Cestná sieť v mestách a obciach SR

sekcia venovaná cestnej sieti

Moderátor: Moderátori

Cestná sieť v mestách a obciach SR

Odoslaťod Dialniciar » 10. Máj 2006 11:21

Táto téma sa bude venovať všeobecným spôsobom dopravnou situáciou v obývaných zónach.

Teda konkrétne sa môže diskutovať ku križovatkám: svetelné, špeciálne svetelné so senzorom, kruhové, kruhové+svetelné, ...

Takisto sa môže diskutovať o parkoviskách (aké by sa mali stavať a v ktorých zónach miest atď.), o spomaľovacích prahoch, o bezpečnostných prechodoch pre chodcov, ...

Kedy už by sa mal stavať cestný obchvat ?

Ja túto tému začnem sám v priebehu ďalších 30-60 dní, ale Vy môžete aj skôr. :lol:
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 19:16

Odoslaťod Dialniciar » 08. Aug 2006 22:36

Asi najviac dnes v mestách pomáha riešiť dopravnú situáciu kruhový objazd, čo vy na to :?:
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 19:16

Odoslaťod Andrej » 08. Aug 2006 23:19

Dy napísal:Asi najviac dnes v mestách pomáha riešiť dopravnú situáciu kruhový objazd, čo vy na to :?:


V mestach aj mimo miest. Krizovatky su nielen bezpecnejsie, ale aj prehladnejsie a priepustnejsie. A konecne je tu situacia, ked v SR pribudaju desiatky kruhacov rocne :)
Andrej
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 608
Založený: 08. Feb 2005 16:57

Odoslaťod Dialniciar » 08. Aug 2006 23:21

Andrej napísal:
Dy napísal:Asi najviac dnes v mestách pomáha riešiť dopravnú situáciu kruhový objazd, čo vy na to :?:


V mestach aj mimo miest. Krizovatky su nielen bezpecnejsie, ale aj prehladnejsie a priepustnejsie. A konecne je tu situacia, ked v SR pribudaju desiatky kruhacov rocne :)


I stovky i tisíce na celom svete. :P :P :P

Výpadok elektrického prúdu nehrozí, vždy môže byť auto v pohybe a v priestore kruhového objazdu, minimum vážnych dopravných nehôd.

Problémom je, že legislatíva jazdenia po nich je iná v rôznych krajinách, kým svetelné križovatky "sú rovnaké".

Osobne by som dal však tomu, kto navrhol kruhový objazd, nobelovu cenu. :lol:
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 19:16

Odoslaťod Dialniciar » 30. Aug 2006 19:28

Cestná sieť v mestách a obciach stagnuje. Nezhoršuje sa, ale ani sa nezlepšuje. Za to financovanie cestnej siete sa výrazne zlepšuje. Je to určite tým, že samosprávy získali nielen kompetencie, ale aj financie a sú najbližšie k občanovi a uvedomujú si, čo trápi nielen ich, ale napríklad aj to čo treba robiť pre získanie nových investorov. A následne daní. A potom sú spokojní všetci.

Naozaj si väčšina miest a obcí dokáže poradiť so starými cestami. Pomaly, niekde veľmi pomaly, ale predsa len je to pokrok ako keď sa nerobilo nič. Tú sú jednoduché fakty. Za nimi stojí práca v podobe opráv výtlkov, väčších výmen kobercov, nových parkovacích miest. Niekde sa snažia vypracovať projekt (pre EÚ) na získanie 5-10 mil. SKK na opravu jednej-dvoch ulíc atď., takmer všade sa robia nové územné plány a tam už automaticky sa zakresľujú napríklad nové cestné obchvaty. V minulosti totálne zbytočné a dokonca odsudzované. Kde-tu sa stavajú nové svetelné križovatky, niekde sa naopak radšej stavajú sústavy 2-3 kruhových objazdov atď.

Mestá a obce sú k tomuto nútené, motorizácia rastie, cesty starnú a celková výkonnosť cestnej siete ... škoda písať.

A sú tu aj negatíva. Niekde sa nepodarí dosiahnuť dohodu mesta a VÚC, prípadne SSC oznámi, že nemá dosť financií na výstavbu cestného obchvatu. Niekde nie sú cesty priorita, lebo nie je naozaj dosť financií. Niekde ešte len čakajú na schválenie projektu (EÚ). Niekde sa samospráva spolieha na štát a niekde si zase sama komplikuje situáciu tým, že stavia veľké polyfunkčné domy do štvrtí, kde je dopravná situácia už zlá.

Hovorí sa veľa o tom, že treba využívať verejnú dopravu, ale žiaľ, ani tá nie je riešním. Kapacitne nepostačuje na to, aby sa zajtra naozaj presunuli stovky až tisíce ľudí do autobusov a tie na to nie sú ani pripravené svojimi linkami. Ale aj toto sa pomaly zlepšuje, nákupy nových autobusov sú čoraz častejšie.

