Šéf Skanska: Pre pokutu sme prišli o zisk

[aquila]

O možnostiach rýchleho stavania diaľnic a dosahoch pokuty za podozrenie z kartelovej dohody hovorí Zděnek Burda, generálny riaditeľ Skanska CZ, ktorá zastrešuje dcérske firmy Skanska na Slovensku a v Česku.

Skanska patrí medzi šesť firiem, ktoré dostali rekordnú pokutu za podozrenie z kartelu. Je pokuta odstrašujúca?

Je vysoká a neadekvátna. Vďaka súdnemu rozhodnutiu sme zatiaľ rekordnú pokutu 270 miliónov korún nemuseli zaplatiť, je však v účtoch. Prišli sme o zisk na slovenskom trhu a za rok 2006 máme stratu 160 miliónov korún. Pritom sme mali úspešný rok, rast tržieb kopíroval rast slovenského stavebného trhu.

Čo pre vás znamená obvinenie z kartelu?

Hneď ako sa objavilo podozrenie, robili sme vlastné dôsledné vnútorné vyšetrovanie. Najali sme si detektívnu a právnu kanceláriu z Bruselu. Zistila, že Skanska v karteli nešla.

Budú mať riaditelia vašich firiem pre pokutu nižšie odmeny?

Samozrejme, riaditeľ potrestanej firmy Skanska Dopravné stavby Brno, mnoho ďalších manažérov vrátane mňa, keďze riadim česko-slovenskú matku. Za to mali odmeny škrtané aj ľudia v centrále vo Švédsku.

Pocítila Skanska dosahy kartelu na iných trhoch?

Takéto obvinenie je problém. Vo všeobecnosti sa na 99 percent v Európe uplatňuje názor, že postih sa dotýka konkrétnych firiem, ale nie ich sesterských či materských spoločností. Existujú však rôzne dosahy. Napríklad newyorská radnica zvažovala vylúčenie Skanska v USA z veľkej súťaže za miliardu dolárov.

Budete sa brániť až do poslednej právnej možnosti?

Rozhodnutia úradu majú osobitný charakter. Nejde o rozhodnutie súdu na základe dôkazov. Pritom majú obrovské dôsledky v praxi. Protimonopolné úrady v Európe sa v poslednom období začali pretekať vo výške pokút firmám. V každom prípade vyšetrovania takéhoto úradu sú skratkovité a môžeme sa obhájiť len pred súdom.

Ako je však možné, že všetky ponuky v súťaži - vaše aj konkurencie - mali úplne rovnaké cenové indexy, teda rozstupy v cenách?

Úrad to považuje za hlavný dôkaz. My vieme dokázať, že je to možné. Ponuka sa dá kúpiť na trhu. A rozdiely v cenách sú malé. Nie je to tak, že Skanska robí betón za 150 korún a Doprastav za 300. Všetci robíme za 150 plus mínus korunu. Nechcem to ďalej vysvetľovať, je to predmetom súdneho sporu. Verím, že súdy presvedčíme.

Kartel vraj dokazovali aj vzájomné kontakty firiem pred tendrom...

Každý, kto rozumie stavebníctvu, vie, že firmy musia navzájom komunikovať. Sú navzájom v rôznych združeniach, dodávajú si tovary a služby.

Bežne debatujete o ponuke s konkurenciou?

Hovoríme spolu, ale nie o ponukách. Až 60 percent menších či stredných stavebných firiem robí iba pre iné stavebné firmy. Divízia českej Skanska produkujúca betón za dve miliardy korún nenarazí na koncového zákazníka. Firmy sú stále v styku a komunikujú. Žiadna stavebná firma, ani naša s veľkým množstvom remesiel a technológií, nevie postaviť celú stavbu iba vlastnými kapacitami.

Zúčastníte sa na najbližšej verejnej súťaži na stavanie diaľnice?

