Hrboľatá výstavba diaľnic

[Andrej]

Hrboľatá výstavba diaľnic
Štát dostal frčku od Bruselu, druhú môže dostať na súde pre kartelovú pokutu
[11.12.2006, TREND / Gabriel Beer]

http://ekonomika.etrend.sk/84888/sloven ... ba-dialnic

Okolo výstavby slovenských diaľnic sa popri stavbároch a technikoch začínajú viac, ako je obvyklé, krútiť právnici. A tam, kde sa začínajú viac motať advokáti, cena stúpa, aj možné škody pre štát. Draho ho môže vyjsť nielen rekordná pokuta pre kartel stavebných firiem, ale aj problémy so spolufinancovaním zo strany Bruselu.

Kartelový kvocient

Silným stavebným spoločnostiam Protimonopolný úrad (PMÚ) SR ešte v decembri minulého roka dokázal kartelové správanie. Šesť firiem, Strabag, Doprastav, Inžinierske stavby, Betamont, Skanska DS a portugalská firma Mota-Engil, ktorá na Slovensku ešte ani raz nezakopla do zeme, sa mali dohodnúť na spoločnom postupe pri súťaži na úsek diaľnice D1 Mengusovce – Jánovce.

Úrad pri vyšetrovaní zistil, že všetky jednotkové ceny, s ktorými firmy prišli do súťaže, sa odlišovali o presne stanovený index. Inými slovami, pomery navrhovaných cien pri jednotlivých dodávkach boli konštantné. V celom dlhom zozname obsahujúcom dodávky počnúc stenami zo železobetónu, cez mostné piliere a základy tunelov z betónu či zo železobetónu až po obklad stien izolačnými doskami.

Napríklad po vydelení výšky najvhej a najnižšej ponuky vychádzal pracovníkom úradu pri väčšine prác pravidelne koeficient 1,07. Pri náročných vrtných prácach, od položky k položke, to bolo zasa 1,66. „Vzájomný pomer cenových ponúk na jednotlivé položky medzi všetkými účastníkmi je mimoriadne konštantný,“ konštatuje PMÚ v rozhodnutí. Vysvetľuje, že základné jednotkové ceny účastníci súťaže stanovovali na rôznej úrovni, ale zachovávali pritom daný pomer k cenovým ponukám ostatných účastníkov. Tak pri položkách za niekoľko miliónov korún, ako aj tých v stovkách miliónov.

Súťaž sa zrušila. Dnes sa tvrdí, že pre dohody firiem. K pravde treba dodať, že aj preto, že tender, kde mali byť použité európske peniaze, pozabudli zaslať do Európskeho vestníka verejného obstarávania.

Nová, už tretia súťaž na prvý, osemkilometrový, úsek za víťaza určila Inžinierske stavby Košice spolu so švajčiarskou stavebnou skupinou Marti Contractors. Grécka stavebná spoločnosť J&P Avax, ktorú v minulosti z tejto súťaže vylúčil Úrad pre verejné obstarávanie a núkala najnižšiu cenu, sa v Bruseli sťažovala, že zvíťazila spoločnosť, ktorá sa na trhu dopustila protisúťažných praktík.


Takmer rok trvalo, kým Rada Protimonopolného úradu SR potvrdila stanovisko. Firmy musia zaplatiť pokutu spolu 1,349 miliardy korún. Pôvodný termín, keď do štátnej pokladnice mali prísť peniaze, bol 6. december.

Cesta cez súd

Firmy však zrejme platiť nebudú. Aj keď sa proti rozhodnutiu PMÚ už nemôžu odvolať, majú šancu ďalej sa súdiť. Môžu podať žaloby na Krajský súd v Bratislave. Hovorkyňa PMÚ Alexandra Bernáthová pripustila, že úrad už vie o žalobách Strabagu a Doprastavu.

Firmy zároveň žiadali o odklad vykonateľnosti rozhodnutia úradu. Súd im vyhovel. To, či spoločnosti napokon zaplatia, je tak ešte prípad pre právnikov na niekoľko rokov. Pre štát pritom očakávaná pokuta môže paradoxne priniesť stratu. Nie iba tým, že firmy nezaplatia.

