Stavbárov prezradili koeficienty

[Adaios]

http://www.etrend.sk/generate_page.php?page_id=61660


Stavbárov prezradili koeficienty

Obvinenia z kartelu sú len časťou patálií s podtatranskou diaľnicou

Protimonopolný úrad SR minulý týždeň vyrazil dych nielen veľkým stavebným spoločnostiam. Zverejnil prvostupňové rozhodnutie, ktoré je rozsahom analyzovaného biznisu a výškou navrhovaných pokút zatiaľ najväčšie v jeho histórii.

Manažéri firiem, ktoré sa uchádzali o výstavbu prvých osem kilometrov diaľnice Mengusovce – Jánovce, našli po sviatkoch na stole rozhodnutie úradu obsahujúce dôkazy kartelového postupu.

Právnici stavbárov, ktorí budú svojich klientov chrániť pred celkovou pokutou takmer pol druha miliardy korún, im však môžu zvestovať aj dobrú správu. Úrad síce dôveryhodne zdokumentoval podobnosti štruktúry ich cenových ponúk, no v časti o možnom predražení stavby urobil chyby, ktoré ohrozujú výsledok jeho iniciatívy.

A stavbári sa podľa toho aj správajú. Všetci siedmi sa plánujú odvolať najprv k Rade Protimonopolného úradu (PMÚ) SR. Väčšiu šancu na úspech budú mať až na súdoch.

NEPREHLIADNITE SÚVISIACI ČLÁNOK:

Nadštandardné debaty (Komentár) - http://www.etrend.sk/generate_page.php?page_id=61659

To, či rekordná pokuta niekedy skutočne zvýši príjmy štátneho rozpočtu, je tak rovnako nejasné, ako termín, keď by sa mali strihať pásky na prvom diaľničnom úseku financovanom aj z Kohézneho fondu. Aj po takmer dvoch rokoch výberu dodávateľa inkriminovaného úseku podtatranskej diaľnice sa stále iba čaká na ponuky stavebných firiem.

Koeficienty

Čo sa vlastne stalo? V máji roku 2004 vyhlásil predchodca Národnej diaľničnej spoločnosti – Slovenská správa ciest tender na výstavbu jedného osemkilometrového úseku diaľnice, ktorý mal byť časťou dvadsaťkilometrového obchvatu Popradu. Už v auguste však investor ohlásil zrušenie tendra.

S vysvetlením, že všetky ponuky cenou vysoko prevyšovali to, čo štát na úsek mienil minúť. Už vtedy šéfovia správy ciest tvrdili, že rozdiely medzi jednotlivými ponukami sú neobvykle nízke.

A to bol pre protimonopolný úrad dostatočný dôvod, aby si naštudoval ponuky troch konzorcií stavebných firiem. Združenie Mengusovce 1 viedol Strabag a jeho členmi boli aj Doprastav a Betamont.

Druhé konzorcium tvorili dve slovenské firmy patriace koncernu Skanska, hlavným partnerom boli Inžinierske stavby. Premiéru v súťažiach o slovenské diaľnice mala portugalská spoločnosť Mota–Engil Engenharia e Construcao.

Podrobné porovnávanie navrhovanej cenotvorby, do ktorého sa pustili úradníci PMÚ, bolo prvým prípadom, keď sa tendrovými ponukami zaoberal niekto iný ako Slovenská správa ciest. Podstatné bolo, že sa neporovnávali iba celkové ceny, ale najmä jednotkové ceny za dodávky prác.

Výsledky zaskočili. Pomery navrhovaných cien pri jednotlivých dodávkach boli konštantné. V celom dlhom zozname obsahujúcom dodávky počnúc stenami zo železobetónu, cez mostné piliere a základy tunelov z betónu či zo železobetónu až po obklad stien izolačnými doskami. Napríklad po vydelení výšky najvhej a najnižšej ponuky vychádzal pracovníkom úradu pri väčšine prác pravidelne koeficient 1,07.

Pri náročných vrtných prácach, od položky k položke, to bolo zasa 1,66. „Vzájomný pomer cenových ponúk na jednotlivé položky medzi všetkými účastníkmi je mimoriadne konštantný,“ tvrdí PMÚ vo svojom rozhodnutí.

