Zásobníky pre celé Slovensko sú na Záhorí + nová výstavba

[Dialniciar]

PLYN SA ČERPÁ ZO ZÁSOBNÍKOV NA ZÁHORÍ

Zásobníky pre celé Slovensko

Pri minulotýždňových teplotách sa denne minulo okolo 30 miliónov kubíkov. Ministerstvo hospodárstva informovalo, že pri regulácii najväčších priemyselných podnikov by Slovensko vydržalo bez dodávok z Ruska ešte približne dva mesiace. Neskôr údaj o zásobách plynu zmenilo, mali vydržať už len na desať dní. Vyhlásené obmedzenie dodávok plynu sa dotklo asi tisícky podnikov. Najviac plynu odoberajú Duslo Šaľa, U. S. Steel, Paroplynový cyklus Bratislava, Slovnaft či ružomberská celulózka Mondi. Koncom týždňa nám pomoc ponúklo Česko - približne štyri milióny kubíkov plynu denne. Dohodnuté množstvo sa k slovenským zákazníkom dostalo z podzemného zásobníka Láb, ktorý využíva spoločnosť RWE ako svoju skladovaciu kapacitu v zahraničí pre potreby českých zákazníkov. Rozvoj plynárenského priemysluna Záhorí Vysoká energetická hodnota, hospodárnosť, dostupnosť, pohotovosť vo výkone, komfort pri použití, jednoduchá doprava k spotrebiteľovi, významný príspevok k ochrane životného prostredia, to všetko sú atribúty zemného plynu, ktoré začiatkom 70. rokov minulého storočia spôsobili v bývalom Československu, podobne ako v ďalších krajinách Európy, enormný nárast jeho spotreby. Nastal dynamický rozvoj plynárenstva, predovšetkým budovaním veľkých tranzitných plynovodov, rozvojom sietí a zvyšovaním počtu spotrebiteľov v priemysle aj domácnostiach. Keďže naša krajina nemala dostatočné vlastné zásoby zemného plynu na pokrývanie stále sa zvyšujúcej spotreby, bolo potrebné zabezpečiť ho zo vzdialených zdrojov od producentov z bývalého ZSSR. Hlavnou úlohou plynárenského podniku Nafta bolo preto dlhodobým kontraktom s producentom zaistiť rovnomernú dodávku zemného plynu po celý rok. Dodávky zemného plynu od spoločnosti Gazprom (z rôznych ťažobných polí) v priebehu roka kolísali len minimálne. Naproti tomu jeho spotreba v priebehu roka do značnej miery kopírovala priebeh vonkajšej teploty.

Najviac zemného plynu sa totiž spotrebuje pri vykurovaní, a preto jeho spotreba závisí od vývoja teploty vzduchu. Keďže výkon základných zdrojov nestačil pokrývať spotrebu zemného plynu v zimnom období, a v lete ho, naopak, bol prebytok, bolo potrebné túto disproporciu medzi letnou a zimnou spotrebou vyriešiť vhodným spôsobom. Ako sa ukázalo, najvhodnejším, v tom čase vo svete už známym a využívaným spôsobom bolo skladovanie letných prebytkov zemného plynu v podzemí v prírodných horninových štruktúrach. U nás sa koncom 60. rokov ukázala ako najoptimálnejšia oblasť vo vyťažených ložiskách zemného plynu v oblasti Viedenskej panvy v západnej časti Slovenska. Približne v tom čase sa začína písať história podzemného skladovania zemného plynu na Slovensku v podzemných zásobníkoch zemného plynu na Záhorí. Prvé kubické metre zemného plynu, dopravované v roku 1973 z Ruska plynovodom Bratstvo, boli provizórne zatlačené do rozvíjajúcich sa skladovacích objektov v tzv. lábskych obzoroch v katastri obce Láb.