Postihnutá firma sa nezúčastní. Nebudeme riskovať vylúčenie pred súťažou či v jej priebehu. A nechcem vytvoriť priestor v Bruseli na otázky typu - ako je možné, že firma potrestaná zákazom stavania verejných stavieb ide do ďalšej súťaže? Je však veľa legálnych ciest, ako sa zúčastňovať ďalej na súťažiach cez iné naše firmy.

Čo chcete dosiahnuť na slovenskom trhu?

Sme spokojní, tržby vlani dosiahli 6,2 miliardy korún, o 400 miliónov viac ako pred rokom. Zakontrahovali sme 8 miliárd korún. V oblasti dopravného staviteľstva budeme dvojkou na trhu. Druhým pilierom bude pozemné staviteľstvo, tretím technológie pre bytovúvýstavbu a priemysel, štvrtým development. Chceme sa podieľať na 17-percentnom raste slovenského stavebníctva. Rast je vysoký, odvetvie sa odráža od dna. Slovenský stavebný trh je 146 miliárd korún a český vyše 500 miliárd korún za rok.

Budete stavať aj niečo iné ako luxusné byty?

Chceme byť dobrým dodávateľom developerov najmä pre Bratislavu, kde je boom výstavby administratívnych priestorov a bytovej výstavby. Čo sa deje v Bratislave, je zaujímavé. Ale sú tu dvakrát také drahé parcely ako v Prahe, najdrahšie v strednej Európe.

Slovensko rieši pomalé stavanie diaľnic. Ako ho zrýchliť?

Postaviť diaľnicu do Košíc do roku 2010 nie je problém z hľadiska možností stavebných firiem. Kľúčovým problémom sú výkupy a príprava. V Česku od strategického rozhodnutia po stavebné povolenie ubehne 10 rokov. Zrýchliť sa dá, len ak sa obmedzia možnosti aktivistov proti diaľnici a zavedú sa pravidlá pre rýchlejšie majetkové vysporiadanie.

Stavby predražujú snahy miest s diaľnicou zaplatiť aj iné stavby. Dá sa to okresať?

Nie je dostatok kvalifikovaných analýz, ktoré potvrdia podiel týchto vplyvov na cene. Zdržovanie a zdražovanie je spôsobené pomalou územnou prípravou, dlhotrvajúcimi výkupmi a prehnanými požiadavkami obcí, miest či ekológov. Rýchlejšie vyvlastňovanie alebo nastavenie hranice ekológom či samosprávam je vždy politickým rozhodnutím.

Sú súkromné tzv. PPP diaľnice cestou k želanému zrýchleniu?

Je to jedna z ciest. Úplne chýba diskusia o tom, ako sa peniaze na PPP diaľnicu budú vracať. Vôbec sa nehovorí o súvislostiach s mýtom. Analýzy hovoria o tom, že na Slovensku nie je možné splácať PPP diaľnicu len výnosmi z mýta, preto bude musieť doplácať štát cez sivé mýto. Je to hybrid PPP, veľmi blízky obyčajnému dodávateľskému úveru.

Prečo tak výrazne presviedčate politikov aj verejnosť, že súkromné diaľnice sú riešením?

Lebo rýchle stavanie diaľnic je pre nás biznis a pre štát dobrá politika s viditeľnými dobrými dosahmi na život ľudí a to je ideálne. Dopravná infraštruktúra má obrovské súčinné efekty, roztáča ekonomiku. Politici sa musia rozhodnúť - dáme 50 miliárd na diaľnice a ony vyvolajú následne 100 miliárd. Alebo okrem možností štátneho rozpočtu či eurofondov pridáme aj iné zdroje a dáme 100 miliárd a ony za pár rokov vyprodukujú 200 miliárd.

Lenže PPP projekty sú drahé...