Zámerne som nekonkretizoval, ale myslím si, že každý si dokáže svoje mesto/obec zaradiť do týchto viet. Keď nie alebo máte iný názor, môžeme diskutovať. Rád sa nechám poučiť. :lol:
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 19:16

Odoslaťod Koksolam » 30. Aug 2006 19:43

Co sa tyka kruhovych objazdov, su fajn, len akosi sa rozmohol trend malych s mensim polomerom a tie ja vyslovene neznasam. :twisted:
Cestna siet v mestach a obciach co sa tyka povrchov sa pomalicky urcite zlepsuje , ale mna osobne mrzi system oprav, kde sa s malymi financiamy pustaju do oprav a vo vysledku je vela veci nedotiahnutych do konca z nedostatku financii , ide najma o opravy povrchov s nizkou kvalitou asfaltovej zmesy nizsej triedy , ktora je sice na zaciatku lacnejsia, ale z hladiska zivotnosti je to financne narocnejsie, kvlitne spravena pokladka koberca s kvalitnou tiedou asfaltu je sice na vstupe drahsia, ale v horizonte 10 rokov vyjde lacnejsie bez potreby oprav vytlkov, oprav porusenych usekov.
Takze niekedy aj to malo co obce do oprav davaju, je zbytocne ked za par rokov sa moze robit dalsia kompetna oprava na ktoru samozrejme nebudu peniaze :?
Obrázok používateľa
Koksolam
zaslúžilý diskutujúci
 
Príspevky: 821
Obrázky: 2
Založený: 05. Dec 2005 01:43

Odoslaťod Jarda » 30. Aug 2006 23:44

Koksolam napísal:Co sa tyka kruhovych objazdov, su fajn, len akosi sa rozmohol trend malych s mensim polomerom a tie ja vyslovene neznasam. :twisted:
Cestna siet v mestach a obciach co sa tyka povrchov sa pomalicky urcite zlepsuje , ale mna osobne mrzi system oprav, kde sa s malymi financiamy pustaju do oprav a vo vysledku je vela veci nedotiahnutych do konca z nedostatku financii , ide najma o opravy povrchov s nizkou kvalitou asfaltovej zmesy nizsej triedy , ktora je sice na zaciatku lacnejsia, ale z hladiska zivotnosti je to financne narocnejsie, kvlitne spravena pokladka koberca s kvalitnou tiedou asfaltu je sice na vstupe drahsia, ale v horizonte 10 rokov vyjde lacnejsie bez potreby oprav vytlkov, oprav porusenych usekov.
Takze niekedy aj to malo co obce do oprav davaju, je zbytocne ked za par rokov sa moze robit dalsia kompetna oprava na ktoru samozrejme nebudu peniaze :?


Už se někde na Slovensku vyskytují i ty úplně malé poloměry, kdy je kruhový objezd pouze namalován na asfaltu?
Jarda
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 3
Založený: 24. Mar 2006 11:03
Bydlisko: ČR, Praha

Odoslaťod Dialniciar » 30. Aug 2006 23:50

Jaroslav Štemberk napísal:Už se někde na Slovensku vyskytují i ty úplně malé poloměry, kdy je kruhový objezd pouze namalován na asfaltu?


To som ešte ani nevidel, v ČR už také niečo je :?:
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 19:16

Odoslaťod Jarda » 31. Aug 2006 00:01

V ČR také ne, ale prý je to běžné např. na místních komunikacích ve městech ve Velké Británii. Kdysi tu byl, myslím, odkaz na diplomovou práci, která se zabývala možností uplatnění těchto "minikruháků" na Slovensku.
Jarda
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 3
Založený: 24. Mar 2006 11:03
Bydlisko: ČR, Praha

Odoslaťod Dialniciar » 31. Aug 2006 00:08

Jaroslav Štemberk napísal:V ČR také ne, ale prý je to běžné např. na místních komunikacích ve městech ve Velké Británii. Kdysi tu byl, myslím, odkaz na diplomovou práci, která se zabývala možností uplatnění těchto "minikruháků" na Slovensku.


Ja som si nič takéto v tejto sekcii na tomto fóre nevšimol. Keby to tu bolo, určite to nemažem. Kruhové objazdy, to je moja srdcovka. V rámci krajín sveta, je to najbežnejšie riešenie dopravných problémov vo Veľkej Británii a v Írsku a postupne sa masívne rozširuje po celej Európe. :lol:
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 19:16

Odoslaťod Jarda » 31. Aug 2006 00:42

Nepodezírám Tě z toho, že bys něco takového mazal, ale už nemůžu najít, kudy jsem k tomu kdysi přišel. Tak aspoň jiný zajímavý odkaz k tématu kruhové objezdy: http://news.autovia.sk/aktuality/zaujim ... druhu.html
Jarda
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 3
Založený: 24. Mar 2006 11:03
Bydlisko: ČR, Praha

Odoslaťod Koksolam » 31. Aug 2006 05:28

Jaroslav Štemberk napísal:Nepodezírám Tě z toho, že bys něco takového mazal, ale už nemůžu najít, kudy jsem k tomu kdysi přišel. Tak aspoň jiný zajímavý odkaz k tématu kruhové objezdy: http://news.autovia.sk/aktuality/zaujim ... druhu.html


Jeden z malych kruhovych objazdov, ale nie namalovanych je napriklad na zjazde z R-ky (teda oficialne D-ecky) v Prostejove smerom na Prerov, Kromeriz....je tam trosku problem aj s osobakom, nieto este s kamionom, ktory obcas tade musi prejst.
Obrázok používateľa
Koksolam
zaslúžilý diskutujúci
 
