Rozhovor s investičným riaditeľom a členo predstavenstva NDS

[Miro]

http://www.zilinskyvecernik.sk/index.ph ... &Itemid=53

Téma týždňa - "Diaľnicou sa nedá uhnúť, pretože to sú milióny a desiatky miliónov korún"

22.02.2007
Tvrdí investičný riaditeľ a člen predstavenstva Národnej diaľničnej spoločnosti Juraj Čermák

Diaľnice potrebujeme a chceme! Už na ne čakáme dosť dlho. A sľubov, v ktorom roku pocestujeme po diaľnici do Bratislavy, prípadne tunelom do Martina máme mnohí už plné zuby. Pravda je taká, že predchádzajúce sľuby boli viac-menej len o získavaní voličských hlasov a demonštrovani vplyvu a sily voličskej základne na rozhodovanie politikov. Tentoraz sa zdá, že sa dočká aj sever Slovenska. Preto sme sa pozhovárali s investičným riaditeľom a členom predstavenstva Národnej diaľničnej spoločnosti Jurajom Čermákom s vierou, že nám povie termíny, ktoré nás potešia a ktoré sa dodržia.


Pre mňa z nepochopiteľného dôvodu sa v poslednom období začalo špekulovať o zmene trás diaľníc. Vláda našťastie deklarovala, že zmeny nebudú... Prečo sa stále špekuluje o diaľniciach, ich trasách a podobne?
Áno, je to tak. Bola otvorená otázka, či nevieme pretrasovať diaľnice tak, aby sa nestaval tunel Višňové. Vzhľadom na to, že NDS dokázala pánovi ministrovi a jeho tímu odborne argumentovať, rozhodli, že pôjde tunel Višňové a stavba začne v roku 2008.

A čo ich k tomu viedlo?
Úspora peňazí a zrejme aj strach z tunelov. Prvý tunel na Slovensku bol Branisko a dnes už vieme, že stavba nebola príliš vydarená. Odvtedy sa možno zahniezdil strach v hlavách niektorých ľudí.

Svojho času sa dokonca uvažovalo, že diaľničné spojenie Sever-Juh nepôjde cez Žilinu, ale cez Banskú Bystricu. Je v tomto smere už ticho?
Myslím, že už je ticho. Je rozhodnuté, že sa stavia podľa trás, ktoré boli rozhodnuté, teda cez Žilinu. Ešte sa hovorí o rýchlostných cestách, napríklad o R-3, ktorá by mala smerovať do Zvolena a chýba prepojenie priemyselných zón Banskej Bystrice a Ružomberka. Tam sa zatiaľ hovorí o ceste prvej triedy.

Keď prichádzal na Slovensko juhokórejský investor Hyundai/Kia, vláda sľúbila, že do spustenia výroby zabezpečí diaľničné spojenie Žilina-Bratislava. To krátko po deklarovaní vtedajším ministrom dopravy Prokopovičom napadli odborníci, že sa to technicky nedá stihnúť. vytýčené sú nové termíny. Sú tie reálne?
Osobne som rozbiehal Kiu, bol som pri tých informáciách. Viem, že pán minister Prokopovič dal. Ten prísľub bol však asi nemožný. Všetci spájajú diaľnicu s Kórejcami, ale ja osobne by som rád cestoval do Bratislavy po diaľnici. A myslím, že rovnako radi by boli všetci motoristi z tohto regiónu. Takže to nie je o Kórejcoch, ale o všetkých ľuďoch regiónu. Výstavba pokračuje, čo môžu vidieť všetci tí, ktorí cestujú v smere zo Žiliny do Bratislavy. Do konca tohto roku by mala byť diaľnica dotiahnutá až pred Považskú Bystricu a tento rok by sa mal začať stavať aj úsek cez Považskú Bystricu.

Práve trasa cez Považskú Bystricu bola veľmi komplikovaná. Existovalo tam viacero variantov, kadiaľ viesť cestu...
Áno. Posledný a odsúhlasený projekt, ten, na ktorý je stavebné povolenie a ktorý ideme na jar tendrovať, počíta s trasou od Vrtižera po mostoch a napojí sa na diaľnicu, ktorá v súčasnosti končí pri Sverepci.