To je nezmysel. Cena PPP diaľnice je predsa poskladaná z ceny za výstavbu, ceny prevádzky a údržby a ceny peňazí na 20- až 30-ročné obdobie. V Česku aj na Slovensku ide o projekty s problematickou návratnosťou. Človek so škodovkou stopäťkou nie je ochotný zaplatiť za kvalitnejší prejazd po diaľnici. Má staré auto, ale asfalt a jeho údržba sú za aktuálne svetové ceny. Projekt nie je samofinancovateľný a prechádza k sivému mýtu, kde štát musí pomáhať pri splácaní.

Takže sú PPP diaľnice rizikové pre krajiny, ako je Slovensko?

Rozhodnutia pre PPP projekty sú rôzne. Napríklad Fínsko má veľa projektov, lebo je to u nich nástroj komunálnej politiky. Dôkazom, že súkromné diaľnice sú efektívnejšie ako stavanie štátu, je fakt, že bohaté Nórsko stavia polovicu infraštruktúry cez PPP.

Ako vysvetlíte, že za úsek ostavený za 30 miliárd v priebehu 25 rokov zaplatíme 90 miliárd?

To je základné nepochopenie. Aj iné postavené úseky budú mať cenu trojnásobne vyššiu, keď pripočítate, koľko stála ich údržba, opravy a prevádzka v priebehu 25 rokov a cenu peňazí. Nikto však takto nevyhodnocuje úseky postavené zo štátnej kasy. Výpočet budúcich nákladov je, samozrejme, najväčšie umenie.

Nie je lákadlom aj fakt, že ide o záväzok nezapočítavaný do štátneho dlhu?

Rozhodnutia, či sa PPP projekty budú počítať mimo maastrichtských kritérií, mimo štátneho dlhu, nie sú také jednoznačné. Každý prípad sa posudzuje osobitne. Kritérium je jediné - či je riziko rozložené rovnomerne medzi štát a koncesionára. Diaľnice so sivým mýtom hovoria o väčšej zodpovednosti na pleciach štátu. Na Slovensku je to na hrane medzi ekonomickým a politickým rozhodnutím.

Nie je rozumnejšie ešte sedem rokov využívať eurofondy a až potom sa pustiť do súkromných diaľnic?

Vyzerá to rozumnejšie, ale len na prvý pohľad. Treba využiť všetky nenávratné zdroje, potom lacné úvery a nakoniec PPP projekty. Rýchlosť stavania diaľnic si musia zadefinovať politici. Vlády majú však krátkodobé priority. Kľúčový problém je v tom, že PPP projekty presahujú jedno-dve volebné obdobia. Musí to byť skutočne dlhodobá priorita pre všetkých. V Írsku sa pred rokmi celé politické spektrum dohodlo, že PPP projekty na diaľnice sú nástroj, ako urýchliť rozvoj krajiny. A oplatilo sa im to.

Takže Dzurinda s Ficom by si to mali vydebatovať pri jednom stole?

A prečo nie? Vyvolalo by to obrovský záujem firiem, ktoré by do toho chceli ísť. A Slovensko by malo diaľnicu do Košíc určite v oveľa skoršom termíne, ako sa črtá teraz.

-------

Zdeněk Burda (56)

Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Skanska CZ. Vyštudoval odbor ekonomika a riadenie stavebníctva na Českom učení technickom v Prahe. Pracovníkom firmy Inžiniersko-priemyselné stavby sa stal roku 1976. Vykonával viacero funkcií. Od roku 1983 pracoval ako hlavný inžinier a neskôr riaditeľ odštepného závodu. Koncom roku 1996 sa stal generálnym riaditeľom. Firmu dvakrát úspešne previedol zmenou majoritného akcionára aj obchodného mena. Naposledy pod krídla európskej stavebnej dvojky, švédskeho koncernu Skanska. Šéfuje dcérskym firmám Skanska na českom a slovenskom trhu. Medzi jeho hobby patrí kultúra a šport, najmä lyžovanie, cyklistika a jachting.



Jana Morháčová, Pravda

http://www.tvojepeniaze.sk/sef-skanska- ... pludia_p17