Zemný plyn sa do 50. rokov minulého storočia považoval len za vedľajší produkt získaný ťažbou ropy. Neskôr sa začal používať nielen na osvetľovanie železničných vagónov a v chemickej výrobe, ale aj na vykurovanie domácností. V prvej polovici 50. rokov, po spustení ťažby niektorých ložiskových objektov plynového ložiska Láb, dosahovala ťažba zemného plynu asi 100 miliónov m3 za rok. Po roku 1956 sa z hľadiska ťažby veľmi významne uplatnili geologickým prieskumom objavené ložiská zemného plynu Vysoká, Malacky, Suchohrad. V rokoch 1958 až 1962 dosahovala ťažba zemného plynu svoj vrchol, a to 1,1 až 1,3 miliardy m3 ročne. V 60. rokoch sa novými zdrojmi zásob zemného plynu okrem východného Slovenska stali najmä oblasti starých ložísk Láb, Jakubov a Gajary. Nové ložisko plynu objavili len v Kútoch a v roku 1978 v Závode. Za 90 rokov naftového podnikania boli na území Slovenska objavené ložiská s celkovým objemom viac ako 25 miliárd m3 geologických zásob zemného plynu. Možnosti zásobníkav Lábe Podzemný zásobník plynu v Lábe je vybudovaný na vyťažených ropno-plynových ložiskách. Jeho maximálny denný ťažobný výkon je 27,5 milióna m3. Maximálny vtlačný výkon je 22 miliónov m3 za deň. Provizórne vtláčanie zemného plynu do tohto zásobníka sa začalo už v roku 1973.

Pribudnenový zásobník Podzemné zásobníky zemného plynu sa budujú z dôvodu potreby vykrytia sezónnych rozdielov v spotrebe plynu. V lete sa prebytky vtláčajú do zásobníkov, v zime sa odťažujú. Zásobníky slúžia tiež na vykrytie denných rozdielov, čím sa zaisťuje bezpečnosť prevádzky distribučnej siete. V prípade krátkodobých a dlhodobých výpadkov zabezpečujú spoľahlivosť zásobovania plynom. Ako podzemné zásobníky môžu slúžiť úplne alebo čiastočne vyťažené ropno-plynové ložiská, akviféry, soľné alebo horninové kaverny alebo nevyužívané banské diela. Nafta Gbely, dcérska spoločnosť Slovenského plynárenského priemyslu a nemeckého energetického koncernu E.ON Ruhrgas, v súčasnosti buduje podzemný zásobník zemného plynu Gajary-báden za cca 164 miliónov eur (4,96 miliardy korún). Podzemný zásobník plynu v okrese Malacky bude schopný uskladniť pol miliardy kubíkov s možných rozšírením na 550 miliónov. Výstavba zásobníka plynu pozostáva z troch etáp. Tá posledná by mala byť ukončená v roku 2011, prevádzka zásobníka by sa mala začať v roku 2013. „Ťažba a preprava zemného plynu diaľkovými plynovodmi je najefektívnejšia vtedy, keď je rovnomerná v lete aj zime. Preto je nutné a výhodné prebytky zemného plynu v letnom období uskladňovať v podzemných zásobníkoch a v zimnom období zabezpečovať zvýšenú spotrebu plynu jeho ťažbou z týchto zásobníkov,“ vysvetľuje Nafta v štúdii potrebu nového zásobníka. Prvú etapu výstavby už Nafta odštartovala. Vybudovala zberné plynové stredisko Gajary-báden a zabezpečila jeho pripojenie expedičným pripojením do potrubnej siete. V druhej etape, ktorú má firma v pláne na budúci rok, chce okrem iného vybudovať centrálny areál Gajary-báden s kompresorovou stanicou a zabezpečiť jeho pripojenie expedičným plynovodom na tranzitný plynovod. V tretej etape dobuduje centrálny areál na plnú kapacitu a postaví tri zberné strediská s príslušnými technologickými zariadeniami a ostatnými podpornými objektmi. Vďaka novému podzemnému zásobníku zemného plynu vznikne 21 nových pracovných miest.

TASR, SITA, Slovgas

© 2009 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

[15. 1. 2009 10:42:42]

http://archiv.mynoviny.sk/c/4262065/zas ... ensko.html