Príspevky: 821
Obrázky: 2
Založený: 05. Dec 2005 01:43

Odoslaťod Lermik » 31. Aug 2006 08:11

V Pardubicích při příjezdu od D11 je před nějakým hypersupermarketem kruhový objezd, který je pouze nakreslený na silnici, plus z jeho středu hvezdicovitě vycházejí zpomalovací prahy. Myslím, že ten objezd jde projet bez problemů rovně.
Lermik
diskutujúci
 
Príspevky: 172
Obrázky: 2
Založený: 23. Sep 2005 18:50
Bydlisko: Praha

Odoslaťod zahradnik » 31. Aug 2006 08:14

Dy napísal:
Jaroslav Štemberk napísal:Už se někde na Slovensku vyskytují i ty úplně malé poloměry, kdy je kruhový objezd pouze namalován na asfaltu?


To som ešte ani nevidel, v ČR už také niečo je :?:


V Nitre, pod hradom na Zupnom namesti taky bol.. namalovany na ceste... po tyzdni tam dali take tie cervenobiele plastove obmedzovace, dorobili znacky.. ale je to maly kruhovy objazd, skor by som povedal, ze brzdi situaciu.. ale vybudovali ho najme kvoli pristupu k parkovisu pre polyfunkcne domy na mostnej ulici...
Obrázok používateľa
zahradnik
diskutujúci
 
Príspevky: 59
Obrázky: 15
Založený: 11. Feb 2006 22:28
Bydlisko: okres Nitra

Odoslaťod Jarda » 31. Aug 2006 08:47

Ve Velké Británii na těch malých kruhových objezdech kamiony mohou vnitřní kruhy přejíždět, ale musí dát přednost osobním automobilům, které je objíždějí.
Jarda
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 3
Založený: 24. Mar 2006 11:03
Bydlisko: ČR, Praha

Odoslaťod B; » 01. Sep 2006 10:01

Niekde pri Pardubiciach na ceste do Hradca - sorry nepamatam si presne kde -je taky kruhovy objazd vytvoreny iba z umelohmotnych dosiek pospajanych do kruhu.
Priemer vnutorneho kruhu cca 3m.
Obrázok používateľa
B;
administrátor
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 29
Založený: 04. Feb 2005 10:55
Bydlisko: Doma :-) v EU

Odoslaťod Dialniciar » 01. Sep 2006 11:59

Jaroslav Štemberk napísal:Ve Velké Británii na těch malých kruhových objezdech kamiony mohou vnitřní kruhy přejíždět, ale musí dát přednost osobním automobilům, které je objíždějí.


No, ako zrovna Veľká Británia, tam oni dokážu spraviť taký kruhový objazd, že ja som tam mal skoro nehodu, totálny chaos, viac kruhových objazdov v jednom veľkom a ešte sa jazdilo v ľavo :shock: , to bolo 1. a posledný krát, čo som tam odmietol šoféra. 8)
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 19:16

Odoslaťod Dialniciar » 04. Sep 2006 20:03

Mimo miest a obcí sú vozovky v lepšom stave ako v samotných obciach a mestách. Prečo :?: Tu je odpoveď - http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=4671

A žiaľ, platí to aj v iných častiach SR, nielen na východe. A to si ešte daná TV zamieňa fakt, že len KE VÚC tvorí východné Slovensko, ale čo už. :lol:
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 19:16

Odoslaťod wazari » 04. Sep 2006 22:54

B; napísal:Niekde pri Pardubiciach na ceste do Hradca - sorry nepamatam si presne kde -je taky kruhovy objazd vytvoreny iba z umelohmotnych dosiek pospajanych do kruhu.
Priemer vnutorneho kruhu cca 3m.


poznam tam jeden taky pri byvalej Tesle
Obrázok používateľa
wazari
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 3
Založený: 17. Máj 2005 16:12

Odoslaťod Dialniciar » 11. Sep 2006 19:50

Jeden z najväčších problémov slovenských miest a obcí pri opravách ciest je, že obce a mestá už nechcú cesty len plátať, ale chcú meniť súvislé úseky. Na to však potrebujú hlavne obce mať vybudovaný vodovod/plynovod a kanalizáciu, aby mohli zároveň spraviť aj chodníky. V mestách zase väčšinou chýbajú financie, na takéto súvislé opravy by boli potrebné niekde 100-vky mil., niekde aj miliardy SKK, takže sa robí vždy oprava 2-6 úsekov/ulíc. V mestách sa však pri týchto prácach už väčšinou zase rekonštruuje vodovod či kanalizácia.
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 19:16

Odoslaťod Dialniciar » 15. Nov 2006 12:35

Strasti a prednosti kruhového objazdu. :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=5385
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 19:16

Komplexný príspevok

Odoslaťod Dialniciar » 29. Nov 2006 14:09

Z inej témy, týkajúce sa aj dopravy v mestách a obciach: Téma ku kamiónom je vždy zaujímavá. Ako ich obmedziť, čo s nimi robiť ? Sú prekážkou v očiach takmer každému šoférovi na cestách, málokedy sú však naozaj tŕňom v oku aj štátnym inštitúciám.

