Pán inžinier, ako vnímate cestnú sieť v Trnavskom samosprávnom kraji?
Na začiatok by som najprv povedal, že cestnú sieť vnímam trošku globálnejšie, než možno väčšina pracovníkov v tejto sfére na Slovensku.
Cestnú sieť Trnavského kraja som nevnímal v dobrom slova zmysle a ani po dvojročnej práci ju stále nevnímam dobre. Trnavský kraj má niekoľko problémov a niekoľko výhod. Jeho výhoda je, že je ekonomicky silný. Jeho nevýhoda je, že nemá severo-južné prepojenie v podobe aspoň cesty I. triedy a stav ciest II. triedy nebol pred pár rokami práve najlepší a väčšina ciest III. triedy má viac ako 20 rokov a nič sa s nimi nerobilo. A to vzhľadom na tvar územného celku a jeho hospodársko-ekonomický potenciál nie sú práve najlepšie referencie pre ďalší rozvoj.
Trnavský samosprávny kraj má priamy dosah iba na cesty II. a III. triedy. Ak by sme chceli, aby aspoň ich povrch bol v dobrom stave, tak by sme na to v roku 2006 potrebovali aspoň 1 miliardu Sk. Pretože ak má kraj približne 500 km ciest II. a asi 1000 km ciest III. triedy, tak akákoľvek nižšia suma je pri stave 300 km v zlom či havarijnom jednoducho absolútne slabá.
Trnavský samosprávny kraj si teda vzal veľký úver ...
Áno. Trnavský kraj si vzal od Dexia banky úver vo výške 1,5 miliardy Sk, pričom ich účelovo viazal vo výške 1 miliardy Sk na opravu cestnej siete. Teda ten nevyhovujúci a havarijný stav povrchov ciest bol vyriešený. Žiaľ, to je iba čiastočný problém a nevydrží dlhodobo, ak by sa neprijali ďalšie opatrenia a nenašli by sa ďalšie zdroje financovania.
Aj keď ja osobne som vďačný aj za ten úver. Pretože dovtedy išlo ročne na opravy iba niečo okolo 100 mil. Sk, čo bolo nesmierne málo, nakoľko potreba bola niečo cez 1,2 miliardy Sk. Ale ako hovorím, musíme pokračovať v plánovaní opráv oveľa viac dopredu a využiť všetky možnosti, ktoré sa nám ponúkajú.
V tomto vidím, že napríklad Žilinský samosprávny kraj je vpredu.
Ako to myslíte?
Trnavský samosprávny kraj pristúpil k problematike na vysoko odbornej úrovni. Spravil sa kompletný zoznam ciest a mostov. Posúdil sa ich celkový stav. A z tej 1 miliardy Sk sa rozložili opravy ciest na tri etapy, z ktorej posledná dobehne v tomto roku. Zameriavame sa stále iba na stav povrchov, ostatné objekty sa budú modernizovať priebežne.
Napríklad?
Napríklad vodné priekopy. Niekde úplne splynuli s okolitými poľami. Potom máme cesty pri každej búrke zaplavené. Alebo vegetácia, ktorá bráni výhľadu a ohrozuje väčšie autá. Nevyhovujú zvodidlá, pretože sú hrdzavé. Nedostatočné je dopravné značenie, ktoré je staré alebo úplne chýba. Veľmi slabé je označenie s odrazovými stĺpikmi, čo hlavne na cestách III. triedy je problém.
Vráťme sa kúsok naspäť, aké ešte chcete využiť možnosti?
Možnosti financovania sú viaceré. Také, ktoré sú bežné a ktoré sú kapitálové výdavky samotného kraja. Ročne smeruje na správu a údržbu ciest 250 miliónov Sk. Z toho na opravy ide niečo okolo 100 až 130 miliónov Sk. Inak popri úvere bola snaha investovať do vozového vybavenia, budov a skladov v rámci pracovníkov správy a údržby.
Teda do cestárov ...
Áno. Trnavský kraj vybudoval za 40 miliónov Sk úplne nové stredisko v Galante. Tým sa zlepšila dostupnosť pre región. Taktiež sa realizoval nákup 5 ks Mercedesov v prevedení nákladných áut, ktoré posilnili predovšetkým zimnú údržbu a toto nás stálo 55 miliónov Sk. V minulom roku sme sa snažili modernizovať celoplošne strechy hlavných budov, opravovali sme oplotenia, vymieňali sme staré okná za nové plastové. Realizoval sa nákup stredne veľkých nákladných áut. Pretože "cestári" potrebujú aj pre seba kvalitnú techniku a nie 20-30 ročné stroje. Potrebujú pracovať s modernými informačnými systémami a podľa možností v teple s kompletnou sociálnou infraštruktúrou. Avšak aj v tejto oblasti sme iba odstránili absolútne nevyhovujúci stav. A ešte stále pred nami stoja obrovské výzvy.
