj na ostatných trhoch je stavebná konjunktúra, takže tam pracovné sily potrebujú. Jediná cesta je liberalizácia vstupu pracovníkov z krajín mimo EÚ.

Ako sa pozeráte na konkurenciu zo strany veľkých západoeurópskych koncernov v strednej Európe?

Sú tu prostredníczvom svojich dcér, ako subdodávatelia a podobne. Strabag napríklad začne skupovaním malých firiem – lomov, výrobní betónu, získava malé podniky okresného významu, potom to spojí do siete a je to dvojka-trojka na trhu. Tieto vstupy neprinášajú tlak na trhu, pretože pracujú s kapacitami, ktoré tu boli už predtým. Je to však lepšie, ako do toho vrážať peniaze na rozbiehanie nových kapacít. Na Slovensku je navyše v tendroch oveľa väčšia účasť maďarských či rakúskych firiem, je tu kultúrna blízkosť, jazyková bariéra nie je taká veľká. Silná konkurencia je v rovine generálnych dodávateľov, slabšia je v niektorých subdodávateľských oblastiach.

Najväčší problém sú kapacity v špeciálnych prácach a dodávkach, ako napríklad liate betónové skelety výškových stavieb.

To je práve jedna z oblastí, kde cítime najväčší nedostatok. Skybau je skvelý dodávateľ monolitických konštrukcií, jeho kapacita rastie, sú si však vedomí svojich kvalít a bezbreho sa nerozširujú. To je faktor, ktorý tlačí na úroveň generálnych dodávateľov a tiež na rast cien. Často skladáme dodávku z viacerých menších firiem. To je ťažký problém. Podobne vzduchotechnické systémy, dokončovali sme napríklad nedávno budovu ČSOB v Prahe a mali sme nedostatok montérov, ktorí by tie veci dotiahli. Konkurencia na úrovni generálnych dodávateľov je veľká, stredná Európa je otvorená. Napriek konjunktúre prebieha boj o objednávky, nasleduje zúrivý súboj o kapacity a stavebný materiál. Je dobre, že nám rastú obraty, ziskové marže sa však stabilizujú alebo klesajú, posilňuje sa trh subdodávateľov.

Sú marže generálnych dodávateľov vyššie ako pri subdodávateľoch?

Určite sú nižšie. Pri posúdení riadenia stavieb existujú dva pohľady – na jednej strane nás nazývajú obchodníkmi so subdodávkami, ktorí nič nerobia, na druhej strane je to mimoriadne sofistikovaná práca, ktorá si vyžaduje veľmi vzdelaných a kvalifikovaných ľudí, technikov, obchodníkov, právnikov. Musíme zákazníkovi za cenu, ktorú zaplatí, ponúknuť pridanú hodnotu. Vždy je tu totiž váhanie investora, či úroveň generálneho dodávateľa nepreskočí, či nebude výhodnejšie riadiť si to sám. Najviac to láka developerov, pretože túto činnosť robia opakovane a hranica medzi developmentom a riadením stavby je v prípade firiem ako my často nezreteľná. Preto sa stavebné firmy stále pohybujú na hranici developerstva a naopak.

Na Slovensku je to trend posledných rokov – stavebné firmy sa púšťajú do developmentu.

My sme s tým začínali ako jedni z prvých, ale na začiatku sme to robili z núdze. Asi každý tak začínal. Zákazníkovi sa niečo zrú-tilo, tak sme to prevzali, dokončili a zistili sme, že to má veľký pôvab. Je to však úplne iný biznis, orientovaný na kvalitu a na koncového zákazníka, čo sa niekedy kríži so stavebníckym biznisom. Bytová výstavba je najnáročnejší druh výstavby, pretože proti nám stoja manželky zákazníkov. Niet nekompromisnejšieho a kvalifikovanejšieho partnera pri preberacom konaní, ako je manželka zákazníka. Dokáže nájsť 140 chýb na jednom okne.

Ilustračné foto –