Dominancia domácich stavbárov nebude večná (2003)

[Honda]

Dominancia domácich stavbárov nebude večná


Lídri v stavebníctve zostávajú v slovenských rukách a stavajú najmä diaľnice, zahraničná konkurencia robí len prvé kroky
[2.4.2003, TREND Analyses / Michal Žilka]

Slovenské stavebníctvo je charakteristické homogénnou štruktúrou. Na rozdiel od veľkých priemyselných odvetví mu nedominujú niekoľkí veľkí výrobcovia.

Malé podniky s menej ako päťdesiatimi zamestnancami a živnostníci dlhodobo realizujú vyše polovice stavebnej produkcie. Desiatka najväčších domácich stavebných podnikov zároveň zrealizovala v roku 2002 len o málo viac než pätinu celého objemu stavebných prác.

Pre domáce stavebníctvo je skôr typická koncentrácia lídrov do oblasti inžinierskych stavieb. Ťažisko podnikania šiestich z prvej desiatky totiž tvorí stavba a údržba ciest a diaľnic.

NEPREHLIADNITE:
▪ Prezentácia ku krátkej štúdii o stavebníctve

Najväčšími zákazníkmi sú v tomto segmente verejné inštitúcie ako Slovenská správa ciest či príslušné komunálne úrady.

Výdavky štátu na budovanie ciest a najmä diaľnic sa s blížiacim sa volebným rokom pravidelne stupňujú. V rokoch 1997 a 1998 predstavovali ročné výdavky na výstavbu, opravy a údržbu diaľnic a ciest predtým nevídaných 12 mld. až 13 mld. Sk. Po následnom poklese priniesol volebný rok 2002 ďalší rekord – 13,8 mld. Sk.

Veľká päťka naďalej v slovenských rukách

Firmy z prvej päťky domácich stavebných podnikov, ktoré v roku 2002 získali každú šiestu korunu z dohodnutého rozsahu stavebných prác v odvetví, dosiaľ patria výlučne slovenským majiteľom. Na rozdiel od odvetvia výroby stavebných materiálov, ktoré je najväčším subdodávateľom stavebných podnikov, je v slovenskom stavebníctve prítomnosť zahraničného kapitálu skôr výnimkou.

Ešte v roku 2000 vstúpila do podniku Cesty Nitra, a.s., francúzska spoločnosť Colas Group zaoberajúca sa výstavbou a rekonštrukciou ciest.

Najväčšie stavby ukončené v roku 2002 1

Stavba Hodnota stavby (mil. Sk) Dodávateľ

Bratislavský diaľničný úsek Mierová – Senecká 3 852 Doprastav, a.s., Bratislava
Revitalizácia Zámockej ulice v Bratislave 985 Avant, a.s., Lučenec
Rekonštrukcia cesty I/50 Košice – Južné nábrežie 970 Inžinierske stavby, a.s. Košice
Tunel Višňové 921 Doprastav, a.a., Bratislava
Cesta I/50 Košice - Červený Rak - VSS 712 Cestné stavby, a.s.,Košice
Diaľničný privádzač Trenčín 409 Doprastav, a.a., Bratislava
Polyfunkčný dom na Seberíniho ul. v Bratislave 288 Invest in, a.s., Šaľa
Hala pre Slovalco, a.s. Žiar nad Hronom 287 Sibamac, a.s. Bratislava
Obchvat Čadce - tunel Horelica 245 Váhostav - Tunely a špeciálne zakladania, a.s. Bratislava
Rekonštrukcia Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici 229 MV Staving, a.s., Prievidza
Národné tenisové centrum Bratislava 165 Sibamac, a.s. Bratislava
1 vybrané stavby
PRAMEŇ: Dokumentácia TRENDU, TREND Analyses

V top 10 majú stabilné miesto aj Cestné stavby, a.s., Košice, ktoré tiež v roku 2000 získala francúzska Eurovia, ktorá má v náplni činnosti predovšetkým cestné a dopravné stavby. Ide o jednu zo štyroch divízií koncernu Vinci, ktorý patrí spolu s firmami Skanska a Bouygues medzi tri najväčšie svetové stavebné koncerny.

Do slovenského odvetvia sa od roku 2001 pokúša vstúpiť aj druhý veľký svetový hráč – švédsky koncern Skanska. Podobne ako francúzsky Vinci už dlhší čas úspešne podniká v susednom Česku.

Pokusy o prebratie niektorého zo slovenských lídrov sa však skončili neúspechom, keď podľa vyjadrení predstaviteľov koncernu domáci majitelia značne precenili hodnotu svojich podnikov. V súčasnosti tak koncern pôsobí na slovenskom trhu prostredníctvom svojej organizačnej zložky Skanska CZ a tiež chce uplatniť svoje know-how výstavby tunelov prevzatím Banských stavieb, a.s., Prievidza.

