Regionálne rozdiely a infraštruktúra vyššieho rádu

[Honda]

No aspon vidim ako to vidi nie velmi zainteresovany clovek z Bratislavy.

Keďže nemáš žiadne protiargumenty tak mne sa len potvrdilo aký prehlad a pohľad majú východniari.

[wazari]

Sa pozrime kolko penazi tecie do ZA a kolko do Presova napriklad...

No konkretne do PRESOVA nejde NIC. Z penazi europskej unie poskytnutych na budovanie infrastruktury v rokoch 2007-2013 sa do presovskeho kraja(najvacsieho na Slovensku) neinvestuje ani koruna.

2007-2013

to je vcelku mozne, Presov ako mesto nelezi na hlavnych zeleznicnych koridoroch, a ak sa zacne budovat od KE, tak to asi velmi nezasiahne (nestihne) Presovsky kraj

bude sa ale budovat D1, tazko povedat, ci z EU penazi alebo nie, ale bude sa stavat - a ked sa bude stavat, z hladiska vysledku je jedno, z akych penazi

[i15]

No aspon vidim ako to vidi nie velmi zainteresovany clovek z Bratislavy.

a co by si takto chcel? Do presovskeho kraja ide vcelku dost penazi, napriklad v porovnani s kosickym... kde sa nestavia zhola nic. Ale beriem to sportovo, useky v Zilinskom kraji su daleko dolezitejsie a proste si treba stanovit priority.

[mikeBoss]

Dajme tomu ze do toho Presova idu peniaze na zeleznicu, ale stale to je nic oproti Ziline. A Nitra nema ako jediny kraj ani 1 km dialnice na svojom uzemy!

[wazari]

A Nitra nema ako jediny kraj ani 1 km dialnice na svojom uzemy!

mam taky dojem, ze ani BB nie

[Honda]

No aspon vidim ako to vidi nie velmi zainteresovany clovek z Bratislavy.

a co by si takto chcel? Do presovskeho kraja ide vcelku dost penazi, napriklad v porovnani s kosickym... kde sa nestavia zhola nic. Ale beriem to sportovo, useky v Zilinskom kraji su daleko dolezitejsie a proste si treba stanovit priority.

Ale veď v KE sa stavia R4, už III. etapa. A štát samotnému mestu pomohol splácať dlhy, ktoré vám tam narobil jeden nemenovaný bývalý prezident. Ale ináč máš pravdu, že sa nestavia nič iné.

[Honda]

A Nitra nema ako jediny kraj ani 1 km dialnice na svojom uzemy!

mam taky dojem, ze ani BB nie

Nitra ani Banská Bystrica nemajú ani 1 km dialnice. To je pravda. A ja si ani neviem predstaviť, že by to malo byť ináč, kedže to ani na dialničnej mape ináč nevyzerá.

Ale Nitra už má rýchlostnú cestu R1, na plný profil. A rýchlostná cesta je súčasť dialničnej siete. Keby išlo len o toto tak ja by som vcelku bral samé rýchlostné cesty pri Blave.

[Honda]

Dajme tomu ze do toho Presova idu peniaze na zeleznicu, ale stale to je nic oproti Ziline.

Máš pravdu. A čo navrhuješ

[mikeBoss]

Rychlostnu cestu mame to ano ale konci v meste pod Zoborom nedokoncena tak tam vznikaju zapchy na kruhovom objazde. Radsej by som bol keby je smerom na Zlate Moravce.

Co navrhujem v suvislosti s financovanim miest? no napriklad ked Zilina dostane 50 milionov ci kolko na letisko tak maju dostat aj ine mesta a podobne. Vieme ze Nitra ziada uz dlho obchvat a natahuje sa to uz par rokov a stavat sa ma az o 2 roky, ale Bystrica dostane obchvat uz nabuduci rok a pritom mala az po Nitre... proste ide o to kto si ako vybavi a ako kto zalobuje.

