Železničná cesta by mala zlacnieť

[Caesar]

http://www.etrend.sk/generate_page.php?page_id=58672


Železničná cesta by mala zlacnieť

Z poklesu poplatkov nebude profitovať len nový vlastník ŽS Cargo, ale aj ďalší železniční dopravcovia

Slovensko má ďalší úrad. Od začiatku novembra vznikol Úrad pre reguláciu železničnej dopravy. Jeho vznik bol jeden z predpokladov pokračovania privatizácie Železničnej spoločnosti Cargo (ŽS Cargo), a.s., Bratislava.

Záujemcovia o slovenského železničného dopravcu totiž len ťažko mohli dať záväzné cenové ponuky, kým reálne nezačne nový úrad fungovať. Na to, aby si vyrátali efektívnosť kúpy, im chýbal jeden podstatný údaj.

Ako sa bude vyvíjať cena železničnej cesty. Čím bude vyššia, tým bude klesať efektívnosť nákupu ŽS Carga z pohľadu investora.

A, samozrejme, aj výnos, ktorý bude môcť za privatizáciu očakávať štát. Dnes patrí poplatok za železničnú cestu, ktorú dopravné spoločnosti musia platiť štátnym Železniciam SR (ŽSR), k najvyšším v strednej Európe.

Hľadanie možností

Vzorec na výpočet poplatkov za dopravnú cestu sa už pripravuje. Zamýšľajú sa nad ním poradcovia pre privatizáciu ŽS Carga, ľudia z konzorcia CA IB, HVB, Halcrow a Squires Sanders.

Jednou z alternatív je, že správcovi železničnej cesty – ŽSR – nebudú dopravcovia platiť odpisy za železničné trate a infraštruktúru. Tie by mal znášať štát. A tak ŽSR budú môcť účtovať dopravcom nižšie poplatky.

Nižšie poplatky zvýšia konkurencieschopnosť železničnej prepravy k cestnej. S tým porastie aj predajná cena ŽS Cargo.

Profitovať z tohto kroku však budú aj súkromní dopravcovia. Aj ich služby sa stanú z finančného hľadiska atraktívnejšie.

Štátny dopravca bojuje s poklesom výkonov už teraz, ešte pred začatím ozajstnej, sinejšej vlny liberalizácie železničnej dopravy. Za prvý polrok prepravil 24,1 milióna ton tovaru, čo je medziročne o 2,5 percenta menej. Nakládka tovaru poklesla o sedem percent.

Klesla predovšetkým preprava ropných produktov, potravín či stavebného materiálu. Na úkor železníc ich získala cestná doprava, aj napriek rastu cien pohonných hmôt.

Železnice zabojovali iba o drevo, ktorého preprava vzrástla o 12 percent. Podpísala sa pod to tatranská kalamita, ale predovšetkým špeciálne tarify, ktoré ŽS Cargo na prepravu dreva pripravili. Po minulé roky práve drevo drasticky odchádzalo zo železníc na cesty.

Konkurencia existuje

Už dnes sa súkromní železniční dopravcovia snažia získať väčšie podiely na slovenských železniciach. Brzdí ich však predovšetkým reálna sila ŽS Carga, ktorá vie poskytnúť zaujímavé zľavy najmä pri vyšších firemných nakládkach.

A tak sa súkromníci, ktorí získali povolenia na prevádzku, zatiaľ sústreďujú najmä na podnikové vlečky. Prípadne ide o firmy, ktoré stavajú trate pre ŽSR a samy si zabezpečujú dopravu materiálu na železničné stavby.

Pokusy súkromných železničných dopravcov zabezpečiť si vyťaženie ucelených vlakov do iných krajín existujú. Ich konkurenčnou výhodou sú najmä pridané služby a vyššia rýchlosť dopravy.

Aj preto, že nemusia prepriahať lokomotívy na hraničných staniciach, lebo nakupujú prevažne lokomotívy, ktoré môžu z technického hľadiska premávať aj po zahraničných železničných sieťach. Robí to tak napríklad LTE Slovakia, s.r.o., Bratislava.

Z osobnej dopravy na nákladnú presedlala aj Bratislavská regionálna koľajová spoločnosť, a.s. Tá je však úzko napojená na bratislavských regionálnych politikov SDKÚ, a tak jej budúcnosť je ťažké prognózovať.

Najmä keď niektorí členovia firemných orgánov sa objavili v spoločnosti Bratislava Rail, a.s., ktorá zatiaľ nemá licenciu, ale ako názov napovedá, o koľajovú dopravu v regióne bude mať záujem.

Hlavne tranzit

Skutočný súboj sa dá očakávať už na budúci rok. Rakúska železničná skupina OBB si už kúpila lokomotívy, ktoré budú schopné ťahať vlaky aj na slovenských, českých a maďarských dráhach.

Práve kapitálovo náročné investície do lokomotív a infraštruktúry dokážu robiť len silné železničné spoločnosti. Aj preto firmám, ktoré sa doteraz pokúšali konkurovať štátnemu dopravcovi ŽS Cargo, chýbali moderné lokomotívy a najmä infraštruktúra – výdajne pohonných hmôt či depá.

Tie má na Slovensku pod kontrolou práve ŽS Cargo, prípadne jej sesterská spoločnosť, ktorá má v náplni osobnú dopravu – Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., Bratislava. Liberalizácia môže ŽS Cargu odkrojiť najmä z lukratívneho tranzitného biznisu.

Napríklad z prepravy rúd pre české huty. No aj z ďalšej prepravy z ukrajinskej hranice do juhozápadnej Európy. Aj preto bude zrejme ŽS Cargo musieť hľadať zákazky mimo Slovenska.

Ako zaujímavé sa môže naskytnúť prepojenie severných morských prístavov v Poľsku so Slovinskom, najmä v súvislosti s prepravou pre automobilky. To by si však od nového majiteľa ŽS Cargo vyžiadalo mohutné investície do nákupu nových lokomotív.

Vo finále o získanie spoločnosti ŽS Cargo je osem spoločností. Niektoré z nich sú aj štátne spoločnosti, ktoré majú problém s vlastným hospodárením, ako napríklad poľská PKP Cargo či maďarský MÁV. V užšom výbere sú však aj tri spoločnosti z Veľkej Británie či nemecký Deutsche Bahn AG. Ako favorit sa však vníma rakúske Rail Cargo zo skupiny OBB.

Očakáva sa, že rakúska spoločnosť zabojuje o ŽS Cargo najmä pre strategické prekladisko na ukrajinskej hranici. Zlepšila by sa jej tak pozícia na zvyšovanie objemov dopráv z Ukrajiny, Ruska a Ázie do juhozápadnej Európy.

Hoci liberalizácia na železničnej ceste môže zatriasť ŽS Cargom, práve odvaha na skoršiu privatizáciu dáva väčšiu nádej na existenciu ozdravenej železničnej spoločnosti. Z takejto firmy budú mať isto menšiu radosť štátni konkurenti v blízkom Česku a Maďarsku.


[23.11.2005, TREND / Gabriel Beer]