Ja by som rád na začiatok najprv vyjasnil situáciu v SR. V SR je dnes cca. 35 000 km ciest. Z toho je takmer 18 000 km ciest I., II. a III. triedy ako aj celá diaľničná sieť SR. Ďalších cca. 11 000 km ciest sú cesty IV., IV. triedy a ďalšie miestne komunikácie v 3100 obciach a 140 mestách našej krajiny. No a na záver je tu ešte cca. 6000 km lesných a poľných ciest. Z týchto 35 000 km ciest je takmer 8000 km ciest s nespevneným povrchom. Toto triedenie je nevyhnutné, aby sme pochopili, ktoré cesty majú aký význam. Nie každá cesta je vhodná pre kamióny a nie každá cesta je vhodná pre normálne osobné auto do 3,5t rodinného typu. Cesta sa skladá z nejakých podložných vrstiev a z vrchných vrstiev. Podložné vrstvy môžu byť rôzne vysoké a z rôznych materiálov, existujú samozrejme normy, európske normy platné v SR sú mierne upravené. Niekde sa použije hlavne hlina, až následne nejaká úprava teda hlina stmelená nejakou betónovou zmesou, potom sa nachádzajú jednotlivé asfaltové vrstvy. Niekde sa používa už od základov veľmi pevná zmes a viac asfaltových vrstiev. Atď. Niekde sa nespraví aj nič, len sa upraví terén, posype sa to štrkom, zaleje asfaltom. A niekedy je takáto cesta odolnejšia po 30 rokoch ako nejaká iná cesta stará 10 rokov. Záleží totiž pre koho je určená. Ale to som odbočil. Naspäť. Niekedy je potrebné spraviť širokú cestu, pamätáme na krajnice, kde bez problémov bude možné odparkovať pokazené auto alebo tu môžu jazdiť cyklisti. Niekde je široká cesta zbytočná. Pretože to nie je len o tom, že cesta je široká, to je o tom, že pod ňou sú 2 metre ďalších materiálov, preto sa veľmi často v stavebníctve používa značenie m2. Lebo nič vám nedá váha asfaltu. Dali sme na cestu 12000t asfaltu. A podobne. Aj keď mnohým ani nepovie nič jednotka m2, ale to je o inom. Ale dobre si niekedy pozrite, čo sa deje, keď sa frézuje vrchná asfaltová vrstva (robí sa to v SR ročne na 1000 km ciest), dobre sa pozrite, že ako tá fréza ide pomaly, pomaličky a koľko tatroviek zaplní z 1-2 km cesty. Alebo sa pozrite na finišér, ktorý pokladá jednotlivé vrstvy, ako ide neuveriteľne pomaly, smrad (pre mňa vôňa) prakticky z ropy a koľko do neho sypú materiálu a ako ide pomaly. A to je len vrchná vrstva. A od nej vôbec nezáleží, či to unesie kamión alebo nie. Takže to je prvý problém, vyjazdené koľaje. Tie neuveriteľne sťažujú cestovanie hlavne keď je vlhko alebo priamo mokro. Okrem toho sa cesta poškodzuje, stráca na hodnote a zvyšujú sa nároky na jej údržbu a opravy. A aj keď by kamióny v SR neboli preťažené, tak tu vyjazdené koľaje budú, ale neboli by na cestách, ktoré sú postavené na európske normy, na väčšinu ciest I. triedy a na diaľniciach, tam by neboli vyjazdené koľaje. Takýchto ciest, ktoré spĺňajú tieto normy, ktoré zabezpečia, že nebudú vyjazdené koľaje je v SR z počtu 18 000 km ciest (to sú pre štát najdôležitejšie) necelých 14%. Aj toto číslo treba doplniť napríklad tým, že v Nemecku je to 81%, v ČR je to 11%, v Maďarsku 8,5% a napríklad v Poľsku je to už po veľkých opravách 4% (pred 6 rokmi to bolo 1,5%). Keď sa pozriete do Poľska alebo ČR alebo aj k nám, tak vidíte ako aj inde vyjazdené koľaje, ale v Nemecku ich je minimum, podobne v Taliansku atď. SR vedie, čo sa týka tohto stavu (nevedieme v mnohom inom, ale to sem teraz nepatrí).

Veľkým problémom SR je fakt, že kvalitné cesty, ktoré by boli nielen vhodné pre kamióny, ale aj bezpečné je veľmi málo, cca. 3500 km ciest a diaľnic a ešte sú únosné aj cesty II. triedy, no tie neunesú kamióny a tvoria sa na nich vyjazdené koľaje. Takže celkovo je pohodlných 7000 km ciest. To nie je ani 50%, je to 40%. Toto je diaľničné fórum, ale realita v SR je taká, že diaľničná sieť po dobudovaní bude tvoriť len 8-10% ciest z celoštátneho významu (z tých 19-20 000 km ciest). Takže sa nemôžeme spoliehať iba na diaľnice. Dokonca sú v SR regióny, kde dnes diaľnica nie je a ani tak skoro nebude a väčšina ľudí ani po diaľniciach jazdiť nebude. Hovorím ako inak, než o Záhorí. Diaľnica D1 je prístupná do 30-40-50 minút (NM alebo TT) a diaľnica D2 je prístupná do 20-30 minút. A pravidlo hovorí, že vo vyspelom svete by mala byť diaľnica alebo rýchlostná cesta prístupná do 20 minút min. 80% obyvateľstvu. To inak bude po dobudovaní diaľničnej siete, lebo o.i. stúpne aj počet obyvateľov v mestách oproti obciam, len tento stav ešte bude trvať tak 30-40 rokov, že bude diaľničná sieť dostavaná. Teda nie je to ani zďaleka len o diaľniciach, hoci tie sú nevyhnutné na odľahčenie ciest I. triedy.