[johhan]

Rychlostnu cestu mame to ano ale konci v meste pod Zoborom nedokoncena tak tam vznikaju zapchy na kruhovom objazde. Radsej by som bol keby je smerom na Zlate Moravce.

Co navrhujem v suvislosti s financovanim miest? no napriklad ked Zilina dostane 50 milionov ci kolko na letisko tak maju dostat aj ine mesta a podobne. Vieme ze Nitra ziada uz dlho obchvat a natahuje sa to uz par rokov a stavat sa ma az o 2 roky, ale Bystrica dostane obchvat uz nabuduci rok a pritom mala az po Nitre... proste ide o to kto si ako vybavi a ako kto zalobuje.

Do konca roka 2010 bude R1 kompletná až do BB pričom D1 ledva dojde len po ZA - také sú fakty. Do konca roka 2015 by D1 mala byť nakomplet v plnom profile v KE - to už bude východná R2 už z 3/4 hotová.

Na letiská dostávajú peniaze len štátny vlastníci - teda VUC a ministrstvo a fondy - armáda dostáva neúmerne viac peňazí na letisko Sliač. Nitra letisko nikdy mať nebude pretože sa to neoplatí kvoli blízkosti BB a BA. Rozmiestnenie letísk na SVK je maximálne vhodné ( BA, BB, KE, ZA )

[Honda]

Do konca roka 2010 bude R1 kompletná až do BB pričom D1 ledva dojde len po ZA - také sú fakty. Do konca roka 2015 by D1 mala byť nakomplet v plnom profile v KE - to už bude východná R2 už z 3/4 hotová.

Na letiská dostávajú peniaze len štátny vlastníci - teda VUC a ministrstvo a fondy - armáda dostáva neúmerne viac peňazí na letisko Sliač. Nitra letisko nikdy mať nebude pretože sa to neoplatí kvoli blízkosti BB a BA. Rozmiestnenie letísk na SVK je maximálne vhodné ( BA, BB, KE, ZA )

A letiská sú ešte aj v Piešťanoch a v Poprade.

Rychlostnu cestu mame to ano ale konci v meste pod Zoborom nedokoncena tak tam vznikaju zapchy na kruhovom objazde. Radsej by som bol keby je smerom na Zlate Moravce.

Keby ste mali NR-ZM tak by ste mali aj ten NR-smer Trnava a zase by ste pýtali dostavania na Trnavu. Keby dnes nebola R1 na Trnavu tak k vám nejde Sony.

Najprv je rozvoj. A to je napojenie na D1 a na Blavu a už aj na Trnavu a Žilinu. Až po rozvoji prichádza väčšie dopravné zaťaženie. A to by sa malo riešiť tiež, ale to sa dnes nerieši ani zďaleka všade tam, kde by to bolo potrebné. A nie je Nitra na tom samotná.

[mikeBoss]

Zaprdena Trnava uz nema dostatok kvalifikovanej pracovnej sily a aj tak sa tam do Voderadov trepu subdodavatelia Samsungu. Keby radsej isli tam kde je vysoka nezamestnanost...

Letiska mozu byt ale v rozvojovom plane Nitry sa pise o rozvoji letiska a tak je spravodlive aby aj Nitra dostala investicie. Letisko pri Ziline nikdy nebude velke letisko takze to neporovnavajme s BA alebo Kosicami. Nehorovim ze z Nitry ma byt velke letisko ale treba ho rozvyjat na ine potreby nez komercne lety.

A ked hovorime o dopravnom zatazeni tak si pozri kolko aut prejde cez tu uzasnu Zilinu a kolko cez centrum Nitry kedze nemame obchvat.

[Honda]

Zaprdena Trnava uz nema dostatok kvalifikovanej pracovnej sily a aj tak sa tam do Voderadov trepu subdodavatelia Samsungu. Keby radsej isli tam kde je vysoka nezamestnanost...