Úrad pre verejné obstarávanie vydal na otázku Národnej diaľničnej spoločnosti usmernenie. Podľa neho sa firmy, ktoré porušili zákon, nebudú môcť päť rokov zúčastniť na verejných súťažiach. Ak Národná diaľničná spoločnosť nepustí do súťaží najväčšie cestné stavebné firmy, ako Doprastav, Skansku či Inžinierske stavby, hrozia súdne spory za stovky miliónov korún.

Ak by sa totiž spoločnostiam podarilo zrušiť rozhodnutie protimonopolného úradu prostredníctvom súdov, uplatňovali by si k Slovenskej republike škody. Za všetky súťaže, ktoré by štát počas daných piatich rokov vyhlasoval a do ktorých by mali dvere zavreté. „Samozrejme, do každej súťaže budeme dávať ponuky. Bez ohľadu na názor Úradu pre verejné obstarávanie,“ hovorí predseda Predstavenstva Doprastavu Ivan Šesták. Do súťaží sa môžu hlásiť aj prostredníctvom dcérskych či materských spoločností, ktoré dištanc nemajú. Veľké slovenské stavby teda budú stavať tak či tak.

Predseda Úradu pre verejné obstarávanie Béla Angyal tvrdí, že aj Európska komisia sa zaujímala, ako je možné, že firmy, ktoré boli potrestané protimonopolným úradom, môžu dostať štátnu objednávku. Lenže iniciatívna komisia sa o dištanc zaujímala v čase, keď ešte rozhodnutie protimonopolného úradu nebolo právoplatné.

Čo ak rekordné pokuty zruší súd? „Ak to zruší Najvyšší súd SR, môžu sa firmy zúčastniť na verejnom obstarávaní. K možným škodám sa neviem vyjadriť. Neviem, voči komu by si tieto firmy mohli nárokovať škody,“ čuduje sa B. Angyal a pripomína, že úrad môže postupovať len podľa zákonov. V prípade právoplatného rozhodnutia PMÚ proti firmám to znamená, že spoločnosti porušili odborné povinnosti.

Stop z Bruselu

Kým pri prvom diaľničnom probléme ide zatiaľ len o možné budúce straty, pri druhom sa pomaly môže zrátavať. Slovensko prišlo o 120 miliónov eur. Približne takou sumou mal prispieť Brusel na rozostavaný takmer sedemkilometrový diaľničný úsek D3 od Hričovského Podhradia po Žilinu-Strážov.

No Európska komisia financovanie pozastavila, pretože sa jej nepáčila podmienka, ktorú si Národná diaľničná dala do súťaže. V máji minulého roka uchádzačom bodovali aj množstvo referencií, ktoré mali uviesť v súťažných podkladoch. Zvíťaziť tak mohla stavebná firma, ktorá ponúkla vyššiu cenu za realizovanú stavbu, no dokázala doložiť viac referencií z minulosti.

Váha kritérií v tejto súťaži bola zo začiatku 15 percent. Mnohé významné firmy proti takémuto nadstaveniu parametrov protestovali. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) potom toto kritérium upravila na päť percent.

Pri pôvodnom nadstavení parametrov súťaže hrozilo, že zvíťazí zoskupenie firiem, ktoré chcelo úsek postaviť za 6,75 miliardy korún, oproti konzorciu, ktoré ponúkalo cenu o takmer 1,5 miliardy nižšiu. Prvé totiž ukázalo 32 referencií oproti druhému zoskupeniu s piatimi úspešnými referenciami.
Béla Angyal: Prijaté opatrenia mali stačiť na to, aby sa situácia v Bruseli upokojila a mohlo pokračovať spolufinancovanie diaľnic z EÚ.
Matematický model tak v súťaži zvýhodňoval drahšiu alternatívu. Po protestoch o nelogickosti NDS neskôr upravila podmienky. No sťažnosť aj tak putovala do Bruselu.

Európska komisia celý tento rok na diaľničný úsek neuvoľnila žiadne financie. Do 18. decembra sa majú slovenské úrady jednoznačne vyjadriť, čo urobia, aby pri ďalších prípadoch nevznikli podobné problémy.

