od Dialniciar » 29. Nov 2006 14:09
Z inej témy, týkajúce sa aj dopravy v mestách a obciach: Téma ku kamiónom je vždy zaujímavá. Ako ich obmedziť, čo s nimi robiť ? Sú prekážkou v očiach takmer každému šoférovi na cestách, málokedy sú však naozaj tŕňom v oku aj štátnym inštitúciám.
Ja by som rád na začiatok najprv vyjasnil situáciu v SR. V SR je dnes cca. 35 000 km ciest. Z toho je takmer 18 000 km ciest I., II. a III. triedy ako aj celá diaľničná sieť SR. Ďalších cca. 11 000 km ciest sú cesty IV., IV. triedy a ďalšie miestne komunikácie v 3100 obciach a 140 mestách našej krajiny. No a na záver je tu ešte cca. 6000 km lesných a poľných ciest. Z týchto 35 000 km ciest je takmer 8000 km ciest s nespevneným povrchom. Toto triedenie je nevyhnutné, aby sme pochopili, ktoré cesty majú aký význam. Nie každá cesta je vhodná pre kamióny a nie každá cesta je vhodná pre normálne osobné auto do 3,5t rodinného typu. Cesta sa skladá z nejakých podložných vrstiev a z vrchných vrstiev. Podložné vrstvy môžu byť rôzne vysoké a z rôznych materiálov, existujú samozrejme normy, európske normy platné v SR sú mierne upravené. Niekde sa použije hlavne hlina, až následne nejaká úprava teda hlina stmelená nejakou betónovou zmesou, potom sa nachádzajú jednotlivé asfaltové vrstvy. Niekde sa používa už od základov veľmi pevná zmes a viac asfaltových vrstiev. Atď. Niekde sa nespraví aj nič, len sa upraví terén, posype sa to štrkom, zaleje asfaltom. A niekedy je takáto cesta odolnejšia po 30 rokoch ako nejaká iná cesta stará 10 rokov. Záleží totiž pre koho je určená. Ale to som odbočil. Naspäť. Niekedy je potrebné spraviť širokú cestu, pamätáme na krajnice, kde bez problémov bude možné odparkovať pokazené auto alebo tu môžu jazdiť cyklisti. Niekde je široká cesta zbytočná. Pretože to nie je len o tom, že cesta je široká, to je o tom, že pod ňou sú 2 metre ďalších materiálov, preto sa veľmi často v stavebníctve používa značenie m2. Lebo nič vám nedá váha asfaltu. Dali sme na cestu 12000t asfaltu. A podobne. Aj keď mnohým ani nepovie nič jednotka m2, ale to je o inom. Ale dobre si niekedy pozrite, čo sa deje, keď sa frézuje vrchná asfaltová vrstva (robí sa to v SR ročne na 1000 km ciest), dobre sa pozrite, že ako tá fréza ide pomaly, pomaličky a koľko tatroviek zaplní z 1-2 km cesty. Alebo sa pozrite na finišér, ktorý pokladá jednotlivé vrstvy, ako ide neuveriteľne pomaly, smrad (pre mňa vôňa) prakticky z ropy a koľko do neho sypú materiálu a ako ide pomaly. A to je len vrchná vrstva. A od nej vôbec nezáleží, či to unesie kamión alebo nie. Takže to je prvý problém, vyjazdené koľaje. Tie neuveriteľne sťažujú cestovanie hlavne keď je vlhko alebo priamo mokro. Okrem toho sa cesta poškodzuje, stráca na hodnote a zvyšujú sa nároky na jej údržbu a opravy. A aj keď by kamióny v SR neboli preťažené, tak tu vyjazdené koľaje budú, ale neboli by na cestách, ktoré sú postavené na európske normy, na väčšinu ciest I. triedy a na diaľniciach, tam by neboli vyjazdené koľaje. Takýchto ciest, ktoré spĺňajú tieto normy, ktoré zabezpečia, že nebudú vyjazdené koľaje je v SR z počtu 18 000 km ciest (to sú pre štát najdôležitejšie) necelých 14%. Aj toto číslo treba doplniť napríklad tým, že v Nemecku je to 81%, v ČR je to 11%, v Maďarsku 8,5% a napríklad v Poľsku je to už po veľkých opravách 4% (pred 6 rokmi to bolo 1,5%). Keď sa pozriete do Poľska alebo ČR alebo aj k nám, tak vidíte ako aj inde vyjazdené koľaje, ale v Nemecku ich je minimum, podobne v Taliansku atď. SR vedie, čo sa týka tohto stavu (nevedieme v mnohom inom, ale to sem teraz nepatrí).
