Európska únia nechce dávať peniaze na paneláky

[Caesar]

http://www.hnonline.sk/1-10023660-22594 ... _detail-f0 ... na stránke je tabuľka "Podiel panelových bytov v niektorých štátoch v Európe (v%)"


Európska únia nechce dávať peniaze na paneláky

Slovensko ani Česko sa myšlienky podpory z eurofondov nevzdávajú. Pokúsia sa získať peniaze zo štrukturálnych fondov.

Vo vyspelých štátoch považujú panelový dom za sociálne bývanie. To je hlavný dôvod, prečo sa v eurofondoch na roky 2007 až 2013 neráta s príspevkami na ich obnovu. Európska únia iniciatívu nových členských štátov na zmenu odmieta. Slovensko ani Česko sa však myšlienky získať na obnovu panelákov zdroje z EÚ nevzdávajú.

Vo vyspelých štátoch považujú panelový dom za sociálne bývanie. To je hlavný dôvod, prečo sa v eurofondoch na roky 2007 až 2013 neráta s príspevkami na ich obnovu. Európska únia iniciatívu nových členských štátov na zmenu odmieta. Dotácie z verejných zdrojov do bývania sú možné jedine vtedy, ak ide o živelné pohromy, závažné poruchy na trhu alebo sociálne programy.

Slovensko ani Česko sa však myšlienky získať na obnovu panelákov zdroje z EÚ nevzdávajú. "Problém obnovy opäť otvoríme. Budeme hľadať možnosti na jej kofinancovanie cez štrukturálne fondy," tvrdí minister výstavby a regionálneho rozvoja László Gyurovsky. Podľa jeho českého kolegu Radka Martínka by sa zdroje mohli získať aj prostredníctvom projektov na znižovanie energetickej náročnosti a ochranu životného prostredia.

"Možnosti sú napríklad v revitalizácii celých sídlisk, prípadne pri oprave výťahov, teda z dôvodu bezpečnosti ľudí," spresňuje Anton Novotný zo sekcie stavebníctva na ministerstve výstavby. Dodáva, že od vlaňajška platia v EÚ sprísnené pravidlá na prevádzku výťahov. Musia mať napríklad vnútorné dvere. A to nemá ani jeden panelák na Slovensku. V Česku tiež nie. Pritom obnova panelových domov na Slovensku si podľa prepočtov vyžaduje okolo 400 miliárd korún a trvala by približne 36 rokov. V Česku ide podľa Martínka tiež o miliardy a dĺžku trvania 40 rokov.

Likvidácia si vyžaduje náhradu

Na obnovu a modernizáciu jedného bytu je potrebných 420- až 620-tisíc korún. Tento rozdiel vyplýva z použitých stavebných sústav v jednotlivých obdobiach výstavby. Z celkovej sumy pripadá na odstránenie systémovej poruchy jedného bytu okolo 20-tisíc korún. Ak sa bytový dom stane neužívateľný, treba rátať so sumou 170- až 270-tisíc korún na likvidáciu každého jedného bytu. Vyplýva to z výpočtov ústavu pozemného staviteľstva VÚPS-Nova. Obaja ministri sa však zhodli na tom, že ani jedna republika nemá k dispozícii náhradné byty.

Životnosť bytových domov, ktoré sa stavali tradičnou technológiou, je podľa riaditeľky ústavu Zuzany Sternovej približne sto rokov. Pre panelové domy je to o dvadsať rokov menej. Aby sa byty v panelových domoch mohli naozaj používať po celé obdobie životnosti, je nutná výmena opotrebovaných konštrukcií, technických zariadení a pravidelná údržba.

Klasické murované domy môžu úplne zostarnúť už po 80 rokoch, panelové dokonca po 65. Na druhej strane dvoma až tromi cyklami obnovy sa životnosť domov výrazne predĺži. Pri murovaných domoch na 130, pri panelových na 100 rokov.

Komplexnú obnovu po vyše 30-ročnom užívaní si dnes vyžaduje okolo 166-tisíc panelových bytov. Ďalších 172-tisíc panelových bytov, ktoré postavili po roku 1983, už vykazuje systémové poruchy.

Rozdiel vo vlastníckej štruktúre

Kým na Slovensku prešiel prakticky celý obecný bytový fond do vlastníctva súkromných osôb, v Českej republike zostali paneláky v majetku obcí a bytových družstiev. Približne 700-tisíc nájomných bytov podlieha regulovanému nájomnému, celkovo však nájomný sektor v ČR vlastní takmer milión bytov. "Panelové byty, to nie je len technická otázka," vysvetľuje Martínek. Dôležitá je podľa neho tiež sociálna štruktúra, pretože ľudia s lepšími finančnými možnosťami sa budú sťahovať inde a zo sídlisk vzniknú getá.

Paneláky sú po celej Európe a ich obnova by si vyžiadala okolo 350 miliárd eur. Odborníci z EÚ tvrdia, že vznikali v porovnateľnom čase a vykazujú rovnaké znaky. Odhliadnuc od technických problémov sú neútulné a majú slabú infraštruktúru bez ohľadu na to, či ide o strednú, východnú alebo západnú Európu. Najviac sa k iniciatíve nových členských štátov prikláňajú Francúzi, no tiež len v rámci sociálnej oblasti. Aj tam sa urýchlene budovali sídliská po skončení vojny v Alžírsku - Francúzsko totiž potrebovalo zabezpečiť bývanie pre veľký počet imigrantov. V roku 1973 však túto výstavbu zastavili a paneláky označili za sociálne bývanie.


HN.HNONLINE.SK, Daniela Zverková, 18. 7. 2005