Ale kúpili sa aj stroje na čistenie ciest ...
Samozrejme, kúpilo sa multifunkčné vozidlo na čistenie a zametanie ciest, odrazových stĺpikov či zametanie krajníc a kosenie vegetácie. Toto vozidlo je k nezaplateniu, pretože spraví množstvo činností a stále je na štyroch kolesách. Kúpili sme aj jeden kus nového vozidla pre vysprávkovanie, teda opravu výtlkov. Sfunkčnili sme jednu cestnú rezaciu frézu, takže sme schopní krátke úseky ciest opraviť aj sami. Nakúpili sme aj nové prístroje a stroje, či už ručné rezacie cestné frézy alebo píly atď. Ako hovorím, snažili sme sa štandardizovať vybavenie popri investíciách, ktoré sa realizovali v rámci obnovy povrchov ciest. Dovolím si tvrdiť, že sme v popredí Slovenska, ale na také Rakúsko máme čo doháňať.
Čo vám chýba?
Cestné frézy na zimnú údržbu. Najmladšia má 22 rokov. Ďalšie sypače, pretože niektoré liazky majú viac ako 20 rokov a nie sú schopné odhŕňať sneh, ak nemajú aspoň 40% posypu na korbe. A toto už do 21. storočia nepatrí.
Spomenuli ste znovu povrchy ciest. Spomenuli ste aj ďalší zdroj financovania. A čo eurofondy?
Eurofondy sa budeme snažiť vyčerpať na 100%. Máme rozpracovaných 6 projektov, ďalšie sa pripravujú. Spomeniem snáď projekt na komplexnú obnovu 17 km cesty postavenej z betónových kusov a profilov. Tam sú náklady vyše 8,33 milióna eur a ide o región južného Slovenska. Myslím, že dva projekty sú zamerané na cestné mosty. Jeden projekt je neutrálnym z hľadiska geografického, týka sa obnovy zvodidiel v rámci zvýšenia bezpečnosti v kraji.
S eurofondami je totiž jeden zásadný problém. A je celoslovenský.
Aký?
Na to, aby ste boli v projekte úspešní, tak na to potrebujete, aby ste vlastnili pozemky pod cestami. A my sme v tomto neskutočne pozadu. My aj tie cesty, ktoré sme opravili, tak mnohé z nich nemajú vysporiadané pozemky, ale nemôžeme si dovoliť ďalej čakať, lebo by sa tie cesty doslova rozsypali. Majetko-právne vysporiadanie na nás nechal štát. My nemáme ani čas ho riešiť a napokon nemáme ani milióny eur na ich vysporiadanie. Tu čakáme na generálny zákon od vlády SR spoločne s ostatnými vyššími územnými celkami, i keď v rámci europrojektov dané pozemky riešime.
Ešte aj po eurofondoch existujú iné možnosti financovania. Ale tie vidím skôr do budúcnosti.
Aké to sú?
PPP.
Však je finančá kríza a je to problém aj na úrovni diaľnic.
PPP funguje dodnes v Prešovskom a Košickom vyššom územnom celku. Vcelku dobre funguje v mnohých mestách, napríklad aj v samotných Košiciach. A nevidím problém vyhlásiť tender na komplexnú obnovu ciest v dĺžke 100 km v hodnote 12 miliónov eur so splátkami na 14 rokov. Ide v podstate o úver na cesty. Kraj by dával ročne asi 1 milión eur po dobu 14 rokov.
Ale ako hovorím, je to ďaleká budúcnosť, pretože Trnavský kraj dokáže do konca roka obnoviť povrchy na takmer 1/3 svojich ciest. A v roku 2010 "nastúpia" eurofondy.
Aký je najdrahší opravovaný úsek v súčasnosti?
Najdrahším úsekom budú 3 km starej betónovej cesty v obci Smolenice, kde sú plánované náklady na 1 km vo výške takmer 1,33 milióna eur. Tá cesta získa nový podklad, bude s asfalto-betónovým krytom, rozšíri sa a upraví sa jej okolie. To bude spolufinancované s obcou, ktorá tu chce mať zeleň a nejaké parkovacie miesta.
A aký bol najdlhší úsek?
