Stredoslováci a podtatranci eurofondy dostanú

[wazari]

Stredoslováci a podtatranci fondy dostanú

Vodárňam napokon český model eurofondy nezoberie
[24.6.2008, TREND / Peter Marčan]

http://www.etrend.sk/generate_page.php?page_id=137493

Vodárenským spoločnostiam už nehrozí strata eurofondov. Vyše roka trvajúca diskusia o tom, či majú byť Stredoslovenská a Podtatranská vodárenská spoločnosť odstrihnuté od bruselských peňazí, sa skončila. Dôvod neistoty mal byť vstup súkromnej spoločnosti, francúzskej Veolie, do ich dcérskych firiem prevádzkujúcich siete.

Mesiace zvažovanú alternatívu znamenajúcu vylúčenie oboch vodárenských spoločností z čerpania peňazí zo štrukturálnych fondov napokon slovenská vláda neprijala. Zamietnutie riešenia problému podľa českého vzoru sa pozdáva aj samosprávou kontrolovaným vodárom. Miliardové investície do vodovodov a kanalizácií, ktoré ich čakajú v najbližších štyroch až siedmich rokoch, tak môžu ísť aj z Bruselu. Prípadné obmedzenia sa budú týkať len nových projektov vodovodov a kanalizačných sietí.

Fondy potečú

Inšpirovať sa českým modelom odporučil Slovensku Brusel. Tomu sa, podobne ako v Českej republike, ani na Slovensku nepáčila dĺžka prenájmu infraštruktúry obecných vodárenských spoločností súkromníkom. Dĺžka kontraktov bola podľa euroúradníkov prílišná, čím sa podľa ich názoru obmedzovala súťaž. Obecné firmy, ktorých zmluvy o prenájme majú mať trvanie presahujúce horizont roku 2022, mali byť preto podľa predstáv bruselských úradníkov úplne vylúčené z čerpania štrukturálnych fondov.

S tým v prípade Stredoslovenskej (StVS) a Podtatranskej vodárenskej spoločnosti (PVS) ešte pred mesiacom počítala i jedna z alternatív navrhovaných rezortom životného prostredia. O možnosť financovať vodovody a kanalizácie zo štrukturálnych fondov by tak prišli regióny, kde v obciach s viac ako dvetisíc obyvateľmi žije takmer 900-tisíc ľudí. Zásadný problém v tom videlo najmä Združenie miest a obcí Slovenska. „Na základe rokovaní bol pripravený materiál bez alternatív s akceptovaním pripomienok zástupcov samosprávy," dodáva hovorca rezortu životného prostredia Peter Višváder.

Vodárenské spoločnosti, ktoré prevádzku sietí zveria súkromníkom, budú môcť napokon získať do 95 percent nákladov projektu zo štrukturálnych fondov. No vládou prijaté riešenie predsa len isté obmedzenia na získanie grantov v rozpočtovom období 2007 až 2013 prináša. Ak budú chcieť obcami kontrolované vodárne prenajať novú infraštruktúru postavenú z eurofondov na dlhšie ako desať rokov, bude musieť súkromný prevádzkovateľ na jej výstavbu prispieť. Koľko presne, bude závisieť i od dĺžky zmluvy. Ak podpíšu zmluvu o prevádzke so súkromníkom na dlhšie ako do roku 2022, o granty prídu úplne.

Český model

Obe dotknuté vodárenské spoločnosti rozhodnutie vlády, ktoré im umožní čerpať eurofondy napriek podpísaným zmluvám s Veoliou, vítajú. „Nemáme problém uzatvoriť nové zmluvy na prevádzku infraštruktúry postavenej z nových prostriedkov na toto programovacie obdobie," hovorí generálny riaditeľ PVS Vladimír Pastorek. Dôležitý je podľa neho fakt, že vláda napokon neprijala český model. V Podtatranskej totiž počítajú v najbližších rokoch s nevyhnutnými investíciami vo výške približne 10 miliárd korún.

V Českej republike firmy so zmluvami dlhšími ako do roku 2022 eurofondy nezískajú. Dotknutým, obcami kontrolovaným vodárňam v regiónoch s viac ako troma miliónmi obyvateľov hrozí, že prídu o možnosť prefinancovať časť z nevyhnutných investícií odhadovaných na 17 miliárd Kč. Česká vláda o obmedzení, nad ktorým uvažovalo i slovenské ministerstvo, rozhodla napriek tomu, že európska legislatíva túto oblasť špeciálne neupravuje. „Po oficiálnom usmernení Európskou komisiou budú v prípade potreby podmienky čerpania upravené," vysvetľuje pohľad environmentálneho rezortu P. Višváder.

Drahé záväzky

Po doriešení problému by čoskoro mali prísť prvé výzvy ministerstva na predkladanie projektov žiadajúcich o príspevok na výstavbu vodárenskej infraštruktúry. Schválené riešenie bude totiž v podmienkach získania grantov. „To, že neboli zatiaľ otvorené výzvy, značne skracuje termíny potrebné na splnenie záväzkov Slovenska," pripúšťa P. Višváder. Slovenské vodárenské spoločnosti musia najneskôr do konca roka 2010 vyriešiť odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd v mestách s viac ako 10-tisíc obyvateľmi. A do roku 2015 musia mať kanalizáciu aj obce s viac ako dvetisíc obyvateľmi. V opačnom prípade hrozia finančné sankcie zo strany Bruselu. Odhad investícií, ktoré si splnenie záväzku vyžiada, sa pohybuje na úrovni viac ako sto miliárd korún.

Väčšina vodárenských spoločností preto počíta práve s eurofondmi a príspevkom zo štátneho rozpočtu. StVS a PVS časť investícií pokryjú práve z prenájmu infraštruktúry súkromnému prevádzkovateľovi Veolii. Tento model tak môže po vyriešení hlavného problému inšpirovať ďalšie obcami kontrolované vodárenské spoločnosti.

Foto - Pavel Danko