Letiska mozu byt ale v rozvojovom plane Nitry sa pise o rozvoji letiska a tak je spravodlive aby aj Nitra dostala investicie. Letisko pri Ziline nikdy nebude velke letisko takze to neporovnavajme s BA alebo Kosicami. Nehorovim ze z Nitry ma byt velke letisko ale treba ho rozvyjat na ine potreby nez komercne lety.

A ked hovorime o dopravnom zatazeni tak si pozri kolko aut prejde cez tu uzasnu Zilinu a kolko cez centrum Nitry kedze nemame obchvat.

Zaprdená Trnava .. hm pekne sa vyjadruješ k Slovákom .. čím sú Trnavčania horší jako Nitrania ?

Ale ked si taký nespokojný, zvolaj revolúciu. Lebo nič iné sa ani na teba napísať nedá.

[Honda]

Nitra by si zaslúžila dostavanie R1 južným smerom, čo vyrieši aj južný ťah. Na severe zostane dostavať tunel - najkratšia spojnica na trase TT-BB.

Nie je tam letisko, ktoré by si zaslúžilo pozornosť štátu, kým tam nesmeruje fakt veľký investor, čo tam chce preinvestovať min. 1 mld. eúr. Nemusí sa to Nitranom páčiť ale takto to je. mikeBoss píše, že Žilina dostala .. dostala, ale tu investovala aj samospráva ako mesto ZA a ZA VÚC, ktorý vobec pristúpil dobre aj k cestám II. a III. triedy, lebo do nich vrazil 880 mil. Sk na opravy. Koľko dal NR VÚC ?

Že tam neni na úrovni železničná alebo autobusová stanica tak to je pravda. Bol som tam takže viem, že úroveň je otrasná. Toto ale treba smerovať na mesto Nitra (autobusová stanica) a na železnice, ale zase treba jasne povedať, že NR neleží na žiadnom železničnom koridori, lebo investície prebiehajú v Leopoldove, takže štát nezabúda na regióny.

Nepoznám dosť dobre situáciu v meste, ale viem, že sa vymenili svetelné križovatky a ináč je v Nitre dosť drahé cestovanie MHD (vlastná skpúsenosť 14 Sk, teraz neviem koľko aj keď zas tu jazdili aj autobusy Mercedes).

Ale písať tu štýlom, že vláda dáva len Žiline na letisko a Žiline na cesty a že aj Banská Bystrica bude mať skorej obchvat a podobne tak to neni diskusia na úrovni .. ZA VÚC dal na cesty II. a III. triedy 880 mil. Sk cez PPP, lebo na to mal on sám. Ale spravili tak aj PO+KE VÚC a BA VÚC. Takže to neni o peniazoch ale o prioritách samosprávy.

Nitra má súvislé napojenie na D1 a na BA. Investorov tu ale stále veľa nie je. Prečo ? Lebo je tu neschopná samospráva. Tak jako aj inde.

V Nitre sa pripravuje na výstavbu južný obchvat rýchlostnej cesty R1. Stavať sa hneď nedá, lebo neni presná trasa, nie sú vykúpené pozemky, asi sa budú mueisť búrať domy a už záleží len od mesta a ľudí jako k tomuto pristúpia. Vláda tu stavať chce.

Trnava niečo bola a niečo už je. Dneska to je mesto so silným potenciálom a nikdo už ju nepriradí historicky naspäť k NR župe. Možu si to Nitrania želať, ale nestane sa to. Ešte tak skor budú MA+Pezinok a Senec pri TT VÚC. Že nie je pracovná kvalifikovaná sila Slováci sa nechcú sťahovať za prácou .. tak sa musia do práce voziť. BA VW si vozí ľudí každý deň desiatkami autobusov až z ďalekých miest: Skalica, Nové Mesto Nad Váhom, to isté robí Slovnaft, to isté robí aj PSA alebo KIA. menšie fabriky jako SONY si prenajímajú celé ubytovne alebo si ich kúpia a potom za lacno dávajú a autobusou nemajú veľa. Kdo toto nechápe, tak to je škoda písať.