Minulý týždeň boli v Bruseli na Generálnom riaditeľstve pre vnútorný obchod a služby zažehnávať problémy predstavitelia Úradu pre verejné obstarávanie. Práve tento úrad pritom vlani v lete požehnal takéto nastavenie súťažných podmienok.

Hasenie problému

V piatok minulý týždeň úrad vydal usmernenie, v ktorom sa píše, že v kritériách na obstarávanie nemôžu obstarávatelia požadovať referencie. Tie môžu zaradiť medzi takzvané podmienky účasti. V nich sa môžu zadefinovať schopnosti, výkonnosť, skúsenosti či spoľahlivosť uchádzača o zákazku. Ak firmy splnia požiadavky na účasť v súťaži, ďalej sa nebudú môcť tieto kritériá hodnotiť.

„Zdôrazňujeme, že je potrebné rozlišovať medzi kritériami na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní a kritériami na vyhodnotenie ponúk, ktoré nie je možné zamieňať,“ píše sa v minulotýždňovom metodickom usmernením úradu. Firmy, ktoré budú mať málo skúseností, by sa podľa úradu už k súťaži ani nemali dostať, lebo nebudú spĺňať podmienky.

Predseda Úradu pre verejné obstarávanie B. Angyal sa nazdáva, že prijaté opatrenia mali stačiť na to, aby sa situácia v Bruseli upokojila a mohlo pokračovať spolufinancovanie diaľnic z EÚ. Dokonca verí, že peniaze z Kohézneho fondu by mali na Slovensko doraziť. Inak to vidí Národná diaľničná spoločnosť. „Sme pripravení na to, že peniaze na rozostavaný úsek diaľnice D3 z Kohézneho fondu nedostaneme,“ povedal TRENDU jej hovorca Marcel Jánošík. Pôvodne až 84 percent financovania úseku mal pokryť práve Kohézny fond.

Úsek, ktorý stavia konzorcium firiem pod vedením Doprastavu, by mal byť definitívne hotový na budúci rok. No sprejazdniť by ho mohli už na začiatku budúceho roka. Tohto roku na financovanie bolo treba získať dve miliardy korún. Na budúci bude treba zabezpečiť ďalšie vyše tri miliardy. Približne 1,3 miliardy by malo ísť zo štátneho rozpočtu, viac ako dve miliardy z úverov.

Finančné rošády

V Národnej diaľničnej spoločnosti sú si dnes takmer istí, že o eurofondy, z ktorých by mali financovať diaľničný úsek pri Žiline, prišli. Celé financovanie museli začiatkom roka poprehadzovať. Rozhodujúca časť sa bude platiť zo štátneho rozpočtu a úverov, ktoré si tento rok diaľničný investor vzal.

Národná diaľničná presunula financie, z ktorých sa mal stavať úsek Važec – Mengusovce. Úsek, ktorý na financovanie veľa šťastia nemá. Už tradične sa z neho presúvajú financie na iné diaľničné úseky. Dvanásť kilometrov je rozostavaných už od roku 1998 a pôvodne sa očakávalo, že Inžinierske stavby ho aj s DPH postavia za necelé tri miliardy korún. Celý mal byť financovaný zo štátneho rozpočtu. Lenže táto diaľnica sa poriadne predraží, čo môže vyhovovať stavebným firmám. Cena sa totiž zvyšuje podľa indexov vyhlasovaných štatistickým úradom.

Je to smutný prípad, konštatuje o financovaní rozostavaného úseku D3 hovorca NDS. „Dokumentáciu na tento tender si niekoľkokrát vyžiadal Úrad pre verejné obstarávanie a vedel o všetkom. Podľa našich zákonov bolo všetko v poriadku. Podľa slovenskej legislatívy v kritériách na vyhodnotenie mohli byť aj referencie,“ tvrdí M. Jánošík. Podľa neho ak nejaké problémy s komisiou hrozili, Úrad pre verejné obstarávanie ich mohol a mal zachytiť.

Dnes šéf úradu vyhlasuje, že ak naďabia na verejné súťaže, kde sa budú hodnotiť aj referencie, nariadia takéto súťaže zrušiť. To všetko by podľa B. Angyala malo stačiť na to, aby Európska komisia zastavila rozbiehajúce sa konanie proti Slovensku.