Za zúrivú stavbu diaľnic hrozí Brusel trestom

[Lionheart]

Pre obmedzovanie práv občanov môže prísť Slovensko o dve tretiny eurofondov

Na začiatku bola snaha stavať diaľnice. Ambíciu vládnej koalície postupovať čo najrýchlejšie bude Slovensko pociťovať ešte ďalších 30 rokov pri splácaní projektov postavených v rámci PPP schém. Vysoký účet krajine hrozí aj za to, že jej volení predstavitelia výstavbu diaľnic a iných diel povýšili nad práva občanov spolurozhodovať o podobe prostredia, v ktorom žijú. Čo je, okrem iného, v rozpore s európskou legislatívou. Keďže dostatočná náprava neprišla ani po opakovaných varovaniach, Európska komisia Slovensku priamo hrozí pozastavením platieb. Aspoň tak sa to uvádza v liste riaditeľa odboru regionálnej politiky Európskej komisie Dirka Ahnera stálemu predstaviteľovi Slovenska pri Európskej únii Ivanovi Korčokovi. (List je k nahliadnutiu tu a tu.)

Vládny valec

Obmedzovanie práv občanov hovoriť do veľkých projektov spustil parlament na jar 2007 schválením mimoriadnych opatrení na urýchlenie výstavby diaľnic. Jedným z nich bola zmena zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, podľa ktorej verejnosť stratila pri povoľovaní výstavby diaľnic postavenie účastníka konania. Ostal jej len štatút takzvanej zúčastnenej osoby, ktorej námietkami sa úradníci zaoberať nemusia. O niekoľko mesiacov neskôr parlament na návrh poslanca Smeru-SD Mariana Záhumenského vylúčil verejnosť aj z rozhodovania o všetkých ostatných projektoch, pri ktorých sa posudzuje vplyv na životné prostredie - ako sú továrne, čističky, elektrárne.

Takáto úprava je v priamom rozpore s eurosmernicou EIA, ktorá garantuje „včasné a účinné príležitosti zúčastniť sa procesov environmentálneho rozhodovania“. Komisia Bratislavu varovala, že zákon nie je v poriadku, dvoma listami ešte v roku 2008. K čiastočnej náprave došlo zmenou zákona, ktorú parlament schválil vlani v auguste. Lenže podľa Bruselu sú aj po tejto úprave naďalej obmedzované práva občanov.

„Tento nesúlad môže zablokovať proces schvaľovania mnohých projektov spadajúcich pod smernicu EIA,“ varoval v liste zo začiatku minulého mesiaca D. Ahner. Zdôraznil, že potenciálne problémy hrozia nielen projektom z operačného programu životné prostredie, ale aj ďalším programom. Občianske združenie Via Iuris vlani odhadlo, že nesprávna transpozícia smernice môže priamo ovplyvniť takmer dve tretiny z 12-miliardového balíka určeného pre Slovensko na programové obdobie 2007 až 2013. Čo je suma blížiaca sa polovici ročných výdavkov štátneho rozpočtu.

Súvisiace články
Ústavný súd posúdi stavanie diaľnic na cudzom
Bezmocní jednotlivci

Problém súčasného, čiastočne opraveného zákona, spočíva v tom, že negarantuje na práva jednotlivcov. Podľa slovenského zákona sa môže svojich práv v povoľovacom konaní napríklad pri výstavbe fabriky dovolávať „zainteresovaná verejnosť“. Tá sa ale vymedzuje tiež ako občianske združenie, ktoré má najmenej 250 členov, z ktorých má aspoň 150 trvalý pobyt v dotknutej obci. Ak má obec menej obyvateľov, má smolu. Nehovoriac o prípadoch, ak si chce niekto práva obhajovať ako jednotlivec. Napríklad do výstavby fabriky kúsok od jeho domu nemá šancu hovoriť, ak priamo s ňou nesusedí jeho pozemok.

Riziko, že Slovensko pre tento nedostatok príde o veľké peniaze, si už uvedomuje aj vláda. Podľa záznamu z januárového koordinačného rokovania ministrov zodpovedných za eurofondy hrozí pozastavenie platieb „pravdepodobne všetkým infraštruktúrnym projektom“ financovaným z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a z Kohézneho fondu. Pri hľadaní odpovede na otázku, či je nedostatok v zákonoch viac výsledkom babráctva, alebo cieleného potláčania práv občanov spolurozhodovať, pomôže list komisie zo septembra 2008. Už vtedy Brusel upozorňoval vládu na nedostatok, ktorý v súčasnosti ohrozuje platby z EÚ. No ešte vlani v decembri ministri namiesto prijatia urýchlenej nápravy hľadali čudné výhovorky. Podľa záznamu z ich rokovania špekulovali napríklad o tom, že za kritikou komisie je rakúska loby proti plánovanej dostavbe jadrovej elektrárne v Mochovciach.

Ďalšie problémy

Komisia kritizuje Slovensko aj za ďalšie nedostatky. Napríklad pri transponovaní smerníc v oblasti ochrany prirodzeného výskytu zvierat, vtáctva, či zákona o ochrane vôd. Pripomenula tiež takzvané „odôvodnené stanovisko“ komisie z marca minulého roka vo veci smernice o skládkach odpadov. Podľa D. Ahnera neboli všetky jej námietky vyriešené a ak by mala situácia pretrvávať, hrozí krajine žaloba pred Európskym súdnym dvorom.

Slovensko má čas rozptýliť obavy komisie do 15. februára. Odpoveď Bratislavy by mala obsahovať ubezpečenie vrátane jasných záväzkov a časových harmonogramov, ako bezodkladne vyrieši nedostatky. Čo už, pravda, nemusí znamenať, že únia preplatí skôr schválené projekty, pri ktorých občania nemali možnosť vyjadrovať sa.

Vyžehlenie problému má na starosti okrem iných aj ministerstvo životného prostredia. To uviedlo, že problematika je mu dlhodobo známa a jeho generálni riaditelia na nej intenzívne pracujú. Len aby sa nezabudlo, ide o rezort, ktorému je okrem iného známa aj problematika obchodovania s emisnými kvótami.

http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/za-zurivú-stavbu-diaľnic-hrozí-Brusel-trestom.html