Ale toto ja vidím stále: "vláda, daj nám .. " A možete ma kludne považovať za "blbého Blaváka", ibaže takto jako to píšem, tak to je.

[Dialniciar]

Blava nemusí byť samostatný kraj ale mali by sa konečne začať opravovať aj cesty hlavne v meste Bratislava. Neviem prečo by Blava mala stále dotovať opravy ciest v celom VÚC A rovnako nie je Blava finančne zodpovedná ani za potrebný obchvat Pezinka a širšiu cestu Pezinok - Senec.

Je to BA ktorá potrebuje 700 miliónov Sk na opravy ciest. A zatial Blava dotuje dopravu železníc, autobusov aj opravy ciest mimo Blavy. Može to tak byť ale najprv nech sa už konečne investuje aj tu .. ináč budú rozne antikrajové nálady.

Blava by mohl začať šetriť sama od seba .. podla mňa je tu zbytočne vela mestských častí a zbytočne vela mestských poslancov.

Ja by som nevidel v tomto problém (Bajan asi ano):

Dať 1 rok všetky peniaze, aj z kraja pozbierané na opravy ciest v Bratislave, to je okolo 500 mil. SKK. A potom už napríklad len 250 mil. SKK a potom jeden rok len nutné minimum a všetko zase mimo kraja. Lebo toto plátanie po celom kraji, vrátane BA nie je na nič a musia sa robiť aj takéto razantné opatrenia, inak dôjde BA do takého stavu ako je dnes BB vs. ZV. Cesty v BA kraji potrebujú byť štatútom ciest I. triedy a treba do nich investovať na obchvaty a rozšírenie.

[Andrej]

Ja sa aj dost cudujem, ze opravy ciest II. a III. triedy v BA kraji sa robia prevazne mimo BA. Pritom su ovela viac pouzivane a v podstatne horsom stave, ako tych par ciest, ktore sa opravuju.
Dufam, ze ked sa tuto zimu nevycerpaju financie urcene na zimnu udrzbu, ze sa pouziju na opravu ciest. Dufam konecne v lepsi stav, kedze po tejto zime nie su cesty ani zdaleka tak znicene ako po tej minulej

[Dialniciar]

Ja sa aj dost cudujem, ze opravy ciest II. a III. triedy v BA kraji sa robia prevazne mimo BA. Pritom su ovela viac pouzivane a v podstatne horsom stave, ako tych par ciest, ktore sa opravuju.
Dufam, ze ked sa tuto zimu nevycerpaju financie urcene na zimnu udrzbu, ze sa pouziju na opravu ciest. Dufam konecne v lepsi stav, kedze po tejto zime nie su cesty ani zdaleka tak znicene ako po tej minulej

Je to plán, ale ako to reálne skončí je ťažko povedať, pretože Andrej treba si uvedomiť jednu vec: minulá zima bola extrémna, táto to dofinancovala a naviac: zima sa tento rok ešte neskončila. V decembri môže napadnúť sneh v ďalšej zime a rozpočet je na celý rok, takže tie opravy nebudú v oveľa väčšom rozsahu. Možno 100 mil. SKK, viac sa neušetrilo, pretože ono sa ušetrilo hlavne v tom, že zostal posypový materiál, nafta. A niektoré stroje nebudú potrebovať GO. Ide skôr o to, ako sa to prejaví v rozpočte na rok 2008. Že by sa vyčlenila menšia suma na posypový materiál a tieto milióny sa investovali do opráv ciest v r. 2008. So zimou a rozpočtom treba narábať opatrne.

