Reakcia Asociácie PPP na článok Prežieranie Peňazí Potomstvu

[Dialniciar]

Reakcia Asociácie PPP na článok Prežieranie Peňazí Potomstvu (Žurnál, č. 12)

23. 3. 2009

Asociácia PPP reaguje na článok Juraja Mesíka, ktorý uverejnil v časopise Žurnál (č. 12) pod názvom Prežieranie Peňazí Potomstvu. Autor v článku uvádza nepravdivé a zavádzajúce informácie o PPP projekte na projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu rýchlostnej cesty R1, z ktorých možno usúdiť, že si poriadne nepreštudoval koncesnú zmluvu, ktorá bola zverejnená 11. marca 2009 a neporozumel základným ekonomickým konceptom. Autor uvádza nekvalifikované a nesprávne prepočty, o ktoré opiera svoje úvahy, pričom porovnáva jablká s hruškami. Je preto potrebné ujasniť, čo vlastne obsahuje cena PPP a s čím autor vo svojom článku túto cenu porovnáva.

Faktom je, že počas 30 rokov trvania koncesie na projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu úsekov rýchlostnej cesty R1 má byť zo štátneho rozpočtu postupne vyplatená vo forme tzv. platieb za dostupnosť celková suma 3,465 mld. eur, pričom táto suma v čistej súčasnej hodnote predstavuje 1,354 mld. eur (t.j. hodnota 3,465 mld. eur, postupne vyplácaná počas 30 rokov predstavuje dnešnú hodnotu 1,354 mld. eur). Čistá súčasná hodnota odráža časovú hodnotu peňazí a patrí medzi základné ekonomické koncepty. Keď požičiate na jeden rok známemu 100 eur, budete si po roku od neho pýtať 100 eur navýšených o úrokovú sadzbu, t.j. 100 eur má vyššiu hodnotu dnes ako 100 eur o rok, pretože za 1 rok by sa týchto 100 eur v banke zhodnotilo o úrok. Presne takto dnešných 1,354 mld. eur postupne vyplácaných počas 30 rokov predstavuje o 30 rokov 3,465 mld. eur. Keďže je koncesia udeľovaná na 30 rokov, všetky finančné porovnania musia byť vykonané v čistej súčasnej hodnote peňazí. Mimochodom, rovnaký princíp prepočítavania budúcich nákladov po dobu 30 rokov na súčasnú úroveň by mal autor použiť aj v prípade klasického obstarania projektu, ak by mal záujem vecne diskutovať.

Cena 700 mil. eur, ktorú predstavuje odhad štátnej expertízy na náklady výstavby, s ktorou autor porovnáva cenu PPP (1,354 mld. eur), je síce vyjadrená v čistej súčasnej hodnote, je však absolútne nemožné tieto ceny porovnávať tak, ako to robí autor. Cena udávaná v štátnej expertíze je len cena za výstavbu, navyše s dlhším harmonogramom výstavby a v cenách platných k určitému dátumu v minulosti. Cena PPP (1,354 mld. eur) však nezahŕňa len investičné náklady, ale aj náklady, ktoré nie sú vôbec predmetom verejnej zákazky na výstavbu cesty, ako sú napríklad náklady na prevádzku a údržbu (dopravné značenia, bezpečnostná služba, odpratávanie snehu, strihanie kríkov atď.), ktoré v súčasnosti znáša Národná diaľničná spoločnosť, ako aj náklady na bežné i veľké opravy po celú dobu koncesie vrátane všetkých rizík s tým spojených (tzv. ťažkú údržbu, spojenú s výmenou konštrukčných vrstiev vozovky, opravami mostov, atď.), ktoré doteraz na Slovensku neboli v podobnom rozsahu realizované. Súčasťou nákladov pri PPP sú samozrejme aj úrokové náklady (ktoré môžu byť vďaka refinancovaniu v prípade priaznivejších trhových podmienok v budúcnosti znížené) a zisková marža (ktorú má aj stavebná firma pri klasickej forme výstavby), ako aj ocenenie rizík projektu, ktoré si pri klasickom verejnom obstarávaní ponecháva verejný partner. Práve neocenenie rizík pri klasickom obstarávaní diaľničných a cestných stavieb vedie k dodatočným nákladom uplatňovaným v priebehu výstavby, no pri PPP sú tieto riziká prenesené na súkromného partnera a sú teda už súčasťou ceny (napr. geologické riziko).

Koncesionár okrem projektovania, financovania a postavenia cesty bude túto za zmluvne fixnú cenu povinný udržiavať a prevádzkovať počas 30 rokov v kvalite, aká je na Slovensku bezprecedentná. Nezanedbateľná je aj zmluvná požiadavka, aby bola cesta po 30 rokoch odovzdaná verejnému partnerovi v zmluvne vopred definovanom dobrom stavebno-technickom stave. Autor túto PPP cenu pritom porovnáva s cenou, ktorá zahŕňa len náklady na výstavbu cesty. Tvrdiť preto, že „800 miliónov navheje bonus, ktorý zaplatíme firmám a bankám za to, že diaľnica má stáť do volieb“ je nezmysel. Podobne nepravdivé sú aj mnohé ďalšie autorove tvrdenia, ako napríklad, že za „dostavanie 75km úsekov medzi Martinom a Prešovom súkromníci zapýtali 3,3, miliardy eur“, či tvrdenie, že „po započítaní úrokov zaň zaplatíme 3,47 miliardy eur“.