Ako som povedal, základný problém v SR je dnes rozloženie cestnej siete. Dominujú nižšie kategórie nevhodné pre vysoké zaťaženie tak z hľadiska váhy (kamióny) ako aj pre vysoké intenzity (nad 15 tis. áut za 24h). Čo s tým ? No jedine stavať cestné obchvaty a prestavať cesty nižších kategórií na tie vyššie. To nebude jednoduché, pretože hlavne cesty III. triedy, ktorých je najviac, 60%, sú stavané so slabými podložím a doslova tak ako ide terén „z kopca do kopca“ a „zo zákruty do zákruty“. Ja dokonca poznám cesty III. triedy, kde v zákrute je nemožné, aby si vyhli 2 osobné autá do 3,5t, pretože tá cesta je tam normálne užšia. A dodnes to tam tak je, napriek tomu, že tadiaľ jazdia autobusy a sem-tam aj kamióny. Riešenie po slovensky: dopravné značenie, „pozor iné nebezpečenstvo“, „max. pov. 30 km/h“, „zákaz zastavenia“ a po prejdení zákruty je každému jasné, prečo to tam všetko je. Takéto miesta sú v SR len 4, ďalších 15 je ale na stav, že sa tam nevyhnú auto a autobus. A tu nejde o kamióny, ale o to, že v akom stave sú cesty. No a samozrejme, ak tu stretnete kamióny, ktorý ide 70-80 km/h a v zákrute ide -50-60 km/h a vy idete po rovinke 80-90 km/h a do zákruty bez problémov 60-70 km/h, tak ho budete chcieť predbehnúť. Na konkrétne týchto cestách ho nepredbehnete. Nebude dostatočne rovný úsek, vy si nedovolíte ísť rýchlejšie a keď áno a začnete ho predbiehať, tak aj rýchlo skončíte – nespevnená krajnica vás prinúti jednoducho sa za ním vliecť alebo ho úspešne predbehnete, ale budete mať „smrť v očiach“. Potom sa presuniete na cestu I. triedy a tu nepôjde kamión, tu ich pôjde 5-6 za sebou, premávka zhustne a zase nemáte vyšší cestovný štandard. A tam, kde ho chcete mať, teda na diaľniciach, tam sa za to platí a rýchlo sa tie diaľničné úseky aj končia.

Veľkým problémom v SR je fakt, že tu je 3200 miest a obcí, kadiaľ samozrejme hlavné cesty idú centrami miest. To v tých samotných centrách miest sú obytné domy, kde nie sú garáže, parkovísk je pomenej, pribúda obchodných a polyfunkčných centier a tu máme všeobecne 3 stupne problémov (tzv. schémy):

1. schéma: mesto, obec: premávka áut, väčšinou osobné autá do 8 tis. za 24 hodín
2. schéma: mesto, obec: premávka áut, kombinované všetky druhy áut do 15 tis. áut za 24h
3. schéma: mesto, obec: premávka áut, kombinované všetky druhy áut do 18 tis. áut za 24h

V každej tejto schéme môžu byť rôzne problémy, pretože záleží od podmienok:

1. Parameter cesty prechádzajúcej mestom či obcou.
2. Dĺžka cesty v zastavanom (nie nevyhnutne obývanom) priestore.
3. Stupeň hospodárskeho rozvoja daného sídla (mesto, obec).

Ďalej ide aj o to, kde sa sídlo nachádza, či na hraniciach a na akých alebo je centrom kraja či miestne samosprávne centrum, či je to väčšie mesto alebo väčšia obec atď. Aká je tu nezamestnanosť alebo naopak priemerná mzda, pretože toto všetko ovplyvňuje už konkrétne napríklad nevyhnutné zásobovanie.