Celkovo sa zatiaľ na celom Slovensku mohla ušetriť cca. 1 mld. SKK vo finančnom vyjadrení. Ďalšia 0,5 mld. SKK v nepoužitom materiáli. Bratislava denne šetrila 1 mil. SKK. Oproti minulej zime 1,5 mil. SKK. Takže tých 100 mil. SKK ušetrila, pretože ono aj nejaký sneh 2x napadol.

Ja osobne by som z ušetrených financií tento rok investoval do nových sypačov a traktorov. To je ideálne, pretože sú to zostaté peniaze, nie je potrebný úver a už ďalšiu zimu by bola nižšia spotreba nafty atď., lebo 100-150 mil. SKK aj s celým BA krajom nie je extrémna suma, ale pre tie stroje ano.

[Dialniciar]

V Bratislavskom kraji sa nebudú rušiť železničné trate

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=6264

Toto bolo správne rozhodnutie kraja, aj keď počujem názory, že zase to ide na úkor BA.

[Dialniciar]

BA VÚC by mal v tomto roku spracovať komplexný materiál k tomu, ktoré cesty II. a III. triedy potrebujú opravy a v akom rozsahu a ešte by mal získať aj komplexné údaje o týchto cestách zo strany štátu. Taktiež by sa mal stanoviť postup prerozdeľovania financií na investície mimo mesta BA a v meste BA. Okrem toho prebehne niekoľko jednaní k tomu, že síce sú niektoré cesty v správe VÚC, ale sú na niektorých intenzity, ktoré nie sú ani na mnohých cestách I. triedy a teda štát by si mal tieto cesty prevziať pod svoju správu alebo by sa mal spolupodieľať na ich opravách, respektíve úpravách ako je rozšírenie ciest či výstavba nových cestných obchvatov a to predovšetkým po stránke finančnej.

[fh]

Sporny je ten stred SR lebo Zilina ma navrch nad BB ale zasa poloha neni moc dobra vramci celeho stredneho Slovenska.

Ak myslíš stredné Slovensko ako bývalý stredoslovenský kraj, to bola len boľševická obluda, ktorú mala v pachte BB a doteraz na to nezabudla. V rámci toho tzv. stredného Slovenska boli obe Dubnice, ktoré nikdy nemali žiadnu väzbu na toto tzv. stredné Slovensko.
Žilina je zase severné Slovensko.

K téme. V oblasti TN, Nová Dubnica , Dubnica nad Váhom, Ilava, vzniká reálne súvislý urbanizovaný pás, kde sa striedajú obytné zóny, priemysel a logistické centrá. Tie vzdialenosti medzi jednotlivými sídlami sú rádovo rovnaké, ako prechádzať podobné oblasti v BA.Bez veľkohubých rečí sa tam formuje súmestie o akom môžu v BB len snívať. Má na to vplyv samozrejme aj D1, ale aj dobré geografické podmienky. Že to v BB nejde, lebo nemajú diaľnicu? Ale ide, veď napr. vo ZV sa veselo investuje a stavajú nové priemyslné parky. Takže aj tam sú peniažky a budú z nich aj dane, po ktorých tak lační BB.

[Jurislav]

Velmi pekne si to napisal, fh.

[fh]

Velmi pekne si to napisal, fh.

Dík

[Dialniciar]

Dopravná infraštruktúra a regionálna dostupnosť

Dopravná infraštruktúra

Vysoký polohový potenciál kraja spolu s vybudovanou dopravnou infraštruktúrou zabezpečujú dostupnosť Bratislavského kraja všetkými druhmi dopravy. V rámci širších medzinárodných vzťahov má kraj veľmi dobrú dostupnosť transeurópskymi dopravnými koridormi:
Dopravnú kostru Bratislavského kraja tvoria cesty I. a II. triedy, železničné medzinárodné a regionálne trasy, trasa vodnej dopravy a letecká doprava. Súčasťou sú dopravné zariadenia, ktoré dotvárajú systém základnej dopravnej obsluhy.