Veľkým problémom SR je fakt, že kvalitné cesty, ktoré by boli nielen vhodné pre kamióny, ale aj bezpečné je veľmi málo, cca. 3500 km ciest a diaľnic a ešte sú únosné aj cesty II. triedy, no tie neunesú kamióny a tvoria sa na nich vyjazdené koľaje. Takže celkovo je pohodlných 7000 km ciest. To nie je ani 50%, je to 40%. Toto je diaľničné fórum, ale realita v SR je taká, že diaľničná sieť po dobudovaní bude tvoriť len 8-10% ciest z celoštátneho významu (z tých 19-20 000 km ciest). Takže sa nemôžeme spoliehať iba na diaľnice. Dokonca sú v SR regióny, kde dnes diaľnica nie je a ani tak skoro nebude a väčšina ľudí ani po diaľniciach jazdiť nebude. Hovorím ako inak, než o Záhorí. Diaľnica D1 je prístupná do 30-40-50 minút (NM alebo TT) a diaľnica D2 je prístupná do 20-30 minút. A pravidlo hovorí, že vo vyspelom svete by mala byť diaľnica alebo rýchlostná cesta prístupná do 20 minút min. 80% obyvateľstvu. To inak bude po dobudovaní diaľničnej siete, lebo o.i. stúpne aj počet obyvateľov v mestách oproti obciam, len tento stav ešte bude trvať tak 30-40 rokov, že bude diaľničná sieť dostavaná. Teda nie je to ani zďaleka len o diaľniciach, hoci tie sú nevyhnutné na odľahčenie ciest I. triedy.
Ako som povedal, základný problém v SR je dnes rozloženie cestnej siete. Dominujú nižšie kategórie nevhodné pre vysoké zaťaženie tak z hľadiska váhy (kamióny) ako aj pre vysoké intenzity (nad 15 tis. áut za 24h). Čo s tým ? No jedine stavať cestné obchvaty a prestavať cesty nižších kategórií na tie vyššie. To nebude jednoduché, pretože hlavne cesty III. triedy, ktorých je najviac, 60%, sú stavané so slabými podložím a doslova tak ako ide terén „z kopca do kopca“ a „zo zákruty do zákruty“. Ja dokonca poznám cesty III. triedy, kde v zákrute je nemožné, aby si vyhli 2 osobné autá do 3,5t, pretože tá cesta je tam normálne užšia. A dodnes to tam tak je, napriek tomu, že tadiaľ jazdia autobusy a sem-tam aj kamióny. Riešenie po slovensky: dopravné značenie, „pozor iné nebezpečenstvo“, „max. pov. 30 km/h“, „zákaz zastavenia“ a po prejdení zákruty je každému jasné, prečo to tam všetko je. Takéto miesta sú v SR len 4, ďalších 15 je ale na stav, že sa tam nevyhnú auto a autobus. A tu nejde o kamióny, ale o to, že v akom stave sú cesty. No a samozrejme, ak tu stretnete kamióny, ktorý ide 70-80 km/h a v zákrute ide -50-60 km/h a vy idete po rovinke 80-90 km/h a do zákruty bez problémov 60-70 km/h, tak ho budete chcieť predbehnúť. Na konkrétne týchto cestách ho nepredbehnete. Nebude dostatočne rovný úsek, vy si nedovolíte ísť rýchlejšie a keď áno a začnete ho predbiehať, tak aj rýchlo skončíte – nespevnená krajnica vás prinúti jednoducho sa za ním vliecť alebo ho úspešne predbehnete, ale budete mať „smrť v očiach“. Potom sa presuniete na cestu I. triedy a tu nepôjde kamión, tu ich pôjde 5-6 za sebou, premávka zhustne a zase nemáte vyšší cestovný štandard. A tam, kde ho chcete mať, teda na diaľniciach, tam sa za to platí a rýchlo sa tie diaľničné úseky aj končia.