(smiech) Toto po mne nechcite. Evidoval som dlhé úseky, ako napríklad vyše 16 km v okrese Galanta alebo 6,5 km v okrese Senica, ale ktorý bude najdlhší či ešte len bude, to skutočne neviem. Ale bude to v rámci cesty II. triedy.
To je problém si pamätať?
Viete čo, aj áno. Trnavský kraj totiž takmer každý úsek, ktorý opravoval, tak ho opravoval alebo plánuje opravovať v dĺžkach väčších ako 2 km. Teda bežné sú opravy nad 3 km a to si potom máte problém pamätať. Ale myslím si, že to je tých 16 km v v okrese Galanta.
Aké sú technické parametre týchto opráv?
Dobrá otázka. My sme pristúpili k opravám, ktoré by mali vydržať aspoň 10 rokov vo výbornom stave. Teda zbrúsime horných 5cm asfaltu. Vyrovnáme podklad, spevníme krajnice, položíme nových 5cm a špeciálne spojíme stred cesty. Opravy prebiehali iba za slnečného počasia. Uprednostnili sme cesty II. triedy a teraz sa plánujeme zamerať hlavne na cesty III. triedy. Najviac opráv sa naplánovalo na okres Senica. Naopak najmenej na okres Skalica.
Napriek tomu sú aj v tomto roku cesty v havarijnom stave...
Áno, sú. Ide o staré betónové cesty. Ide o cesty III. triedy, ktorých stav sa radikálne zhoršuje vplyvom tejto zimy. Ale môžem povedať, že všetky cesty v havarijnom stave s asfalto-betónovým povrchom sa do konca roka 2009 kvalitne opravia.
Niektoré opravené cesty už majú zvlvnený povrch.
Evidujeme to, pôjdu na reklamáciu generálnemu dodávateľovi.
Prečo ste opravili cestu Voderady-Hrnčiarovce, keď ste nemuseli?
Nemuseli ako nemuseli. Je to krajská cesta a bola v havarijnom stave. Našli sa financie, cesta sa opravila. Financie budeme chcieť refundovať od príslušných ministerstiev.
Z čoho sa táto obnova zaplatila?
Z financií kraja. Ale mimo toho úveru a tiež mimo výdavkov určených na správu a údržbu ciest II. a III. triedy. Boli to vnútorné rezervy kraja.
Čo hovoríte na stav ciest I. triedy?
Neviem, čo mám povedať. Tak radšej to nebudem komentovať.
Dôvod?
Pozitívne sú nové stavby, t.j. obchvaty miest Trnava či Galanta. Ale inak, na sever od Trnavy ide cesta I/51, ktorej stav je miestami zúfalý. Po Bielu Horu sú značne vyjazdené koľaje, aj keď evidujem zámery štátu opraviť úseky intravilánmi obcií v rokoch 2009-2010. Za Bielou Horou nasledujú stovky výtlkov a nedrsný povrch, čo ohrozuje bezpečnosť cestnej premávky. Doprava na sever od Trnavy kolabuje. Tam sa nestavia žiadny cestný obchvat a vplyvom toho potom sú preťažené aj krajské cesty. Ale znovu evidujem snahu štátu toto globálne od Trstína po Senicu v dĺžke 25 km riešiť, má sa tu stavať preložka I/51 aj s 1,3 km tunelom Biela Hora, ale celé to vidím vo fáze snenia a dovtedy sa súčasná I/51 rozsype.
Trnavský kraj ale tlačí na štát, či nie?
Áno, tlačíme na urýchlený začiatok výstavby južného obchvatu Trnavy. A presadzujeme aj riešenia pre Senicu.
Pozitívne vnímam snahu štátu riešiť starú cestu z mačacích hláv v Kútoch, ktorá sa má začať v tomto roku meniť.
Ako by ste zhodnotili celkový vývoj na cestách v Trnavskom kraji?
Jednoznačne za posledné dva roky nastala veľká zmena k lepšiemu. Opravujú sa cesty, ktoré štát od roku 1993 jednoducho vynechal z plánu opráv. Obnovil sa strojný park cestárov. A pripravujú sa nové veľké projekty tak, aby sa udržal aktuálny stav ciest II. a III. triedy v dobrom či vyhovujúcom stave.
Negatívne hodnotím situáciu, že mnohé obce a mestá už kapacitne nezvládajú nápor áut a túto situáciu zatiaľ dostatočne nerieši ani štát a samotný Trnavský kraj na to nemá dostatok finančných prostriedkov.
A preto hovorím, že ešte máme čo dobiehať za vyspelými krajinami.
Zdroj: Župný spravodajca, prepis, skrátené, marec 2009
Edit zdroj by B;
