Mýto: Lacno a rýchlo, alebo draho a pomaly?

[Adaios]

http://www.etrend.sk/generate_page.php?page_id=62378


Mýto: Lacno a rýchlo, alebo draho a pomaly?

Odhady výnosov a nákladov mýtneho systému majú rezort dopravy a Národná diaľničná spoločnosť výrazne odlišné

Podľa pôvodných plánov vlády sa v tomto čase mal vyberať dodávateľ a prevádzkovateľ elektronického systému cestného mýta. Výberové konanie však vyhlási Národná diaľničná spoločnosť najskôr v marci.

Už teraz je isté, že nový systém neprinesie do spoplatnenia ciest plnú spravodlivosť. Rezort dopravy prisľúbil výnimky verejnej autobusovej doprave.

Tá bude mať diaľnice naďalej zadarmo. Ani ostatní dopravcovia nebudú platiť zďaleka toľko, aké náklady diaľničnej spoločnosti spôsobujú.

Sám tender je tiež hodný pozornosti. Napriek slovám zodpovedných inštitúcií o prihliadaní na ekonomickú efektívnosť nemajú jasno v tom, aká je hranica akceptovateľnosti ponúk.

Nehovoriac o tom, že Národná diaľničná spoločnosť predpokladá vyššie náklady na výstavbu a nižšie príjmy z mýta ako materiál z dielne ministerstva dopravy schválený vládou. Výsledok tendra pritom bude plne v rukách štátnej diaľničnej firmy. Jeho víťaza vláda schvaľovať nebude.

Menej príjmov...

Príprava tendra, ktorého výsledkom má byť zmluva o výstavbe a desaťročnej prevádzke systému, sa už rozbehla.

Čas do jeho vyhlásenia sa odhaduje nanajvýš na dva mesiace. No inštitúcie zodpovedné za mýto ešte aj v súčasnosti pracujú s diametrálne odlišnými odhadmi nákladov a výnosov.

Rozdiel vyše miliardy korún existuje len v predstave príjmov, ktoré by mala z mýta ročne inkasovať diaľničná spoločnosť. Koncepcia zavedenia mýta, ktorú rezort dopravy predkladal aj na medzirezortné pripomienkové konanie, počíta s ročnými výnosmi viac ako štyri miliardy korún.

Odhady Národnej diaľničnej spoločnosti sú striedmejšie. Tam kalkulujú pri terajšej hustote spoplatnených ciest s ročným príjmom iba 2,6 až tri miliardy korún.

Ako tento rozdiel vznikol, a prečo si ho s ministerstvom nevydiskutovali, nevedel riaditeľ pre stratégiu diaľničnej spoločnosti Juraj Fürst presne povedať. Predpokladá, že ministerstvo mohlo vychádzať z iných štúdií. A to aj napriek tomu, že diaľničná spoločnosť na príprave mýtneho systému s ministerstvom spolupracuje. „Ministerstvo na viacerých fórach deklarovalo istú štúdiu nemeckej spoločnosti, ktorá je pre nás veľká neznáma,“ tvrdil J. Fürst.

Štúdiu nemeckého Schild & Partners o ekonomike rôznych modelov zavedenia mýtneho systému na Slovensku si objednával Siemens – jeden zo záujemcov o výstavbu a prevádzku mýta na Slovensku. Nikdy ju nepovažoval za tajný dokument, novinárom ju dával k dispozícii z vlastnej iniciatívy. „My sme do nej veľmi nenazerali,“ reaguje manažér štátnej firmy J. Fürst na otázku, ako môže byť takto voľne dostupná štúdia pre obstarávateľa systému „neznáma“.

Sľubuje však, že pri vyhlásení tendra budú odhady príjmov vychádzať z presnejších čísel, ako sú teraz k dispozícii. Diaľničná spoločnosť ich bude s poradcom – spoločnosťou Mott MacDonald nanovo prepočítavať na základe údajov intenzity dopravy za minulý rok. Presné výsledky jej merania by mali dostať od Slovenskej správy ciest koncom prvého štvrťroka. Ak by aj meškali, do piatich týždňov budú mať pre svoje prepočty aspoň hrubé výsledky meraní.

... viac výdavkov

Ešte väčšie rozdiely sú v odhadoch investičných nákladov na výstavbu systému. Rezort dopravy hovorí o 1,6 miliardy korún. No ako poznamenáva hlavný štátny radca odboru cestnej infraštruktúry Pavol Kirchmayer, ide o hrubé odhady na základe dostupných údajov z iných krajín.

Odhad Juraja Fürsta: Náklady na výstavbu 3,5 až 4 miliardy korún, ročné výnosy 2,6 až 3 miliardy korún.