Veľkým problémom v SR je fakt, že tu je 3200 miest a obcí, kadiaľ samozrejme hlavné cesty idú centrami miest. To v tých samotných centrách miest sú obytné domy, kde nie sú garáže, parkovísk je pomenej, pribúda obchodných a polyfunkčných centier a tu máme všeobecne 3 stupne problémov (tzv. schémy):
1. schéma: mesto, obec: premávka áut, väčšinou osobné autá do 8 tis. za 24 hodín
2. schéma: mesto, obec: premávka áut, kombinované všetky druhy áut do 15 tis. áut za 24h
3. schéma: mesto, obec: premávka áut, kombinované všetky druhy áut do 18 tis. áut za 24h
V každej tejto schéme môžu byť rôzne problémy, pretože záleží od podmienok:
1. Parameter cesty prechádzajúcej mestom či obcou.
2. Dĺžka cesty v zastavanom (nie nevyhnutne obývanom) priestore.
3. Stupeň hospodárskeho rozvoja daného sídla (mesto, obec).
Ďalej ide aj o to, kde sa sídlo nachádza, či na hraniciach a na akých alebo je centrom kraja či miestne samosprávne centrum, či je to väčšie mesto alebo väčšia obec atď. Aká je tu nezamestnanosť alebo naopak priemerná mzda, pretože toto všetko ovplyvňuje už konkrétne napríklad nevyhnutné zásobovanie.
Po cestách III. triedy jazdia hlavne dodávky ako hlavný zásobovací zdroj stredne veľkých a menších obcí. Možno za celý deň tu prejde 5-6 kamiónov a do 500 iných, zväčša osobných áut do 3,5t. Takáto cesta môže mať aj 25 rokov, bez krajníc, prípadne s nespevnenými krajnicami a nebude na nej ani jeden jediný výtlk. Sú však cesty, ktoré sú cestami napr. II. triedy a v okruhu 50 km sa tu napájajú ďalšie cesty II. a III. triedy, sú tu obce a 1-2 mestá a nemusím ani pokračovať, takáto cesta je zaťažená oveľa viac kamiónmi a oveľa viac osobnými autami. Tu už výtlky nájdete. A ďalšie nerovnosti k tomu, výnimočne však vyjazdené koľaje. Máme cestu II. triedy, po ktorej prejde nad 18 tis. áut za 24 hodín. Tá na 100% prechádza min. 1 mestom. Garantujem vám, že v tomto meste trpia všetci: aj obyvatelia mesta aj samotní šoféri áut. Detailne: obyvatelia mesta trpia zvýšenou prašnosťou, hlukom, otrasmi (ideálne kanálové poklopy) a okrem toho trpia aj tým, že keď je centrum plné áut, tak ako asi vyzerajú bočné ulice a uličky. Trpia aj samotní šoféri, pretože v meste sú križovatky, kruhové objazdy, priechody pre chodcov, nie všetci idú len rovno, isté % zostáva v meste, niektorí parkujú atď. Toto všetko zdržiava. A spôsobuje to zrýchlenie a spomalenie áut. Dym, hluk, prašnosť. V mestách je to otázka zvyku, ale nič to nezmení na tom, že situácia sa každým rokom zhoršuje a človek ráno namiesto 10 minút ide 20 minút autom do práce, potom sa mu predĺži cesta z práce do obchodu, odtiaľ domov, nedajbože ísť pre deti do školy alebo do dvoch či pre manželku do práce. Atď. A ľudia v SR si to od r. 2004 začínajú stále viac uvedomovať, že cesty už stratili svoje kapacity. Rozpadávajú sa a v osídlených oblastiach je stále väčší problém – zeleň ustupuje parkoviskám a novým, širším cestám. V obciach sú trochu iné problémy, ale aj tu sú zásadné – často je problém prejsť cez cestu a rodinné domy pri hlavných cestách praskajú. Znižuje sa kvalita života.
V SR je cez 3200 miest a obcí a bolo by potrebné postaviť 270 cestných obchvatov. Tie najdrahšie budú na cestách I. triedy alebo na križovatkách ciest rôznej kategórie, prípadne sa musí spraviť preložka (obchvat) tam, kde je obec prakticky obývaná pri hlavnej ceste. Cena týchto cestných obchvatov je dnes (rok 2006) cca. 180 mld. SKK, čo je viac ako 50% rozpočtu alebo ešte presnejšie: všetky europeniaze (čistý zisk z nich, teda po odrátaní odvodov do EÚ) by museli smerovať na cestné obchvaty a to min. 10 rokov. Keď sa to diať nebude, tak bude naozaj priemerná cestovná rýchlosť v SR 70 km/h. Zhoršené životné prostredie atď. Ono sa to deje, ale oveľa pomalšie, ročne sa dáva na výstavbu cestných obchvatov suma 2 mld. SKK. Stavajú sa cestné obchvaty sa miliardy, severný v Trnave za 1,3 mld. SKK, obchvat Galanty za 1,49 mld. SKK, v Trenčíne bude stáť len I. etapa 1,5 mld. SKK, okolo niektorých obcí stačí aj 240 mil. SKK, ... prípravné práce v podobe výkupov pozemkov a projektových dokumentácií sa robia v SR za ďalších 100 mil. SKK. Ide to rekordne rýchlo, ale žiaľ, strašne veľmi pomaly. Pretože rozvoj dopravy je prirýchly. Pribúda kamiónov, aj osobných áut a naopak priestoru cez centrá miest ubúda.