V súvislosti s diaľničnou výstavbou sa hovorilo aj o PPP projektoch, kde by okrem štátnych peňazí išli aj peniaze súkromných investorov. Aj v tomto prípade je nejako ticho.
Pre zavedenie PPP projektov je treba veľa legislatívnych úprav, ku ktorým sa neprikročilo. Pokiaľ sa neupraví legislatíva, je predčasné o nich hovoriť. Okrem toho treba byť obozretný. Najmä z Maďarska vidíme na ich skúsenostiach, že sa PPP projekty neujali. Musíme byť opatrní a pripraviť legislatívu.

Opäť sa vrátim ku Kia. S výstavbou diaľníc, rovnako ako s Kiou súvisí aj výkup (resp. vyvlastňovanie) pozemkov. A práve v prípade Kia bola táto otázka veľmi problematická. Vysporiadavanie pozemkov skončilo dokonca na súde.
Ako som spomínal, bol som pri Kii, takže to poznám a dnes som pri diaľniciach, kde nás to čaká. Môžem povedať, že vždy je snaha prísť bezkonfliktne a dohodnúť sa o odpredaji tak, aby to prešlo hladko. Na druhej strane sa problémom nedá úplne vyhnúť. Sú tu pozemky, ktoré majú neznámych vlastníkov a nemôžete sa k nim dostať inak ako vyvlastnením. Potom je kategória pozemkov, kde sú známi vlastníci a tá má dve podkategórie. Zomreli a prebiehajú dedičské konania, že dedičov vyvlastníme a Slovenský pozemkový fond bude mať v správe ich peniaze a po ukončení dedičských konaní im peniaze vyplatí. Potom sú tu ľudia, ktorí žiadajú stále viac a viac peňazí. Cenu určuje súdny znalec tým, že porovná ceny pozemkov podľa toho, za aké ceny sa predávajú. Niekto túto cenu príjme a niekto chce vyššiu. Pokiaľ však pracujete s verejnými peniazmi, musíte akceptovať cenu určenú súdnym znalcom a nie cenu dohodou.

Projekt je množstvo čiar a čísel na papieri, ale v skutočnosti sú tu ľudia, ktorí pôdu vlastnia. A tí, keby sa rozhodli, že ju nepredajú, tak môže nastať veľký problém.
Máme inštitút vyvlastnenia, ktorý nie je príliš silný. Aj to je otázka legislatívy. Vo Francúzsku, keď stavajú cestu a je to vo verejnom záujme, stanoví sa cesta a za tú sa vykupuje. Nikto ďalej nič nešpekuluje. Tam si zvykli, že sú to nadradené záujmy. Diaľnicou sa nedá uhnúť, pretože to sú milióny a desiatky miliónov korún.

Vzorom by nám možno mohol byť systém výstavby, ktorý realizovali v Chorvátsku, kde si dali diaľnice postaviť americkej firme a tempo, ktorým stavali bolo enormné. Nemyslíte, že by to mohlo byť riešenie?
Teraz som mal byť v Slovinsku a Chorvátsku, aby som sa podrobne zoznámil s tým, ako stavali. Rozdiel medzi nami a Chorvátmi je jednoznačný hneď v niekoľkých bodoch. Chorvátska vláda dávala 30 miliard korún ročne, v ich vnútrozemí nie je úrodná pôda, pasienky, je tam malé osídlenie, takže tam boli pozemky lacnejšie a nemuseli sa búrať domy. Výkup bol podstatne jednoduchší, pretože Slovensko je veľmi husto zasídlené.

Takže to nie j len o peniazoch?
Bez peňazí sa stavať nedá. Oni tie peniaze vyčlenili, objednali si americkú firmu a tá stavbu výborne manažovala.

Odborníci sa už zamýšľali aj nad otázkou, aký povrch by mal byť na slovenských diaľniciach – či ostať pri asfalte, alebo, či by nemali byť betónové.
Nie je rozhodnuté, či tak, alebo tak a nikto to rozhodnúť nevie. Podľa mojich informácii boli posledné betónové diaľnice v Nemecku a Nemci od nich postupne odchádzajú. Majú síce výhodu, že potrebujú menšiu údržbu, ale sú podstatne hlučnejšie. Osobne jazdím radšej po tichom asfalte, ale to je osobný postoj (úsmev). Na najzaťaženejších úsekoch sa betónovým úsekom asi nevyhneme, inde budeme zrejme uprednostňovať asfaltky.