Najviac si objednáva štát a zahraniční investori

Najväčšie stavebné zákazky tak naďalej realizujú podniky s domácimi vlastníkmi. Hodnota troch diaľničných stavieb, ktoré odovzdal v roku 2002 Doprastav, dosiahla viac ako päť miliárd korún. Podľa celkového objemu stavebnej produkcie je tak už jednotkou na domácom trhu.

Zlepšeným výsledkom podniku však v roku 2002 pomohli aj problémy priamych konkurentov – Hydrostavu a Váhostavu. Doprastav prevzal časť ich zákaziek v diaľničnom programe. Podnik realizuje stavby predovšetkým vlastnými kapacitami. Poddodávky prijaté od iných organizácií tvorili vlani zhruba tretinu jeho stavebnej produkcie.

Druhým najväčším stavebným podnikom bola v roku 2002 predvlaňajšia jednotka – ZIPP Bratislava, s.r.o. V posledných rokoch postavil haly pre priemyselných zákazníkov ako Volkswagen, INA, Plastic Omnium.

Zúčastňoval sa tiež na stavbe ústredia Národnej banky Slovenska či nákupných centier Polus City Center, Tesco, Baumax, Carrefour a Ikea. V roku 2001 zároveň začal podnikať aj v oblasti developingu, keď dokončil polyfunkčný objekt v Bratislave a sám predal či prenajal postavené byty a kancelárie.

Na rozdiel od Doprastavu ZIPP Bratislava až sedemdesiat percent stavebných prác realizuje prostredníctvom subdodávateľov. Vzhľadom na väčšiu diverzifikáciu však nie je závislý od veľkých verejných zákaziek.

Eurotendre zvyšujú nároky

Dodávateľom diaľničných stavieb sa zlaté časy pomaly končia. Viaceré nové úseky budú spolufinancované zo zahraničných zdrojov, čo znamená nástup medzinárodných tendrov s podstatne tvrdšími kritériami i početnejšou konkurenciou.

Doteraz je na Slovensku bežnou praxou každoročne upravovať cenu diela na základe cenových indexov vydávaných Štatistickým úradom SR. Paradoxne tieto indexy určujú ceny nahlasované samými dodávateľmi stavieb. Súčasťou podmienok európskeho spolufinancovania sú pevné ceny, s ktorými sa dodávateľ o stavbu uchádza.

Niektoré podmienky sú pre slovenské podniky dokonca nesplniteľné. Máloktorý z nich napríklad dosahoval za posledných päť rokov priemerný ročný obrat aspoň 60 mil. USD, má viac ako 15-ročné skúsenosti s medzinárodnými zákazkami či financoval viaceré svoje stavby z medzinárodných zdrojov. Až takéto tvrdé podmienky musel splniť záujemca o výstavbu bratislavského diaľničného úseku Lamač – Staré grunty, ktorý spolufinancuje Japonská banka pre medzinárodnú spoluprácu.

Ak chcú domáci stavebníci uspieť pri uchádzaní sa o zákazky financované zo zahraničných fondov, vytvárajú so zahraničnými koncernmi medzinárodné konzorciá. Takto sa aj im otvára cesta ku zdrojom z Európskej investičnej banky, z európskeho predvstupového fondu ISPA či povstupových štrukturálnych fondov.

Príkladom je spolupráca Doprastavu s rakúskym Vatech Voest MCE na zhotovenie bratislavského Mosta Košická či konzorcium Doprastav, Železničné stavby Košice, ŽS Brno a Železničné stavebníctvo Bratislava pre železničnú trať Bratislava Rača – Svätý Jur – Pezinok – Šenkvice.

Nadsadená latka sa preskakuje ťažko

Slovenské stavebníctvo sa v roku 2002 po miernom dvojročnom raste prvýkrát aspoň v bežných cenách prehuplo cez úroveň roku 1998. Vtedy latku nadsadili hlavne masívne investície štátu, ako aj vynútené investície privatizovaných podnikov, ktoré sa odpočítavali od kúpnych cien.

Po redukcii vládnych výdavkov nasledoval v roku 1999 viac ako štvrtinový reálny prepad produkcie odvetvia. Obmedzenie verejného stavebného programu však nebolo jediným vážnym dôvodom recesie. V tomto roku totiž naplno vyznieval menový šok z takmer dvadsaťpercentného oslabenia koruny, čo spôsobilo značné predraženie stavebných materiálov.

Navyše celá polovica priemyselných podnikov bola v roku 1998 stratová a kumulované červené čísla dvojnásobne prevýšili zisky. Podnikatelia tak riešili predovšetkým problémy likvidity a stavebné investície odsunuli.

Až po výraznom zlacnení úverov sa viaceré podniky vymanili z finančných problémov a v rokoch 2001 a 2002 opäť viac investovali aj do obnovy či novej výstavby. Napriek tomu v posledných rokoch predovšetkým doháňajú deficit v investíciách do strojov a zariadení a stavebníkom poskytujú prácu predovšetkým prichádzajúci zahraniční investori.