Vysvetľuje, že základné jednotkové ceny účastníci súťaže stanovovali na rôznej úrovni, ale zachovávali pritom konštantný pomer k cenovým ponukám ostatných účastníkov. Tak pri položkách za niekoľko miliónov korún, ako aj tých v stovkách miliónov.

A keďže firmy disponujú rôznymi zariadeniami, rôznymi mzdovými nákladmi či plánovaným ziskom, bolo to pre úrad dosť na tvrdenie, že o náhodu nešlo. „Nie je možné, aby medzi tromi nezávislými účastníkmi súťaže došlo k takej zhode ponukových cien bez vzájomnej koordinácie,“ konštatuje sa v zatiaľ neprávoplatnom verdikte PMÚ.

Ťažký kartel

Protimonopolný úrad svoju prácu hodnotí ako odhalenie „ťažkého kartelu“. „Koordinácia správania v procese verejného obstarávania patrí medzi najzávažnejšie porušenie zákona,“ vysvetľuje. Stavbári sa pochopiteľne bránia, no ich odpovede na otázky úradu už nie sú tak pedantne synchronizované ako cenové prepočty.

Niektoré z firiem sa snažia prehodiť zodpovednosť na dvoch lídrov konzorcií – Strabag a Inžinierske stavby, ktorí boli podľa nich zodpovední za predkladanie ponúk. Verdikt úradu odmieta aj Skanska. Argumentuje tým, že „na základe skúmania cenových ponúk nie je jasné, v čom úrad vidí“ porušenie zákona.

A v najnepríjemnejšej situácii sa ocitli manažéri portugalskej stavebnej skupiny, ktorá na Slovensku ešte nič nepostavila, no už jej v podnikateľsky neznámej krajine hrozí pokuta štyristo miliónov korún. Firma Mota–Engil reagovala tým, že na súťaži sa zúčastnila aj na základe pozvania, ktoré dostala od slovenskej vlády.

Udelené pokuty
(mil. Sk)
Inžinierske stavby 91,1
Strabag 497,2
Doprastav 227,5
Skanska DS 216,4
Skanska BS 18,9
Batamont 4,7
Mota–Engil 418,2
Spolu 1474,0
Pozn.: Rozhodnutie nie je ešte právoplatné
PRAMEŇ: Protimonopolný úrad SR


Aby sa podieľala na projekte verejno-súkromného partnerstva. „Prvá účasť vo verejnej súťaži bola skôr opatrným prístupom ako riskantným krokom,“ komentujú Portugalci vo svojom stanovisku pre PMÚ.

Vo všeobecnosti sa však dotknuté stavebné podniky komentárom k rozhodnutiu PMÚ vyhýbajú. Výnimkou je len Doprastav, ktorý TASR odovzdal nesúhlasné stanovisko postavené na konštatovaní, že „uloženie pokuty nie je vecne ani právne dôvodné“. Doprastav sa môže cítiť oproti antikartelovému orgánu silný aj vďaka tendru na zvyšok z 22-kilometrovej tatranskej diaľnice.

Doprastav podal najlepšiu ponuku, no zákazku napokon nezískal, keďže bol tender zrušený. Aj ponuky z prvého kola na druhú časť diaľnice preveroval protimonopolný úrad. Tu však štúdium cenových ponúk nenašlo konštanty podobné tým z úseku, v ktorej mali vďaka najnižšej cene vyhrať Inžinierske stavby spolu s podnikmi koncernu Skanska.

Príbeh výberu dodávateľa stavby pochopiteľne pokračoval bez ohľadu na aktivity PMÚ. Správa ciest vyhlásila úplne nový tender, tentoraz tatranskú diaľnicu rozdelila na tri úseky. Dva sa už stavajú. Na jednom zvíťazilo konzorcium Mengusovce 2 – Doprastav so Skanskou. Cestu chcú postaviť za 2,2 miliardy korún.