Ani to však nevysvetľuje, prečo diaľničná spoločnosť už teraz počíta s tri a pol až štyrmi miliardami korún – teda s viac ako dvojnásobkom investícií, než sľuboval vláde rezort dopravy.

„Cena bude medzi kritériami alfou a omegou. Najmä nás bude zaujímať, koľko bude systém stáť a aké budú jeho prevádzkové náklady,“ sľubuje napokon J. Fürst.

Všetky tieto odhady sa týkajú investície do výstavby mikrovlnného systému. Ten je v porovnaní so satelitným systémom na Slovensku jasným favoritom.

Pri menšom rozsahu spoplatnenej siete, čo potvrdzujú aj výsledky tendrov v Rakúsku či Česku, je lacnejší. A Slovensko plánuje na začiatok spoplatniť iba približne tretinu z toho, čo jeho susedia v Českej republike. Tí zaplatia firme Kapsch za mikrovlnný systém na približne 2,5 tisíca kilometrovej siete 22 miliárd českých korún.

Naopak za možnú výhodu satelitného systému sa považuje možnosť využiť v budúcnosti rozbeh projektu Galileo. Ide o budovanie satelitnej siete financované Európskou úniou. Projekt by mal byť obdobou amerického systému GPS. Slovenskí zadávatelia tendra nateraz neavizujú, že by na to chceli významne prihliadať.

Vstupné investičné náklady slovenského mýtneho systému ponesie dodávateľ víťazného systému. Diaľničná spoločnosť mu ich bude spolu s prevádzkovými nákladmi splácať podľa podmienok dohodnutých v tendri. Treba preto predpokladať, že lepšiu pozíciu budú mať ponuky, v ktorých budú splátky rozložené na čo najdlhšie a s čo najmenším úročením, respektíve ponuky s oddialením prvých splátok.

Bude efektívne?

Na jednom sa úradníci ministerstva dopravy a manažéri diaľničnej firmy zhodnú. Obaja hovoria o nevyhnutnosti ekonomickej efektívnosti, teda čo najrýchlejšom splatení systému a čo najnižších prevádzkových nákladoch. No v tom, v akých medziach si predstavujú minimálnu efektívnosť, sú menej konkrétni. „Ak nebude dosiahnutá podľa predstáv, tender môžeme zrušiť.

Odhad Pavla Kirchmayera: Náklady na výstavbu 1,6 miliardy korún, ročné výnosy vyše 4 miliardy korún.

Ani smernica EÚ neodporúča elektronický systém, ak by boli náklady naň neúmerne vysoké,“ vysvetľuje P. Kirchmayer za rezort dopravy.

Vybudovanie systému by sa z príjmov z elektronického mýta malo podľa ministerstva vrátiť najneskôr do dvoch rokov. Takéto parametre odporučila rezortu aj Európska investičná banka či krajiny, v ktorých systém elektronického výberu mýta funguje.

Tieto kritériá by splnili doterajšie odhady výnosov a nákladov aj ministerstva, aj diaľničnej spoločnosti. Pri prepočtoch príjmov a nákladov odhadovaných diaľničnou spoločnosťou by sa systém splatil za približne pol druha roka.

Čísla rezortu dopravy sú ešte optimistickejšie. Ak by boli pravdivé, investície do mýta by mala štátna firma späť za pol roka. Na porovnanie, v susednom Rakúsku to bol jeden rok.

Diaľničná spoločnosť sa o tom, čo bude ekonomicky efektívna ponuka, zatiaľ vyjadruje opatrnejšie ako ministerstvo. Podľa J. Fürsta je na to priskoro, s tendrovým poradcom iba pracujú na súťažných podkladoch.

„Neviem teraz povedať, kde bude hranica návratnosti,“ hovorí J. Fürst. A dodáva, že ekonomika v súčasnosti používaných diaľničných nálepiek je nedostihnuteľná. Pomer nákladov na ich vydanie a príjmov z ich predaja je nepomerne lepší ako pri mýtnom systéme. Lenže diaľničné známky nedokážu počítať, kto koľko a po ktorých cestách reálne jazdil.

Rýchlo a lacno

Diaľničná spoločnosť otvorene priznáva, že jej ide o čo najlacnejší a najrýchlejšie realizovateľný variant. Príjmy z mýta majú slúžiť na financovanie investícií do výstavby a údržby cestnej siete. Respektíve na splácanie úverov diaľničnej spoločnosti, ktoré si na tento účel vzala (TREND/36/2005). A verejná objednávka po nových diaľniciach je väčšia ako možnosti dané peniazmi štátu a jeho diaľničnej firmy.

Potrebuje preto čo najlacnejšie riešenie aj za cenu straty niektorých funkcionalít. S prídavnými službami k mýtu, akým môže byť napríklad sledovanie prepravy nebezpečných nákladov, sa v prvej fáze nepočíta.