Stavbári sú viazaní na domáci trh

V roku 2002 dosiahla produkcia slovenského stavebníctva necelých 82 mld. Sk. Oproti predchádzajúcemu roku vzrástla v bežných cenách o 9 %, v stálych cenách o málo viac ako štyri percentá.

Podiel exportu stavebných prác na celkovej produkcii odvetvia sa dlhodobo znižuje. Kým ešte v roku 1994 predstavoval takmer 13 %, o osem rokov neskôr to boli už len necelé štyri percentá. Dôvodom klesajúceho exportu stavebných prác sú rastúce výkony v SR a pravdepodobne aj vyššia marža dosahovaná na domácom trhu. Slovenskí výrobcovia sú zrejme viazaní na domáci trh existujúcimi neformálnymi vzťahmi s investormi. Širšiemu využitiu výhody lacnejšej pracovnej sily na stavbách v EÚ zrejme bránia tiež administratívne bariéry.

Presné čísla o štruktúre stavebnej produkcie za rok 2002 zatiaľ nie sú známe. Podľa predbežných výsledkov tretinu produkcie predstavovala výstavba bytov. Skutočný podiel však môže byť vyšší. Viac ako polovicu produkcie odvetvia totiž vytvárajú malé podniky, ktoré z nemalej časti dodávajú stavebné práce v neformálnej ekonomike.

V roku 2002 bolo dokončených viac ako 14-tisíc bytov. Po poklese v predchádzajúcom roku to predstavuje takmer 38-percentný nárast.

Aj tu však hodnotenie reálneho vývoja sťažujú problémy vo výkazníctve a rozdiely medzi štatistikou kolaudačných rozhodnutí a podnikového výkazníctva. Napriek tomu rast zodpovedá stupňujúcemu sa dopytu na trhu realít, ktorý vlani podporili i predvolebné očakávania.

Nízka pridaná hodnota limituje ziskovosť

V roku 2002 stúpol hrubý domáci produkt SR medziročne o 4,4 %, čo je najvyššia dynamika od roku 1998. Stavebníctvo dosiahlo reálny rast až 11 %, čím prevýšilo rast vo väčšine odvetví priemyslu i služieb.

Napriek tomu podiel stavebníctva na tvorbe HDP dosiahol v roku 2002 necelých päť percent (v roku 1997 ešte šesť percent). Pridaná hodnota odvetvia totiž dlhodobo nedosahuje tempo rastu celej ekonomiky, a tak jeho podiel ustupuje najmä rastúcemu sektoru služieb.

Z povahy stavebnej výroby vyplýva nízka tvorba pridanej hodnoty pri vysokých realizovaných objemoch produkcie. Podiel pridanej hodnoty na tržbách sa v odvetví pohybuje na úrovni 10 až 15 %, pričom napríklad v priemyselnej výrobe môže dosahovať aj dvojnásobok.

Táto skutočnosť sa odráža na celkovo nižšej ziskovosti stavebných podnikov. Z nízkej pridanej hodnoty totiž ukroja značnú časť osobné náklady a prevádzkový hospodársky výsledok – základ celkovej ziskovosti – je v pomere k tržbám nízky.

Na čele profitujúcich stavebných podnikov bol v roku 2002 Doprastav s necelými 193 miliónmi čistého zisku pri tržbách 6,6 mld. Sk. Spoločnosť ZIPP Bratislava, ktorá bola na prvom mieste v roku 2001, zaknihovala vlani zisk približne 120 mil. Sk pri celkových tržbách takmer 4,5 mld. Sk. V porovnaní s lídrami priemyselných odvetví dosahujú stavebné podniky rádovo nižšiu rentabilitu.

Stavbári zarábajú takmer najmenej

Podľa zisťovaní Štatistického úradu SR pracovalo vlani v stavebníctve v priemere 176-tisíc ľudí, čo znamená medziročný nárast o takmer štyri percentá. Podiel stavebníctva na zamestnanosti v hospodárstve SR predstavoval viac ako osem percent. Oproti exponovanému roku 1998 je tento podiel nižší o takmer dva percentuálne body.

Dlhodobým trendom je znižovanie zamestnanosti predovšetkým v podnikoch s 20 a viac zamestnancami. Za posledné štyri roky sa počet pracovných miest v týchto podnikoch znížil o viac ako 26-tisíc, čo predstavuje celú šestinu.

V minulom roku sa situácia stabilizovala, keď väčšie stavebné podniky vytvorili takmer dvetisíc nových pracovných miest. Ešte výraznejšie prispeli k zvýšeniu zamestnanosti malé stavebné podniky a živnostníci, ktorí v roku 2002 vytvorili viac ako štyri a pol tisíca nových pracovných miest.

Priemerná mesačná mzda v stavebníctve vlani stúpla nominálne o 4,5 %, reálne teda takmer stagnovala. Zaostala za rastom miezd v národnom hospodárstve o takmer päť percentných bodov. Priemerná mzda v stavebníctve podľa ŠÚ SR dosiahla 11 547 Sk a je takmer o dve tisícky nižšia ako priemer za národné hospodárstvo.

Foto – Miro Nôta