O viac ako dvesto miliónov korún lacnejšie oproti tomu, čo predpokladala štátna expertíza. Vedúci druhého víťazného konzorcia opakovaného tendra – české Stavby silnic a železnic sa zasa zaviazali, že 11,6 kilometra polprofilu postavia za 1,8 miliardy korún bez DPH. Aj v tomto prípade prepočty investora z roku 2004 očakávali viac. Štátna firma mala na tento úsek pôvodne nachystaných 2,6 miliardy korún bez dane z pridanej hodnoty.

Nedorozumenie

Späť k prvému tendru a argumentácii PMÚ. Ten sa okrem dokazovania kartelového správania pokúša vyčísliť, aký dosah by malo, ak by investor prijal ponuky firiem a pôvodnú súťaž na úsek Mengusovce – Jánovce nezrušil. Podľa úradu boli ponuky víťazných konzorcií dokopy až o 40 percent drahšie ako cena vypočítaná štátnou expertízou.

Tá očakávala náklady približne 8,8 miliardy korún bez DPH za oba úseky spolu. Protimonopolný úrad však v tomto prípade pracoval s neaktuálnymi číslami, ešte z roku 2002. Podľa o dva roky aktuálnejšej expertízy už malo takmer dvadsaťšesť kilometrov diaľnice s jedným tunelom stáť 9,5 miliardy korún bez započítania DPH.

Úrad pri porovnaní pravdepodobne omylom počítal s cenami s daňou z pridanej hodnoty. Uviedol totiž, že najlacnejšia z pôvodných ponúk na výstavbu diaľnice bola 12,4 miliardy korún. A ďalej ju porovnával s výsledkami expertízy, ktoré s DPH nepočítali. Nová a stará súťaž navyše neboli úplne porovnateľné.

Do ceny v druhom tendri si stavebné firmy nemuseli zahŕňať desaťpercentnú, predtým povinnú rezervu na krytie možných komplikácií. Investor zmenil aj model nároku na zvyšovanie cien indexmi počas výstavby úseku. V prvom tendri museli dať stavebné firmy cenu pevne viazanú od doby podpisu kontraktu na prvých dvanásť mesiacov.

Bez akejkoľvek možnosti valorizácie, čo znova zdvihlo reálnu nákladnosť stavby v prepočtoch pre napokon zrušený tender. Do ceny prvej súťaže si teda firmy zahrnuli aj očakávané zvyšovania cien stavebných materiálov či platieb pre subdodávateľov na stavbe.

A tak pri počítaní s aktuálnejšou štátnou expertízou, s odlíšením cien s DPH a bez nej a pripočítaní zmien spojených so zmenou zadania vychádza, že o 40-percentnom ušetrení financií vďaka zrušeniu súťaže nemôže byť ani reč. Koľko však bude nakoniec stáť celý nový podtatranský úsek, bude tak či tak jasnejšie najskôr koncom februára.

Nešťastný úsek

Úsek Mengusovce – Jánovce nepatrí medzi tie, na ktoré sa hľadali verejné prostriedky ťažko. Je to premiérový projekt Kohézneho fondu na slovenských diaľniciach. Európska únia naň prispeje sumou 190 miliónov eur (7,13 mld. Sk). Tie sa doteraz nemôžu plne čerpať, smoliarsky prvý osemkilometrový úsek podtatranskej diaľnice stále nemá vybratého dodávateľa.

Cenového víťaza druhej súťaže o prvých osem kilometrov z Mengusoviec, grécku firmu J&P Avax zastavil minulý rok Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO). „My sme proti Grékom nemali nič. Bolo by zaujímavé vidieť, ako by sa vyrovnali s cenou, ktorú ponúkli,“ tvrdí riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Dušan Faktor.

Na ÚVO sa proti víťazstvu Grékov neodvolala žiadna firma zúčastňujúca sa na súťaži, ale advokátka Alena Dobrodenková z bratislavskej spoločnosti Advisory Group Slovakia. Jej podnet síce úrad označil za „doručený od osoby, ktorá nie je oprávnená podať námietky“, napriek tomu začal konať. Výsledok vyhodnotenia ponúk zrušil a nariadil opakovať ich posudzovanie.

