Dopravná infraštruktúra a regionálna dostupnosť
Dopravná infraštruktúra
Vysoký polohový potenciál kraja spolu s vybudovanou dopravnou infraštruktúrou zabezpečujú dostupnosť Bratislavského kraja všetkými druhmi dopravy. V rámci širších medzinárodných vzťahov má kraj veľmi dobrú dostupnosť transeurópskymi dopravnými koridormi:
Dopravnú kostru Bratislavského kraja tvoria cesty I. a II. triedy, železničné medzinárodné a regionálne trasy, trasa vodnej dopravy a letecká doprava. Súčasťou sú dopravné zariadenia, ktoré dotvárajú systém základnej dopravnej obsluhy.
Bratislavský kraj je s okolitými krajinami „prepojený“ najmä diaľničnými a železničnými trasami. Diaľnica D2 a medzinárodné železničné trate č.110, 130, 132 spájajú kraj s Českou republikou a Maďarskom. Diaľnice D2, D4 a medzinárodné železničné trate č.120, 132, 111 vytvárajú spojenie s Rakúskom, a smerom na východ na Žilinu s Poľskom a Ukrajinou. Zapojenie regiónu do celoeurópskej siete zabezpečuje i letecká doprava (Letisko M.R. Štefánika).
Cestná infraštruktúra
Cestnú infraštruktúru tvoria úseky diaľnic D1 a D2, cesty I., II. a III. triedy a miestne komunikácie vrátane mostných objektov. Diaľnice a cesty I. a II. triedy spájajú kraj s ostatným územím Slovenska a so susednými štátmi. Medzi hlavné cestné trasy patria: diaľnica D1, D2, diaľnica D4 zo smeru Rakúsko - Bratislava, cesta I/61, I/62, I/63, cesta II/502 a cesta II/503 (Stratégia rozvoja BSK 2003).
Cestné ťahy majú vzhľadom na Bratislavu radiálny charakter, s výnimkou cesty II. triedy zo Šamorína cez Pezinok smerom do Malaciek, ktorý tvorí vonkajší regionálny okruh. Dopravné zaťaženie týchto ciest na profiloch narastá úmerne ich blízkosti k hlavnému mestu, pričom na jeho území po splynutí s vnútromestskou dopravou sú hodnoty zaťaženia prejazdných úsekov ciest II. triedy často krát vyššie, ako vlastná priepustnosť. Na základe výsledkov sčítaní dopravy v predchádzajúcom období možno konštatovať, že úseky ciest II. triedy na území Bratislavy sú zaťažené 5 -10 násobne viac v porovnaní s priemerným zaťažením extravilánových úsekov tých istých ciest. Sprievodným javom tejto skutočnosti je zvýšená miera negatívnych vplyvov dopravy na okolité životné prostredie.
Ďalším špecifickým znakom prejazdných úsekov ciest II. triedy na území Bratislavy je vysoká hustota ich križovatiek s cestami I. a III. triedy a s miestnymi komunikáciami. Toto špecifikum poukazuje na základný problém týchto ciest, ktorým je obmedzená priepustnosť v ich uzlových bodoch. V praxi sa tento problém prejavuje tvorbou kongescií, znižovaním plynulosti dopravy, zvýšenou produkciou exhalátov a hluku z dopravy, vyššou mierou dopravnej nehodovosti a taktiež vyšším stupňom opotrebenia konštrukcie vozovky. Závažnosť tohto spoločného problému je v podmienkach cestnej premávky natoľko vysoká, že prevyšuje i existujúce nedostatky technického stavu predmetných komunikácií a súvisiacich inžinierskych objektov. Pre úplnosť treba dodať, že obdobná situácia je i na prejazdných úsekoch ciest III. triedy na území Bratislavy.
Železničná, letecká a vodná doprava
Územím kraja prechádzajú medzinárodné železničné trate č. 110, 111, 120, 130, 131 a 132, ktoré spájajú kraj s Českou republikou, Maďarskom, Rakúskom a v smere na Žilinu s Poľskom a Ukrajinou. V okrese Malacky je trať lokálneho významu (Zohor - Záhorská Ves, Zohor - Plavecký Mikuláš - Jablonica). V súčasnosti dĺžka železničných tratí dosahuje 196 km, z toho 79 pripadá na bratislavský železničný uzol. Železnice prepravujú približne 25% prepravených osôb z prímestských obcí a zo spádového územia Bratislavy.
Bratislavský kraj je zapojený do celoeurópskej siete aj leteckou dopravou z medzinárodného letiska M. R. Štefánika a vodnou dopravou po medzinárodnej vodnej ceste na rieke Dunaj. Vodná doprava je prevádzkovaná po medzinárodnej vodnej trase Dunaj zo Severného po Čierne more. Na území Bratislavy sa využíva verejný prekládkový prístav pre nákladnú dopravu a osobný prístav pre rekreačné účely.
Hromadná osobná doprava
V období posledných desiatich rokov je pre verejnú osobnú dopravu charakteristické postupné znižovanie prepravného výkonu. Za obdobie rokov 2000 až 2004 sa výkon verejnej osobnej dopravy znížil takmer o 9 %. Takýto vývoj je v SR v značnej miere podmienený zvyšovaním životnej úrovne obyvateľstva a nedostatočnou podporou verejnej dopravy, čo sa prejavuje nárastom individuálneho motorizmu, ktorý v tomto období zaznamenal absolútny nárast o 5,9 % a jeho podiel tvorí v roku 2004 úroveň 68,4 %, hoci ešte v roku 2000 bol podiel individuálneho motorizmu na úrovni 64,4 %. Tento trend je prejavom aj toho, že v posledných rokoch sa na Slovensku nepodarilo vytvoriť priaznivé podmienky pre integráciu verejnej osobnej dopravy, ktorá by zahŕňala železničnú osobnú dopravu, prímestskú autobusovú dopravu a mestskú hromadnú dopravu.