Ak chceme porovnať cenu výstavby, ktorú určila štátna expertíza, a cenu PPP, je preto potrebné prihliadnuť na rozdiely v tom, čo ktorá cena obsahuje, na čo sa používa tzv. koncept „hodnota za peniaze“, ktorý predstavuje spôsob porovnania alternatívy realizácie toho istého projektu formou PPP s alternatívou realizácie klasickou formou obstarávania. Toto porovnávanie sa robí najprv pred začatím verejného obstarávania a následne aj po jeho ukončení. Ak si preštudujete Stanovisko Ministerstva financií SR pre vládu SR k návrhu koncesnej zmluvy (Príloha č. 2 materiálu schváleného vládou SR 11. 3. 2009), ktoré porovnáva realizáciu formou PPP s klasickým modelom, zistíte, že rozdiel medzi cenou PPP oproti cene realizácie projektu štandardným spôsobom je 4,8 percenta v neprospech PPP, čo predstavuje hodnotu približne 4 mesiacov z 30-ročného obdobia realizácie projektu formou PPP. Realizácia formou PPP zahŕňa už spomínanú výstavbu, financovanie, údržbu a prevádzku. Z porovnania teda vyplýva, že ak by sa štát sám podujal na to, že si požičia potrebné prostriedky, zrealizuje výstavbu a počas 30 rokov bude cesty komplexne udržiavať a počas doby životnosti uskutoční komplexnú rekonštrukciu, vyšlo by ho to približne o 4,8 percenta lacnejšie ako cez PPP. Tento výpočet však nezahŕňal nekvantifikovateľné výhody metódy PPP, ako napr. zvýšenie investičnej atraktívnosti krajiny a regiónu, ktorým prechádza rýchlostná cesta R1, mobilizačný efekt pre ekonomiku v čase krízy či skoršie výhody z dokončených úsekov ako vyššia bezpečnosť, nižšie ekonomické straty a pod. Z toho jasne vyplýva, že určite nie je možné tvrdiť, že Slovensko zaplatí „päťnásobok oproti tomu, keby výstavbu financoval štát z vlastných peňazí“.

PPP projekty majú aj ďalšie výhody oproti klasickej forme výstavby, ako napr. dodržanie termínu výstavby a neporovnateľnú kvalitu či maximálne možné udržiavanie ciest v prevádzkyschopnom stave vzhľadom na prísnu penalizáciu koncesionára v prípade nedodržania týchto termínov a parametrov. Ako príklad možno uviesť, že v prípade údržby cesty koncesionárom bude tento ekonomicky motivovaný, aby sa oprava ciest neuskutočňovala počas špičky alebo v dňoch, keď sa predpokladá vysoká intenzita dopravy, čo bude mať vplyv nielen na komfort, ale aj na bezpečnosť účastníkov cestnej premávky. Takisto pri nedodržaní ďalších presne špecifikovaných povinností (napr. odpratanie snehu do istého času), bude koncesionár penalizovaný. To znamená, že kvalita ciest prevádzkovaných koncesionárom bude neporovnateľná s kvalitou, na ktorú sme boli zvyknutí doposiaľ. Pokiaľ by sa mal štát starať o rýchlostnú cestu R1 tak, ako sa požaduje od koncesionára, veľmi rýchlo by došlo k materiálnemu porušeniu kvalitatívnych požiadaviek koncesnej zmluvy.

Populárne tvrdenia, že z našich daní by boli diaľnice lacnejšie, sú teoreticky pravdivé, avšak len za predpokladu, že štát má v danej dobe prístup k potrebným zdrojom a navyše ak by celý proces počas 30 rokov bol schopný lepšie riadiť. Na jednej strane ten istý autor podozrieva štát z neschopnosti dobre riadiť verejné zdroje, na druhej strane, ak celé riadenie procesov po dobu 30 rokov chce ponechať v réžii štátu, vlastne tvrdí opak.

Autor uvádza aj viaceré ďalšie tvrdenia, ktoré však nie sú hodné diskusie, ak má mať vecný charakter. Takým je napríklad vyslovenie záveru, že „je všetkým jasné, že niektoré jednoduché technické úpravy by kvalitatívne dosiahli to, čo plnohodnotná výstavba a prevádzka novej rýchlostnej komunikácie“. Okrem finančnej „expertízy“ autor teda poskytuje čitateľom aj „inovatívne“ technické riešenia, ktoré sú podľa neho „všetkým jasné“, hoci odborne neakceptovateľné. Problematika PPP, ktorá je, zdá sa, v poslednom čase naozaj „všetkým jasná“, je však trochu zložitejšia téma, ktorá si žiada predovšetkým odborný prístup, založený na dôkladnejšom štúdiu.

http://www.asociaciappp.sk/?a=novinka&id=120