Chyba je ešte v hlbokej minulosti. Vtedy sa povedalo, že verejnosť bude cestovať autobusmi a vlakmi, náklad hlavne vlakmi. A tak budú stačiť cesty nižších kategórií. Avšak už vtedy sa nepostavili cesty v okolí hlavného mesta len na cesty I. triedy, to bola prvá základná chyba. Druhá bola tá, že už vtedy sa vedelo, že umiestnenie hlavného mesta je iné ako v ČR a treba mať 3+3 diaľnice, v Prahe to vedeli na VŠ, ale nakoniec sa vláda rozhodla inak. Preto dnes na D1 je zákaz predbiehania kamiónov. Ale to je len prvé opatrenie, druhé bude zníženie rýchlosti, tretie ešte ďalšie zníženie rýchlosti až kým sa úsek nerozšíri. A samozrejme, všetky cesty sa stavali do stredu obcí a miest. Treba sa ukázať a predviesť svetu.
Takže nikto nemôže čakať, že 40 ročný spánok a 15 ročný rozvoj hospodárstva z hľadiska cestnej logistiky teraz vláda zmení za 10 rokov. Ukazuje sa to na 100 rokov, keby sa postupovalo jasnejšie, mohli sme mať 50% za sebou. Teraz samozrejme vlády nevedia kam skôr skočiť, každý politik vám sľúbi riešenie dopravnej situácie.
Ale nerobia to na ministerstvách s kamiónmi. Prečo ? Pretože SR je centrom. Ležíme v strede Európy. Sú tu investície z Nemecka, Rakúska a teda je tu tranzit z týchto krajín + ČR. Až 80% všetkého prepraveného tovaru v SR ide kamiónmi. Len 15% vlakmi, to ostatné lietadlami a loďami. Takže SR potrebuje cesty a diaľnice. Jedna vec je tranzit medzinárodný (z južnej Európy na sever a na západ a naopak) a vnútroštátny. SR je automobilová veľmoc, desiatky fabrík sú tu. A k tomu samozrejme obchodné siete. Všade kamióny. A na všetko. A okrem toho sa tu rekordne opravujú domy a byty a tie sa aj rekordne stavajú a zase je to len kameň a štrk a betón. A zase len kamióny, hlavne kamióny – nákladné autá.
Na tomto fóre neriešime fakt, že niektorí šoféri kamiónov si vypijú. Lebo to oveľa viac robia tí v tých osobných autách. Ani ti neriešime fakt, že ľudia nakupujú v hypermarketoch ako diví a tlstnú. Ani neriešime fakt, že prečo vôbec nakupujú napríklad v nedeľu. Je to globalizácia a rozvoj. Väčšina kamiónov v SR je tranzit. A stále je tu dopyt po nových kapacitách. Bez kamiónov by skrachovala väčšina tovární a obchodov. Lebo železnice v SR nie sú všade.