„Len čo počítate s takýmito funkciami, systém sa predražuje, aj keď nie vo veľkej miere,“ vysvetľuje J. Fürst. Možnosť upgradu aj o tieto funkcie však bude podmienkou, ktorú budú musieť záujemcovia v ponukách garantovať. Minimálne budú musieť vyčísliť, koľko bude stáť v roku 2012 rozšírenie povinnosti platiť mýto aj na osobné automobily. Tento termín podobne ako rok 2008 pre nákladnú dopravu vyplýva zo smernice EÚ.

Termín spustenia mýta na Slovensku začiatkom roka 2007, ktorý si stanovil rezort dopravy s diaľničnou spoločnosťou, sa však už tak či tak nedodrží. Počítalo sa s ním v prípade, ak by sa tender vyhlásil v januári a výstavba by sa zároveň zmestila do obdobia jedného roka. Aktuálne nie je isté ani to, že súťaž bude vôbec vyhlásená do konca marca. Čaká sa na zákon o elektronickom mýte.

Jeho prijatie odložilo ministerstvo dopravy pre novelizáciu smernice EÚ týkajúcej sa spoplatnenia ciest. Až tá, ak bude schválená, povolí popri diaľniciach a rýchlostných cestách zaviesť mýto aj na úseky ciest I. triedy. V slovenských podmienkach to znamená, že nákladné autá nebudú mať ako zadarmo obísť diaľnice a systém tak bude ekonomicky návratný. Až polovica z plánovaných spoplatnených 800 kilometrov budú práve cesty I. triedy.


Meškania

Ak by zákon o elektronickom mýte v marci prešiel parlamentom, Národná diaľničná spoločnosť by mohla v auguste podpisovať zmluvu s víťazom tendra. V takomto prípade by sa podľa viceprezidenta pre stratégiu diaľničnej spoločnosti Juraja Fürsta mohol systém spustiť v polovici budúceho roka. To predpokladá, že výstavba by trvala kratšie ako rok.

Napríklad podľa skúseností Siemensu je to hraničná rýchlosť. Aj to iba v prípade satelitného systému menej náročného na pozemné stavby. „Rýchlosť dodávky bude jedným z kritérií tendra,“ vysvetľuje, ako chcú docieliť rýchlejšiu dodávku J. Fürst. Aj dodržanie už druhého termínu zavedenia mýta by však so sebou prinieslo komplikácie.

Na Slovensku neexistujú polročné diaľničné známky, ktoré by platili v prvom polroku 2007. Vláda by ich musela schválením príslušného výnosu zaviesť. Ak by sa systém k tomuto termínu nestihol vybudovať, ďalším najbližším možným je až začiatok roka 2008. Slovo predbežne sa používa aj v otázke výšky mýtneho poplatku.

Prepočty podľa vzorca Európskej komisie v slovenských podmienkach vychádzali neúmerne vysoko – v priemere na dvanásť korún za kilometer. Tento poplatok by zohľadňoval okrem nákladov na údržbu siete či mýtneho systému napríklad aj náklady spojené s úmrtiami či ťažkými zraneniami z dopravných nehôd.

„Ak by sme zaviedli maximálnu sadzbu, ktorá nám vychádzala, bolo by to ekonomicky neúnosné. Preto sme nastavili nižšie sadzby,“ vysvetľuje jemnejší prístup hlavný štátny radca odboru cestnej infraštruktúry rezortu dopravy Pavol Kirchmayer. Nákladné autá do 12 ton by teda mali platiť za prejazdený kilometer 2,70 koruny. Ťažšie nákladné vozidlá dvojnásobok. Sadzby sa budú ešte členiť podľa ekologických noriem motorov či počtu náprav.

Presnú výšku bude schvaľovať vláda a následne ju musí odobriť aj Európska komisia. Dopravcovia by nemali platiť za palubné jednotky. Cena zariadení bude zakalkulovaná v cenovej ponuke uchádzačov. Majitelia nákladných áut zaplatia iba manipulačný poplatok. Takýto postup vyžaduje aj eurosmernica, podľa ktorej sa majú palubné jednotky zapožičiavať.

Ústupky urobil rezort dopravy aj pri spoplatnení autobusovej dopravy. Zavedenie mýta by sa prejavilo v cene verejnej dopravy na prímestských, ale v prípade Bratislavy aj mestských linkách.

Náklady spôsobené autobusmi tak nakoniec diaľničná spoločnosť nebude mať pokryté alebo sa rozpočítajú medzi platiacich používateľov. Po zapracovaní týchto pripomienok, ako aj novely smernice EÚ po jej schválení už rezort dopravy nepočíta pri prijímaní zákona s problémami.


Foto – AFP, Miro Nôta

Rubrika: Spoločnosť, [3.2.2006, TREND / Peter Marčan, Kristian Slovák]