Po cestách III. triedy jazdia hlavne dodávky ako hlavný zásobovací zdroj stredne veľkých a menších obcí. Možno za celý deň tu prejde 5-6 kamiónov a do 500 iných, zväčša osobných áut do 3,5t. Takáto cesta môže mať aj 25 rokov, bez krajníc, prípadne s nespevnenými krajnicami a nebude na nej ani jeden jediný výtlk. Sú však cesty, ktoré sú cestami napr. II. triedy a v okruhu 50 km sa tu napájajú ďalšie cesty II. a III. triedy, sú tu obce a 1-2 mestá a nemusím ani pokračovať, takáto cesta je zaťažená oveľa viac kamiónmi a oveľa viac osobnými autami. Tu už výtlky nájdete. A ďalšie nerovnosti k tomu, výnimočne však vyjazdené koľaje. Máme cestu II. triedy, po ktorej prejde nad 18 tis. áut za 24 hodín. Tá na 100% prechádza min. 1 mestom. Garantujem vám, že v tomto meste trpia všetci: aj obyvatelia mesta aj samotní šoféri áut. Detailne: obyvatelia mesta trpia zvýšenou prašnosťou, hlukom, otrasmi (ideálne kanálové poklopy) a okrem toho trpia aj tým, že keď je centrum plné áut, tak ako asi vyzerajú bočné ulice a uličky. Trpia aj samotní šoféri, pretože v meste sú križovatky, kruhové objazdy, priechody pre chodcov, nie všetci idú len rovno, isté % zostáva v meste, niektorí parkujú atď. Toto všetko zdržiava. A spôsobuje to zrýchlenie a spomalenie áut. Dym, hluk, prašnosť. V mestách je to otázka zvyku, ale nič to nezmení na tom, že situácia sa každým rokom zhoršuje a človek ráno namiesto 10 minút ide 20 minút autom do práce, potom sa mu predĺži cesta z práce do obchodu, odtiaľ domov, nedajbože ísť pre deti do školy alebo do dvoch či pre manželku do práce. Atď. A ľudia v SR si to od r. 2004 začínajú stále viac uvedomovať, že cesty už stratili svoje kapacity. Rozpadávajú sa a v osídlených oblastiach je stále väčší problém – zeleň ustupuje parkoviskám a novým, širším cestám. V obciach sú trochu iné problémy, ale aj tu sú zásadné – často je problém prejsť cez cestu a rodinné domy pri hlavných cestách praskajú. Znižuje sa kvalita života.

V SR je cez 3200 miest a obcí a bolo by potrebné postaviť 270 cestných obchvatov. Tie najdrahšie budú na cestách I. triedy alebo na križovatkách ciest rôznej kategórie, prípadne sa musí spraviť preložka (obchvat) tam, kde je obec prakticky obývaná pri hlavnej ceste. Cena týchto cestných obchvatov je dnes (rok 2006) cca. 180 mld. SKK, čo je viac ako 50% rozpočtu alebo ešte presnejšie: všetky europeniaze (čistý zisk z nich, teda po odrátaní odvodov do EÚ) by museli smerovať na cestné obchvaty a to min. 10 rokov. Keď sa to diať nebude, tak bude naozaj priemerná cestovná rýchlosť v SR 70 km/h. Zhoršené životné prostredie atď. Ono sa to deje, ale oveľa pomalšie, ročne sa dáva na výstavbu cestných obchvatov suma 2 mld. SKK. Stavajú sa cestné obchvaty sa miliardy, severný v Trnave za 1,3 mld. SKK, obchvat Galanty za 1,49 mld. SKK, v Trenčíne bude stáť len I. etapa 1,5 mld. SKK, okolo niektorých obcí stačí aj 240 mil. SKK, ... prípravné práce v podobe výkupov pozemkov a projektových dokumentácií sa robia v SR za ďalších 100 mil. SKK. Ide to rekordne rýchlo, ale žiaľ, strašne veľmi pomaly. Pretože rozvoj dopravy je prirýchly. Pribúda kamiónov, aj osobných áut a naopak priestoru cez centrá miest ubúda.

Chyba je ešte v hlbokej minulosti. Vtedy sa povedalo, že verejnosť bude cestovať autobusmi a vlakmi, náklad hlavne vlakmi. A tak budú stačiť cesty nižších kategórií. Avšak už vtedy sa nepostavili cesty v okolí hlavného mesta len na cesty I. triedy, to bola prvá základná chyba. Druhá bola tá, že už vtedy sa vedelo, že umiestnenie hlavného mesta je iné ako v ČR a treba mať 3+3 diaľnice, v Prahe to vedeli na VŠ, ale nakoniec sa vláda rozhodla inak. Preto dnes na D1 je zákaz predbiehania kamiónov. Ale to je len prvé opatrenie, druhé bude zníženie rýchlosti, tretie ešte ďalšie zníženie rýchlosti až kým sa úsek nerozšíri. A samozrejme, všetky cesty sa stavali do stredu obcí a miest. Treba sa ukázať a predviesť svetu.

Takže nikto nemôže čakať, že 40 ročný spánok a 15 ročný rozvoj hospodárstva z hľadiska cestnej logistiky teraz vláda zmení za 10 rokov. Ukazuje sa to na 100 rokov, keby sa postupovalo jasnejšie, mohli sme mať 50% za sebou. Teraz samozrejme vlády nevedia kam skôr skočiť, každý politik vám sľúbi riešenie dopravnej situácie.

Ale nerobia to na ministerstvách s kamiónmi. Prečo ? Pretože SR je centrom. Ležíme v strede Európy. Sú tu investície z Nemecka, Rakúska a teda je tu tranzit z týchto krajín + ČR. Až 80% všetkého prepraveného tovaru v SR ide kamiónmi. Len 15% vlakmi, to ostatné lietadlami a loďami. Takže SR potrebuje cesty a diaľnice. Jedna vec je tranzit medzinárodný (z južnej Európy na sever a na západ a naopak) a vnútroštátny. SR je automobilová veľmoc, desiatky fabrík sú tu. A k tomu samozrejme obchodné siete. Všade kamióny. A na všetko. A okrem toho sa tu rekordne opravujú domy a byty a tie sa aj rekordne stavajú a zase je to len kameň a štrk a betón. A zase len kamióny, hlavne kamióny – nákladné autá.