Dovolím si nesúhlasiť s tým, že hlavne kamióny sú na vine tragickým dopravným nehodám. Nie je to pravda, štatisticky som si to overil. Samozrejme, že náraz osobáka do tatrovky je asi so zlým koncom u o toho osobáka, ale väčšinou vinou toho osobného auta – mikrospánok, alkohol, prekročená rýchlosť, riskantná jazda (predbiehanie atď.). A kamióny nevyhne tak rýchlo ako si to mnohí predstavujú. On aj keď začne stŕhať volant do poľa, tak má za sebou ďalšie metre. A tu ide o sekundy. Áno, samozrejme, kamióny, keď majú dopravnú nehodu, tak je to katastrofa. Za prvé často zablokujú časť cesty, za druhé to, čo prevážajú často spôsobí problémy (dopravné ak ide o živé zvieratá, ekologické, ak ide o naftu alebo aj ďalšiu nehodu atď. ak ide o nejaký materiál ako oceľové rúry či sklo). Potom ich vyprostenie trvá niekedy aj 12 hodín, nehovoriac o následných čistiacich prácach a cesta je často úplne uzavretá. Vidíme aj 20 ročných šoférov kamiónov, ktorí to nezvládnu v zákrute. Ale vidíme aj 16 ročných v škodovke, 3-6, ktorí to tiež nezvládnu, vezmú autíčko oteckovi a 90% posádky sa zabije pod vplyvom alkoholu. Taktiež nesúhlasím s tým, že kamióny sú na vine vyjazdeným koľajám. Nie je to pravda, väčšina preťažená nie je, ide o nevhodné cesty. A znovu ako riešenie neexistuje, že zakážeme kamióny bez náhrady. Môžeme vybudovať v SR za 250 mld. SKK kombinovanú prepravu s kamiónmi a vlakmi ako vo Švajčiarsku, Rumunsku, Rusku alebo v Kanade (vo Švajčiarsku celoplošné, v Kanade len v niektorých oblastiach, Rumunsko viac kamióny, Rusko viac vlaky). Ale len tak dávať rôzne zákazy a čo ja viem čo, to nie je riešenie.
Ja osobne odporúčam a zaviedol by som to hneď (niečo už čiastočne alebo úplne platí):
- zákaz pohybu kamiónov mimo tých, čo prevážajú rýchlo kaziace sa potraviny v nedeľu a cez štátne sviatky
- povinnosť disponovať v zimnom období zimnými pneumatikami
- zákaz predbiehania na diaľnici D1 BA-TT (dočasne, kým sa úsek nerozšíri)
- povinnosť celoročne svietiť
- zákaz prejazdu, ak ide o medzinárodný tranzit tam, kde je diaľnica aj cesta I. triedy po ceste I. triedy a podobne zákaz prejazdu po ceste II. triedy, tam kde je aj cesta I. triedy bez ohľadu na fakt, že diaľničná sieť a vybrané cestné úseky ciest I. a II. triedy by boli spoplatnené
- najvyššie spoplatnenie pre kamióny na celej diaľničnej sieti aj na každej ceste I. triedy (toto po dostavaní obchvatov postupne rušiť), z vybraného mýta na cestách I. triedy by sa hradili ich opravy a výstavba cestných obchvatov
- pravidelné a nepravidelné kontroly kamiónov: či vodiči dodržiavajú prestávky a váhu kamióna samotného
- každý nadrozmerný náklad spoplatniť bez ohľadu na to kadiaľ ide, nakoľko brzdí a ohrozuje premávku, plus dohliadnuť na dostatočné zabezpečenie so sprievodnými vozidlami
Avšak, kým by sa toto uplatnilo, tak je potrebné, aby štát najprv investoval:
- na odstavné parkoviská sumu 4 mld. SKK
- na diaľničnú a dopravnú políciu 0,5 mld. SKK
- na váhy a ostatné 2,5 mld. SKK
Okrem toho, kamión je v strednej Európe (vrátane Nemecka) postupne po zavedení elektronického mýta najväčším zdrojom mýta samotného. Takže kamión si treba vážiť. Zodpovedný štát by už dávno rozšíril D1 BA-TT, lebo by po ňom prešlo viac áut, bolo by tam menej nehôd a teda by boli väčšie zisky, presunuli by sa sem autá z cesty na PK či Sládkovičovo.
Ja som začal veľkú problematiku, len mierne som spravil niekoľko výhybiek, aby bolo jasné, kam to všetko smeruje. Vysvetlil som to čo najjednoduchšie s konkrétnymi faktami. Teda nepozerajme sa na to len tak povrchne: máme kamióny, robia najväčšie problémy, zakážme ich. To nie je riešenie. Pretože to nie je z veľkej časti pravda. Toto je komplexná problematika a mimoriadne náročná na riešenie. To však najbližších 10 rokov nečakajte. Prestavba ciest III. triedy na II. a ciest II. a I. triedy by stálo 200 mld. SKK a výstavba nových cestných obchvatov ďalších 180 mld. SKK a potrebné diaľnice sú v hodnote 750 mld. SKK a to som skromný v každej možnosti. Ceny z r. 2006 zabezpečili, že suma už sa pod 1 bil. SKK nedostala.
Rozpísal som sa, ale nedalo mi to.