Železnice zaostávajú za štandardom

[wazari]

Železnice zaostávajú za štandardom

(13.07.2006; Hospodárske noviny; s. 10; Brezovský Jozef)

Cestovanie po železnici patrí medzi najobľúbenejšie spôsoby prepravy a mnohí ľudia precestujú týždenne vo vlaku dlhé hodiny. Železnice sa im to však nesnažia spríjemniť.

Nedôstojná brána do mesta

Jednou zo slabých stránok železníc sú stanice. Ľudia tam nezriedka strávia hodiny čakaním na prípoj, a to si môžu krátiť len v staničnom bufete. Na stanici v Kraľovanoch je otvorený nonstop. "Klientelu tvoria buď miestni, alebo robotníci, ktorí sa vracajú z práce," hovorí Anna, ktorá je v bufete na brigáde. Uvedomuje si, že náročnejší zákazníci podnik obchádzajú. "Tu sme na dedine, kvôli pár ľuďom sa neoplatí otvárať luxusnejšie zariadenie," tvrdí Anna.

Stanica v Kraľovanoch a aj bufet sú na rozdiel od väčšiny železničných staníc otvorené nonstop. Ostatné bývajú kvôli bezdomovcom v noci zatvorené. Tak cestujúcemu, ktorý zmeškal spoj, neostáva nič iné, iba čakať pred stanicou. A to dokonca aj v hlavnom meste Bratislave. Pritom vo všetkých veľkých európskych mestách sú železničné stanice obchodno zábavnými centrami, ktoré nikdy nespia. Bratislava je výnimkou. Svoje služby tu cez deň ponúka pár stánkov s občerstvením, predajňa suvenírov, trafiky. Chýba reštaurácia a obchody. Potešujúca je správa, že firma I.P.R. Slovakia pripravuje kompletnú rekonštrukciu Hlavnej stanice a priľahlého Predstaničného námestia. Vzniknúť má nové administratívno obchodné centrum, ktoré bude reprezentovať slovenskú metropolu. Pretože o dnešnej bráne do hlavného mesta sa to povedať nedá.

Chýba klimatizácia

Železnice Slovenskej republiky postupne modernizujú trate, a tak medzi Bratislavou a Novým Mestom nad Váhom vzniká minimálne polhodinové zdržanie. "Meškanie je zohľadnené v cestovnom poriadku, ale zabudlo sa na to, že pri prácach je jedna koľaj odstavená a vlaky z jedného smeru musia čakať, kým neprejde oprotiidúca súprava," vysvetľuje sprievodca v rýchliku z Košíc do Bratislavy. "Včera meškali vlaky z Bratislavy okolo dvoch hodín a vlaky z Košíc asi polhodinu," dodáva.

Železnice postupne rekonštruujú aj staré vozne. V kupé sa už nemusia tlačiť ôsmi cestujúci, ale je v ňom len šesť sedadiel. Pomaly pribúdajú nové služby. Vo vlakoch typu Intercity je možné pripojiť sa na internet, vozne sú klimatizované, každú stanicu dopredu oznámi sprievodca cez miestny rozhlas.

Trendom je nezaraďovanie vozňov pre fajčiarov.

Reštauračné služby v slovenských vlakoch poskytuje firma Wagon Slovakia. "Plne klimatizované reštauračné vozne sú v rýchlikoch triedy Intercity," uvádza internetová stránka firmy. V bežných rýchlikoch, ktoré na trase Bratislava Košice premávajú každé dve hodiny, klimatizácia nie je. Nie je dokonca ani v reštauračnom vozni. "Keby to bol môj vozeň, tak sa o to postarám. V týchto horúčavách tu zákazníci doslova trpia," vysvetľuje čašník Peter Kucharek.

"Desať rokov sa v reštauračnom vozni nič nezmenilo. Stále tá istá ponuka, to isté zariadenie," sťažuje sa Martin Hloušek, ktorý týždenne jazdí z Brna do Spišskej Novej Vsi.

Veľa peňazí za nič

Za cenu lístka sa cestujúci nedočká veľkého komfortu. "Chodím vlakom niekoľkokrát do týždňa z Bratislavy do Žiliny a späť. Často pracujem s notebookom a som rád, že si môžem aspoň dobiť baterku. Viem, že by to mal byť štandard, ale to u nás neplatí," tvrdí obchodný zástupca Michal Dedinský. Chýba mu internetové pripojenie v bežných rýchlikoch a zosilnenie signálu mobilných operátorov. "Nedá sa to ani porovnať so štandardom v západoeurópskych krajinách. A pritom máme veľmi vysoké cestovné," konštatuje Dedinský. Cesta z Bratislavy do Košíc stojí okolo šesťsto korún a trvá viac ako päť hodín.

Slovenské železnice tvrdia, že ich prioritou je začlenenie sa do európskej železničnej cesty, ktorá vedie z Talianska na Ukrajinu. Na naplnenie tohto cieľa by možno stačil citlivejší prístup k potrebám zákazníkov ako modernizácia koľají. Na budúci rok totiž príde k liberalizácii železničnej prepravy a slovenské železnice môžu získať silnú konkurenciu.

Nové koľajnice, starý prístup

(13.07.2006; Hospodárske noviny; s. 6; Brezovský Jozef)

Keď som sa minulý rok rozhodoval, či pôjdem z Bratislavy do Mníchova vlakom alebo lietadlom, vybral som si vlak. Nie zo strachu, ale ísť zahraničnými železnicami je príjemný zážitok. Klimatizácia, pohodlné sedenie, slušná ponuka v reštauračnom vozni. Štandard, ktorý na Slovensku chýba.

Vlaky triedy Intercity sú klimatizované. Ale čo tie ostatné? Denne tisícky ľudí trpia v preplnených vlakoch, v ktorých je buď horúco alebo zima. Podľa ročného obdobia. Sprievodca na sťažnosti cestujúcich iba pokrčí plecom. Železnice si pýtajú nemalé peniaze a čo za ne ponúkajú? Študenti, ktorí cestujú z Bratislavy na víkendy domov, by vedeli rozprávať o špine, zápachu...

Mestá reprezentujú aj ich vstupné brány, letiská, autobusové či železničné stanice. U nás ťažko o reprezentantoch hovoriť. Stanice sú miestom, kde sa slušný človek bojí prísť. Stali sa bezplatným hotelom pre bezdomovcov, prístreškom pre žobrákov a vreckových zlodejov. Väčšinu staníc preto na noc zamykajú. Nielen pre asociálov, ale aj pre normálnych cestujúcich. Bratislavská stanica však nemá čo ponúknuť ani cez deň. Sú pri nej štyri stánky s občerstvením, trafiky, obchod so suvenírmi. Na hlavné mesto žalostne málo. A na záver? Kupoval som si cestovný lístok. Odstal som si pol hodiny v rade a keď som sa priblížil k okienku, pokladníčka sa na mňa pozrela a ukázala na tabuľu s pracovným časom. Bolo 13.45, prestávka. Pre ňu obed, pre mňa ďalšia polhodina v inom rade.

Takýto prístup sa výmenou koľajníc nepodarí odstrániť. Železnice musia pochopiť, že cestujúci je ich zákazník, ktorý im prináša peniaze. A tak by sa k nemu mali správať.