Bratislavský kraj je s okolitými krajinami „prepojený“ najmä diaľničnými a železničnými trasami. Diaľnica D2 a medzinárodné železničné trate č.110, 130, 132 spájajú kraj s Českou republikou a Maďarskom. Diaľnice D2, D4 a medzinárodné železničné trate č.120, 132, 111 vytvárajú spojenie s Rakúskom, a smerom na východ na Žilinu s Poľskom a Ukrajinou. Zapojenie regiónu do celoeurópskej siete zabezpečuje i letecká doprava (Letisko M.R. Štefánika).

Cestná infraštruktúra

Cestnú infraštruktúru tvoria úseky diaľnic D1 a D2, cesty I., II. a III. triedy a miestne komunikácie vrátane mostných objektov. Diaľnice a cesty I. a II. triedy spájajú kraj s ostatným územím Slovenska a so susednými štátmi. Medzi hlavné cestné trasy patria: diaľnica D1, D2, diaľnica D4 zo smeru Rakúsko - Bratislava, cesta I/61, I/62, I/63, cesta II/502 a cesta II/503 (Stratégia rozvoja BSK 2003).

Cestné ťahy majú vzhľadom na Bratislavu radiálny charakter, s výnimkou cesty II. triedy zo Šamorína cez Pezinok smerom do Malaciek, ktorý tvorí vonkajší regionálny okruh. Dopravné zaťaženie týchto ciest na profiloch narastá úmerne ich blízkosti k hlavnému mestu, pričom na jeho území po splynutí s vnútromestskou dopravou sú hodnoty zaťaženia prejazdných úsekov ciest II. triedy často krát vyššie, ako vlastná priepustnosť. Na základe výsledkov sčítaní dopravy v predchádzajúcom období možno konštatovať, že úseky ciest II. triedy na území Bratislavy sú zaťažené 5 -10 násobne viac v porovnaní s priemerným zaťažením extravilánových úsekov tých istých ciest. Sprievodným javom tejto skutočnosti je zvýšená miera negatívnych vplyvov dopravy na okolité životné prostredie.

Ďalším špecifickým znakom prejazdných úsekov ciest II. triedy na území Bratislavy je vysoká hustota ich križovatiek s cestami I. a III. triedy a s miestnymi komunikáciami. Toto špecifikum poukazuje na základný problém týchto ciest, ktorým je obmedzená priepustnosť v ich uzlových bodoch. V praxi sa tento problém prejavuje tvorbou kongescií, znižovaním plynulosti dopravy, zvýšenou produkciou exhalátov a hluku z dopravy, vyššou mierou dopravnej nehodovosti a taktiež vyšším stupňom opotrebenia konštrukcie vozovky. Závažnosť tohto spoločného problému je v podmienkach cestnej premávky natoľko vysoká, že prevyšuje i existujúce nedostatky technického stavu predmetných komunikácií a súvisiacich inžinierskych objektov. Pre úplnosť treba dodať, že obdobná situácia je i na prejazdných úsekoch ciest III. triedy na území Bratislavy.

Železničná, letecká a vodná doprava

Územím kraja prechádzajú medzinárodné železničné trate č. 110, 111, 120, 130, 131 a 132, ktoré spájajú kraj s Českou republikou, Maďarskom, Rakúskom a v smere na Žilinu s Poľskom a Ukrajinou. V okrese Malacky je trať lokálneho významu (Zohor - Záhorská Ves, Zohor - Plavecký Mikuláš - Jablonica). V súčasnosti dĺžka železničných tratí dosahuje 196 km, z toho 79 pripadá na bratislavský železničný uzol. Železnice prepravujú približne 25% prepravených osôb z prímestských obcí a zo spádového územia Bratislavy.