Kvalita a úroveň poskytovaných služieb v osobnej hromadnej doprave je na území Bratislavského kraja a obzvlášť na území Bratislavy, v dôsledku zastaraného vozového parku a nedostatku investícií na obnovu a údržbu komunikácií dlhodobo na veľmi nízkej úrovni a nezodpovedá požiadavkám a potrebám verejnosti z hľadiska kultúry cestovania a hlavne bezpečnosti.
V mestskej hromadnej doprave sa na území Hl. m. SR Bratislavy v roku 2005 rozhodujúci podiel na výkonoch mala autobusová doprava s podielom 57,0 % z celkového počtu prepravených osôb a 60,8 % z najazdených km. Na druhom mieste je električková doprava a posledná je trolejbusová doprava v počte prepravených osôb i najazdených kilometrov. Mestská hromadná doprava v Bratislave je zabezpečovaná električkami s prevádzkovou dĺžkou tratí 36,747 km, trolejbusmi s prevádzkovou dĺžkou tratí 38,990 km autobusmi s prevádzkovou dĺžkou trás na komunikačnej sieti 385,5 km.
Od roku 1994 je verejná mestská hromadná doprava v Bratislave predmetom činnosti akciovej spoločnosti Dopravný podnik Bratislava, a.s., ktorý bol najskôr transformovaný zo štátneho podniku na mestský podnik a následne na akciovú spoločnosť. Jediným zakladateľom a akcionárom DPB, a.s. je Hlavné mesto SR Bratislava. Mesto je zároveň objednávateľom dopravných výkonov MHD vo verejnom záujme a DPB, a.s. realizuje dopravné výkony na základe každoročne podpisovanej zmluvy obsahujúcej konkrétny projekt organizácie MHD v Bratislave na príslušný hospodársky rok.
Pre možnosť zakúpenia potrebných cestovných dokladov na prepravu MHD v Bratislave je k dispozícii 11 predajných miest dopravcu s plným sortimentom cestovných dokladov a sieť zmluvných predajcov na predaj časových prestupných, kombinovaných a turistických lístkov v základnej aj zľavnenej cene.
Dostupnosť systému MHD pre cestujúcich je zabezpečená prostredníctvom 1168 zastávok dennej dopravy, z toho 153 električkových, 112 trolejbusových, 83 spoločných autobusových a trolejbusových a 820 autobusových. Pokrytie územia mesta a najsilnejšieho smerovania prepravných prúdov zabezpečuje 13 električkových, 11 trolejbusových a 62 autobusových liniek. Z ročnej hodnoty realizovaných dopravných výkonov cca 43 mil. vozidlových kilometrov sa cca 20 % realizuje cez víkendy a sviatky a zostavujúcich 80 % počas pracovných dní.
Osobitný význam v záujme zlepšenia dopravnej obslužnosti územia, zvýšenia mobility obyvateľov a efektívnejšieho využívania existujúcich druhov dopráv má budovanie Integrovaného dopravného systému Bratislavského samosprávneho kraja (ďalej „IDS BSK“) osobnej hromadnej dopravy, ktorý zharmonizuje prevádzku mestskej hromadnej dopravy, prímestskej a regionálnej cestnej a železničnej dopravy a zlepšenie dopravnej obslužnosti územia v záujme zvýšenia mobility obyvateľov a efektívnejšieho využívania existujúcich druhov dopráv. IDS BSK pripravuje Bratislavský samosprávny kraj spoločne s Hlavným mestom SR Bratislavou v súlade s uzneseniami vlády SR, zaoberajúcimi sa systémovým riešením financovania výkonov vo verejnom záujme v dôsledku presunu výkonu štátnej správy na samosprávu v oblasti autobusovej a železničnej verejnej osobnej dopravy.
Na prípravu projektu IDS BSK bola v júli 2005 vytvorená obchodná organizácia Bratislavská integrovaná doprava, s.r.o. so 65 %-nou majetkovou účasťou BSK a 35% - nou majetkovou účasťou Hlavného mesta SR Bratislavy. Spoločnosť pripravuje všetky nevyhnutné kroky na realizáciu projektu v uvedenom termíne na základe spolupráce a konzultácie s rozhodujúcimi dopravcami v regióne Dopravným podnikom Bratislava, a. s., Slovenskou autobusovou dopravou Bratislava, a.s. i Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s.
Bratislavská integrovaná doprava, s.r.o. má v súčasnom období spracovaný základný Koncepčný materiál realizácie Integrovaného dopravného systému. Schválenie materiálu v zastupiteľstvách Bratislavského samosprávneho kraja a Hl. mesta SR Bratislavy sa očakáva v apríli 2007. Začiatok I. etapy IDS BSK je plánovaný od 1. januára 2008.
Zhrnutie:
- Vysoký polohový potenciál a dostupnosť regiónu všetkými druhmi dopráv
- Multimodálny dopravný systém
- Nadpriemerne zaťaženie prejazdných úsekov ciest II. triedy a obmedzená priepustnosť v uzlových bodoch na území mesta Bratislavy
- Rastúci negatívny vplyv osobnej dopravy na životné prostredie
- Nedobudovaný Integrovaný dopravný systém Bratislavského samosprávneho kraja
Zdroj: MVRR,
http://www.build.gov.sk/mvrrsr/source/d ... 002897.doc