Dôvody, pre ktoré sa J&P Avax k zákazke nedostal, boli skôr okrajové ako zásadné. Firma nesplnila podmienku tendra spojenú s prekládkou energetických sietí. Úradu prekážalo aj to, že členovia výberovej komisie nedali čestné vyhlásenia, že „nenastali žiadne skutočnosti, pre ktoré by nemohli členovia komisie súťaž posudzovať“.

ÚVO zistil aj nesúlad v dátumoch a počtoch podpísaných členov komisie na prezenčných listinách a v záznamoch z otvárania ponúk. Po zákroku úradu sa tak na ťah dostalo maďarsko-slovinsko-slovenské konzorcium.

Ani ponuka maďarského Betonútu, SCT Ľubľana a Cestných stavieb Liptovský Mikuláš napokon nebola realizovaná. ÚVO bol upozornený na to, že konzorciu chýbal napríklad potrebný výpis z registra trestov jedného zo štatutárov. A tak mal úrad už iba na výber, či odporučiť až tretieho v poradí. Keďže však Skanska DS počítala s nákladmi o takmer sedemsto miliónov korún väčšími ako Gréci, ÚVO aj druhú súťaž o prvý úsek zrušil.

A znova

Či urobil dobre, budú jeho pracovníci vysvetľovať súdu. Obrátili sa naň cenoví víťazi – Gréci. Ich žiadosti o predbežné opatrenie pozastaviť celú akciu dovtedy, kým definitívne nerozhodnú súdy, zatiaľ súd nevyhovel.

A tak Národná diaľničná spoločnosť medzitým vyhlásila novú, už tretiu súťaž na začiatok diaľnice blízko Popradu. Firmy si môžu vyzdvihnúť podklady do 27. januára. Obálky by sa mali otvárať v polovici februára a do konca mesiaca by mali vybrať víťaza.

Do začiatku týždňa si vyzdvihlo podklady dvadsať firiem. Okrem dvoch českých spoločností sú medzi záujemcami aj nemecká, rakúska, slovinská či portugalská spoločnosť. Pôvodný termín, keď mali prejsť vodiči prvý raz po novom podtatranskom úseku, bol začiatok roka 2008. Dnes už je isté, že sa to určite nepodarí.


Zatiaľ v malom

Zistiť spoločný postup firiem, ktoré by si mali na trhu konkurovať a namiesto toho postupujú spoločne, je pre regulátora ťažké. Dohody sa zvyčajne robia medzi niekoľkými pármi očí a vždy tak, aby každému z účastníkov vyhovovali. Slovenský Protimonopolný úrad SR vo svojej doterajšej histórii zdokumentoval päť významných kartelov.

Hneď začiatkom deväťdesiatych rokov to bol kartel Slovnaftu a vtedy ešte existujúceho distribútora pohonných hmôt – Benzinolu. Spoločne sa dohodli na výške cien predávaných pohonných hmôt. Oba podniky dostali pokutu po dva milióny korún. V roku 1994 zasa úrad nachytal slovenské cementárenské spoločnosti, ktoré si geograficky podelili trhy a predajné kvóty. Vyrubil im pokutu dokopy dvadsať miliónov korún.

Sedem významných slovenských mlynov zasa dokázalo počas troch týždňov zvýšiť ceny pšeničnej múky. Dynamika zvýšenia cien výrazne predbehla dynamiku zvýšenia nákladov v mlynoch. Viaceré mlyny sa vtedy rozhodli pred žatvou zdvihnúť ceny múky o šesťsto korún za tonu.

Minulý rok úrad zaznamenal koordináciu cien štyridsiatich ôsmich chovateľov ošípaných. Každý z nich dostal pokutu od pár tisícok po niekoľko desiatok tisíc korún počítanú ako 0,05 percenta z obratu. Chovatelia sa dojednali, že nebudú dodávať na bitúnky prasatá pod 39 a 41 korún za kilo podľa tried ošípaných. Neprávoplatné rozhodnutie, podľa ktorého niektoré stavebné firmy koordinovali ponuky na diaľničné stavebné práce, je tak vo výške navrhnutej pokuty doterajším slovenským rekordom.


Rubrika: Spoločnosť, [23.1.2006, TREND / Gabriel Beer]