Bratislavský kraj je zapojený do celoeurópskej siete aj leteckou dopravou z medzinárodného letiska M. R. Štefánika a vodnou dopravou po medzinárodnej vodnej ceste na rieke Dunaj. Vodná doprava je prevádzkovaná po medzinárodnej vodnej trase Dunaj zo Severného po Čierne more. Na území Bratislavy sa využíva verejný prekládkový prístav pre nákladnú dopravu a osobný prístav pre rekreačné účely.

Hromadná osobná doprava

V období posledných desiatich rokov je pre verejnú osobnú dopravu charakteristické postupné znižovanie prepravného výkonu. Za obdobie rokov 2000 až 2004 sa výkon verejnej osobnej dopravy znížil takmer o 9 %. Takýto vývoj je v SR v značnej miere podmienený zvyšovaním životnej úrovne obyvateľstva a nedostatočnou podporou verejnej dopravy, čo sa prejavuje nárastom individuálneho motorizmu, ktorý v tomto období zaznamenal absolútny nárast o 5,9 % a jeho podiel tvorí v roku 2004 úroveň 68,4 %, hoci ešte v roku 2000 bol podiel individuálneho motorizmu na úrovni 64,4 %. Tento trend je prejavom aj toho, že v posledných rokoch sa na Slovensku nepodarilo vytvoriť priaznivé podmienky pre integráciu verejnej osobnej dopravy, ktorá by zahŕňala železničnú osobnú dopravu, prímestskú autobusovú dopravu a mestskú hromadnú dopravu.

Kvalita a úroveň poskytovaných služieb v osobnej hromadnej doprave je na území Bratislavského kraja a obzvlášť na území Bratislavy, v dôsledku zastaraného vozového parku a nedostatku investícií na obnovu a údržbu komunikácií dlhodobo na veľmi nízkej úrovni a nezodpovedá požiadavkám a potrebám verejnosti z hľadiska kultúry cestovania a hlavne bezpečnosti.

V mestskej hromadnej doprave sa na území Hl. m. SR Bratislavy v roku 2005 rozhodujúci podiel na výkonoch mala autobusová doprava s podielom 57,0 % z celkového počtu prepravených osôb a 60,8 % z najazdených km. Na druhom mieste je električková doprava a posledná je trolejbusová doprava v počte prepravených osôb i najazdených kilometrov. Mestská hromadná doprava v Bratislave je zabezpečovaná električkami s prevádzkovou dĺžkou tratí 36,747 km, trolejbusmi s prevádzkovou dĺžkou tratí 38,990 km autobusmi s prevádzkovou dĺžkou trás na komunikačnej sieti 385,5 km.

Od roku 1994 je verejná mestská hromadná doprava v Bratislave predmetom činnosti akciovej spoločnosti Dopravný podnik Bratislava, a.s., ktorý bol najskôr transformovaný zo štátneho podniku na mestský podnik a následne na akciovú spoločnosť. Jediným zakladateľom a akcionárom DPB, a.s. je Hlavné mesto SR Bratislava. Mesto je zároveň objednávateľom dopravných výkonov MHD vo verejnom záujme a DPB, a.s. realizuje dopravné výkony na základe každoročne podpisovanej zmluvy obsahujúcej konkrétny projekt organizácie MHD v Bratislave na príslušný hospodársky rok.

Pre možnosť zakúpenia potrebných cestovných dokladov na prepravu MHD v Bratislave je k dispozícii 11 predajných miest dopravcu s plným sortimentom cestovných dokladov a sieť zmluvných predajcov na predaj časových prestupných, kombinovaných a turistických lístkov v základnej aj zľavnenej cene.

Dostupnosť systému MHD pre cestujúcich je zabezpečená prostredníctvom 1168 zastávok dennej dopravy, z toho 153 električkových, 112 trolejbusových, 83 spoločných autobusových a trolejbusových a 820 autobusových. Pokrytie územia mesta a najsilnejšieho smerovania prepravných prúdov zabezpečuje 13 električkových, 11 trolejbusových a 62 autobusových liniek. Z ročnej hodnoty realizovaných dopravných výkonov cca 43 mil. vozidlových kilometrov sa cca 20 % realizuje cez víkendy a sviatky a zostavujúcich 80 % počas pracovných dní.