Na tomto fóre neriešime fakt, že niektorí šoféri kamiónov si vypijú. Lebo to oveľa viac robia tí v tých osobných autách. Ani ti neriešime fakt, že ľudia nakupujú v hypermarketoch ako diví a tlstnú. Ani neriešime fakt, že prečo vôbec nakupujú napríklad v nedeľu. Je to globalizácia a rozvoj. Väčšina kamiónov v SR je tranzit. A stále je tu dopyt po nových kapacitách. Bez kamiónov by skrachovala väčšina tovární a obchodov. Lebo železnice v SR nie sú všade.

Dovolím si nesúhlasiť s tým, že hlavne kamióny sú na vine tragickým dopravným nehodám. Nie je to pravda, štatisticky som si to overil. Samozrejme, že náraz osobáka do tatrovky je asi so zlým koncom u o toho osobáka, ale väčšinou vinou toho osobného auta – mikrospánok, alkohol, prekročená rýchlosť, riskantná jazda (predbiehanie atď.). A kamióny nevyhne tak rýchlo ako si to mnohí predstavujú. On aj keď začne stŕhať volant do poľa, tak má za sebou ďalšie metre. A tu ide o sekundy. Áno, samozrejme, kamióny, keď majú dopravnú nehodu, tak je to katastrofa. Za prvé často zablokujú časť cesty, za druhé to, čo prevážajú často spôsobí problémy (dopravné ak ide o živé zvieratá, ekologické, ak ide o naftu alebo aj ďalšiu nehodu atď. ak ide o nejaký materiál ako oceľové rúry či sklo). Potom ich vyprostenie trvá niekedy aj 12 hodín, nehovoriac o následných čistiacich prácach a cesta je často úplne uzavretá. Vidíme aj 20 ročných šoférov kamiónov, ktorí to nezvládnu v zákrute. Ale vidíme aj 16 ročných v škodovke, 3-6, ktorí to tiež nezvládnu, vezmú autíčko oteckovi a 90% posádky sa zabije pod vplyvom alkoholu. Taktiež nesúhlasím s tým, že kamióny sú na vine vyjazdeným koľajám. Nie je to pravda, väčšina preťažená nie je, ide o nevhodné cesty. A znovu ako riešenie neexistuje, že zakážeme kamióny bez náhrady. Môžeme vybudovať v SR za 250 mld. SKK kombinovanú prepravu s kamiónmi a vlakmi ako vo Švajčiarsku, Rumunsku, Rusku alebo v Kanade (vo Švajčiarsku celoplošné, v Kanade len v niektorých oblastiach, Rumunsko viac kamióny, Rusko viac vlaky). Ale len tak dávať rôzne zákazy a čo ja viem čo, to nie je riešenie.

Ja osobne odporúčam a zaviedol by som to hneď (niečo už čiastočne alebo úplne platí):

- zákaz pohybu kamiónov mimo tých, čo prevážajú rýchlo kaziace sa potraviny v nedeľu a cez štátne sviatky
- povinnosť disponovať v zimnom období zimnými pneumatikami
- zákaz predbiehania na diaľnici D1 BA-TT (dočasne, kým sa úsek nerozšíri)
- povinnosť celoročne svietiť
- zákaz prejazdu, ak ide o medzinárodný tranzit tam, kde je diaľnica aj cesta I. triedy po ceste I. triedy a podobne zákaz prejazdu po ceste II. triedy, tam kde je aj cesta I. triedy bez ohľadu na fakt, že diaľničná sieť a vybrané cestné úseky ciest I. a II. triedy by boli spoplatnené
- najvyššie spoplatnenie pre kamióny na celej diaľničnej sieti aj na každej ceste I. triedy (toto po dostavaní obchvatov postupne rušiť), z vybraného mýta na cestách I. triedy by sa hradili ich opravy a výstavba cestných obchvatov
- pravidelné a nepravidelné kontroly kamiónov: či vodiči dodržiavajú prestávky a váhu kamióna samotného
- každý nadrozmerný náklad spoplatniť bez ohľadu na to kadiaľ ide, nakoľko brzdí a ohrozuje premávku, plus dohliadnuť na dostatočné zabezpečenie so sprievodnými vozidlami

Avšak, kým by sa toto uplatnilo, tak je potrebné, aby štát najprv investoval:

- na odstavné parkoviská sumu 4 mld. SKK
- na diaľničnú a dopravnú políciu 0,5 mld. SKK
- na váhy a ostatné 2,5 mld. SKK

Okrem toho, kamión je v strednej Európe (vrátane Nemecka) postupne po zavedení elektronického mýta najväčším zdrojom mýta samotného. Takže kamión si treba vážiť. Zodpovedný štát by už dávno rozšíril D1 BA-TT, lebo by po ňom prešlo viac áut, bolo by tam menej nehôd a teda by boli väčšie zisky, presunuli by sa sem autá z cesty na PK či Sládkovičovo.