Vráťme sa k tomu, čo ľudí z regiónu zrejme najviac zaujíma. Kedy teda pôjdu autom od Žiliny až do Bratislavy pod diaľnici?
Firmy, ktoré tam robia, teda Váhostav a Doprastav rodia, čo môžu. Nasadili tam najlepších manažerov, pánov Mášu, Mydla a Kimerlinga. Navyše dvaja z nich sú Žilinčania, takže vo vlastnom záujme robia, aby to mali čo najskôr hotové (úsmev). Snažia sa, aby čo najrýchlejšie bol urobený úsek po Považskú Bystricu. To, ako som spomínal bude v novembri tohto roku. A čo sa týka úseku cez Považskú Bystricu, to bude veľmi náročné, pretože sú tam naplánované mosty. Ich výstavba zaberie asi tri roky.

A čo smer na Poľsko? Z tejto krajiny stále prichádzajú otázky, kedy dokončíme diaľnicu v smere na Skalité a Zwardoň.
Áno. Pred pár dňami podpísal náš pán minister dopravy Ľubomír Vážny so svojim poľským kolegom dohodu, že diaľnica by mala byť v plnom profile hotová do roku 2011. Bude tam dvojrúrový tunel. Ostatné veci pôjdu postupne. Nebudú sa spájať len hraničné priechody, ale aj priemyselné zóny Bialsko-Biala a Žilina.

Vrátim sa ešte k úseku Žilina – Bratislava. Kedy bude táto diaľnica v plnom profile?
Prvá časť Vrtižér – Hričovské Podhradie je v plnom profile, je položený asfalt, akurát chýba vrchné krytie. To podľa počasia urobíme v apríli alebo v máji. Polovičný profil nie je najšťastnejšie riešenie, pretože v súčasnosti sa akurát doprava rozdelila medzi starú a novú cestu.

Dosť vážne problémy sú tam zo zápchami.
Sú tieto problémy, ale chceli by sme ľudí poprosiť o trpezlivosť. V apríli, najneskôr v máji to bude vyriešené.

Tak a teraz smer na Martin – konkrétne tunel Dubná skala...
Smer Žilina a Martin je kritický, veď je to najzaťaženejšia cesta na Slovensku. Nie je to len otázka ťažkej dopravy, ale v rámci sociálnej otázky treba priviesť investorov. V roku 2008 sa začne raziť tunel, ktorý bude dvojrúrový. Týka sa to európskych noriem, podľa ktorých ak premávka prekročí 20 000 áut, musí byť tunel dvojrúrový. prerazený by mal byť zhruba v roku 2010, dva roky sa bude montovať technológia – najmä bezpečnostná a riadenie tunela, takže odovzdaný by mal byť v roku 2012.

S tunelmi sú na Slovensku vôbec nejaké problémy. Ovčiarsko spí, Višňové sa tiež dlho netešilo záujmu...
V prípade tunela v Ovčiarsku je urobená prieskumná štôlňa. Pokiaľ nie je rozhodnuté o výstavbe tunela, tak je z bezpečnostných dôvodov uzavretá. Momentálne to spí, ale myslím, že v roku 2008, najneskôr v roku 2009 sa bude stavať aj Ovčiarsko.

Práve v súvislosti s Višňovým sa hovorilo o mimoriadne ťažkých geologických podmienkach. Stavbári tam doslova bojovali s veľkým množstvom vody. Je teda severoslovenský región v geologických podmienkach problematický?
To by som nepovedal. V okolí Žiliny majú ísť štyri tunely. Prvým je Višňové, ktorý je dlhší ako 7 kilometrov, Ovčiarsko, ktoré je dlhé asi 2200 metrov, kopaný tunel Žilina medzi Bánovou a Lietavskou Lúčkou a tunel Považský Chlmec v smere na Poľsko. Vzhľadom na to, že sa všetci báli tunelov, tak sa to odkladalo. Ale tunely si nás počkali a tak teraz budeme robiť len tunely. Samozrejme, že sa stavia lacnejšie a jednoduchšie tam, kde nie sú tunely.

Peter Bárdy
Snímky: archív a Roderick Kučavík