Osobitný význam v záujme zlepšenia dopravnej obslužnosti územia, zvýšenia mobility obyvateľov a efektívnejšieho využívania existujúcich druhov dopráv má budovanie Integrovaného dopravného systému Bratislavského samosprávneho kraja (ďalej „IDS BSK“) osobnej hromadnej dopravy, ktorý zharmonizuje prevádzku mestskej hromadnej dopravy, prímestskej a regionálnej cestnej a železničnej dopravy a zlepšenie dopravnej obslužnosti územia v záujme zvýšenia mobility obyvateľov a efektívnejšieho využívania existujúcich druhov dopráv. IDS BSK pripravuje Bratislavský samosprávny kraj spoločne s Hlavným mestom SR Bratislavou v súlade s uzneseniami vlády SR, zaoberajúcimi sa systémovým riešením financovania výkonov vo verejnom záujme v dôsledku presunu výkonu štátnej správy na samosprávu v oblasti autobusovej a železničnej verejnej osobnej dopravy.

Na prípravu projektu IDS BSK bola v júli 2005 vytvorená obchodná organizácia Bratislavská integrovaná doprava, s.r.o. so 65 %-nou majetkovou účasťou BSK a 35% - nou majetkovou účasťou Hlavného mesta SR Bratislavy. Spoločnosť pripravuje všetky nevyhnutné kroky na realizáciu projektu v uvedenom termíne na základe spolupráce a konzultácie s rozhodujúcimi dopravcami v regióne Dopravným podnikom Bratislava, a. s., Slovenskou autobusovou dopravou Bratislava, a.s. i Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s.

Bratislavská integrovaná doprava, s.r.o. má v súčasnom období spracovaný základný Koncepčný materiál realizácie Integrovaného dopravného systému. Schválenie materiálu v zastupiteľstvách Bratislavského samosprávneho kraja a Hl. mesta SR Bratislavy sa očakáva v apríli 2007. Začiatok I. etapy IDS BSK je plánovaný od 1. januára 2008.

Zhrnutie:

- Vysoký polohový potenciál a dostupnosť regiónu všetkými druhmi dopráv
- Multimodálny dopravný systém
- Nadpriemerne zaťaženie prejazdných úsekov ciest II. triedy a obmedzená priepustnosť v uzlových bodoch na území mesta Bratislavy
- Rastúci negatívny vplyv osobnej dopravy na životné prostredie
- Nedobudovaný Integrovaný dopravný systém Bratislavského samosprávneho kraja

Zdroj: MVRR, http://www.build.gov.sk/mvrrsr/source/d ... 002897.doc

[fh]

Investori v Tornali majú núdzu o ľudí

http://www.tvojepeniaze.sk/investori-v- ... ariera_p01

Nejsou lidi lebo chýba diaľnica?

[Dialniciar]

Investori v Tornali majú núdzu o ľudí

http://www.tvojepeniaze.sk/investori-v- ... ariera_p01

Nejsou lidi lebo chýba diaľnica?

No to je sila. Lenivci. A nič by som im nedal zo štátneho (spoločného, aj môjho). A ešte v tej diskusii sa píše, že dávajú len minimálnu mzdu: ja neviem, ale 6.900 Sk je lepšie, ako byť na úrade a platiť za mňa len min. odvod zdrav. poisťovni. Nerátam polročnú pomoc sociálnych dávok, na ktorú majú tí ľudia nárok, lebo si niečo platili. A potom ten plat vždy stúpne. Na začiatku je to vždy ťažké: všetky nové pracovné postupy, viac to dá zabrať, nový kolektív, nízka mzda. To je tak všade.