Ja som začal veľkú problematiku, len mierne som spravil niekoľko výhybiek, aby bolo jasné, kam to všetko smeruje. Vysvetlil som to čo najjednoduchšie s konkrétnymi faktami. Teda nepozerajme sa na to len tak povrchne: máme kamióny, robia najväčšie problémy, zakážme ich. To nie je riešenie. Pretože to nie je z veľkej časti pravda. Toto je komplexná problematika a mimoriadne náročná na riešenie. To však najbližších 10 rokov nečakajte. Prestavba ciest III. triedy na II. a ciest II. a I. triedy by stálo 200 mld. SKK a výstavba nových cestných obchvatov ďalších 180 mld. SKK a potrebné diaľnice sú v hodnote 750 mld. SKK a to som skromný v každej možnosti. Ceny z r. 2006 zabezpečili, že suma už sa pod 1 bil. SKK nedostala.

Rozpísal som sa, ale nedalo mi to.
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 19:16

Odoslaťod Dialniciar » 01. Dec 2006 13:47

Cesty IV., V. a VI. triedy, čo sú miestne komunikácie našich miest nie sú momentálne v dobrom stave. Celkovo sú v katastrofálnom stave. Len pomaly sa súvisle opravujú, často sú 5-6x rozkopané a znovu zaliate smolou pre rôzne postupné inžinierske siete a práce. Hlavné cesty v obývaných zónach trpia nedostatkom parkovacích miest.

V SR chýbajú obchvaty za 200-400 mld. SKK. Hovorí sa stále o sume 250-270 mld. SKK, ale nakoniec aj D4+R0 je obchvat BA a ten bude stáť 100 mld. SKK, z čoho 25% je cena za prechod cez Malé Karpaty a 10% sú ceny mostov cez Dunaj a Moravu.

Okrem toho ak sledujete správy, tak sem-tam sa objaví, že na opravu všetkých ciest v meste BA by bolo treba 15 mld. SKK, v TT 2,2 mld. SKK, v SI 0,25 mld. SKK atď. a z toho získate znovu len číslo odhadu na úrovni 200-250 mld. SKK pre všetky mestá a obce. Ide o opravu ciest, ktoré sú v zlom technickom stave.

Potom tu máme kolónku parkoviská. Tých je v podstate stále málo, ale len vo veľkých mestách a aj to hlavne v: centrálnych zónach a na veľkých sídliskách. Postupne sa tu realizujú výstavba nových a rozšírenie pôvodných parkovísk. Najväčšie parkovisko v SR je v BB na tamojšom najväčšom sídlisku, kde sa dá odparkovať až 3300 áut. Najväčší parkovací dom je v ZA, otvorený tento rok s kapacitou 500 áut a to priamo v centre mesta.

A tým sa problematika končí. Iste, časť ciest tvoria zastávky pre MHD či priechody pre chodcov atď. Spadajú sem svetelné križovatky, kruhové objazdy atď. Téma je to široká.

Celkovo sa však výrazne investuje oproti rokom 2000-2004 do opráv ciest, používajú sa nové technológie pri opravách v blízkosti kanálových poklopov a tieto sa menia za nové, stavajú sa vo väčšej miere cestné obchvaty a riešia sa aj problémy s parkovaním, ktoré ale neskončia nikdy. Pokiaľ sa mestá a obce rozvíjajú, tak vždy budú tie isté problémy: výtlky, nedostatok parkovacích miest, veľa áut na cestách.

V obciach, v desiatkach obcí a v mnohých mestách v SR už je vidieť a cítiť EÚ, ktorá spolufinancuje opravy ciest.
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 19:16

Odoslaťod Dialniciar » 04. Apr 2007 11:28

Bratislava na zimnej údržbe ušetrila 30 miliónov korún :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=6759

Celkovo len mestá a obce v SR ušetrili na zimnej službe priamo cca. 350 mil. SKK (ušetrené financie) a nepoužili materiál (soľ, iný posyp) v hodnote cca. 200 mil. SKK.

Predovšetkým mestá a obce v horských oblastiach (50%) však tieto ušetrené financie neinvestujú do opráv ciest, ale splatia ešte faktúry za minulú "štedrú" zimu na sneh a mrazy.

Z tých ďalších cca. 50% sídiel cca. polovica investuje do nových strojov (traktory, sypače) a ostatné sídla SR investujú do väčších opráv miestnych komunikácií.

Tento rok celkovo ušetrili všetky kategórie správcov ciest: aj SSC, aj NDS, aj VÚC, aj mestá aj obce. Ale cca. 60% ušetrených financií smeruje na vyrovnanie dlhov za minulú zimu a ďalšie peniaze sa šetria ešte na túto zimu, keďže rozpočet nie je podľa ročných období, ale podľa mesiacov.

Hrubý odhad je, že sa celkovo ušetrila cca. 1-1,4 mld. SKK za túto zimu.
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 19:16

Odoslaťod Milos » 11. Apr 2007 12:12

Mnohí odborníci sa zhodujú v tom, že na Slovensku sa nejazdí podľa predpisov, ale podľa pamäte :arrow: http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=6826&start=0&postdays=0&postorder=asc&highlight=
Obrázok používateľa
Milos
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 422
Založený: 15. Feb 2005 16:20

Ďalšia

Naspäť na Cestná sieť

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 25 hostí.

cron